
O úspechu pestovania zeleniny rozhoduje genetický potenciál rastliny a podmienky prostredia. Medzi dôležité klimatické, ekologické faktory patrí svetlo, teplota, voda, vodný režim, vzduch a pôda.
Svetlo je zdroj energie pri tvorbe biomasy. Jeho základným zdrojom je slnečné žiarenie. Výška úrody závisí od intenzity fotosyntetickej asimilácie. Za optimálnu intenzitu sa považuje 20–30 klux (200–300 W.m⁻²). Spektrálne zloženie svetla je kvalitatívna zložka. Svetlo rôznej vlnovej dĺžky má rôznu fyziologickú účinnosť na rastliny. ÚV žiarenie (ultrafialové) je o vlnovej dĺžke 280–315 nm. Fotosynteticky aktívne žiarenie má vlnovú dĺžku 380–720 nm. Nad 720 nm je infračervené žiarenie.
Pri pestovaní zeleniny sa teplota pohybuje v rozmedzí od 5 do 35 °C. Teplota, pri ktorej je rast najrýchlejší, sa nazýva optimálna teplota. Podľa nárokov na teplotu rozdeľujeme zeleniny na mrazuodolné, chladuodolné a teplomilné. Mrazuodolné zeleniny znášajú teplotu pod bodom mrazu, hoci ich optimálna teplota je 20 až 25 °C a rastú aj pri teplote od 5 do 30 °C.
Nedostatok pôdnej vlahy obmedzuje zdravý rast. Vysoké nároky na spotrebu vody má zvlášť zeler, kapustové zeleniny, karfiol, pekinská kapusta a plodová zelenina. Relatívne nízke nároky na vodu má cibuľa a hrach. Kolísanie vlahových pomerov vedie k zhoršovaniu kvality, praskaniu hlávok, plodov a koreňov.
Celý text článku naleznete v elektronické i tištěné verzi časopisu Zahradnictví 4/2026
Text: prof. Magdaléna Valšíková Frey, PhD., FZKI SPU Nitra
Úvodní ilustrační foto: Daniela Urešová