Plochy a produkcia zeleniny na ornej pôde aj v záhradách všeobecne klesajú. Celkové výmery šalátu hlávkového na ornej pôde so záhradami boli 330 ha v roku 2002 a znížili sa do roku 2013 na 304 ha, plochy strukovej fazule poklesli z 334 na 270 ha za rovnaké obdobie. Najväčšiu plochu zaberá hrach strukový, ale aj pri ňom nastalo zníženie plochy od roku 2002 z 2204 ha na 1705 ha do roku 2013. Výnimku tvoril špenát, ktorého rozloha narástla za 12 rokov na ornej pôde zo 105 na 139 ha a celkove na ornej pôde, vrátane záhrad zo 135 na 199 ha. Celková produkcia (orná pôda + záhrady) sa zvýšila od roku 2002 do roku 2013 pri šaláte hlávkovom z 1822 ton na 2193 ton, pri špenáte z 1280 na 1851 ton a pri fazuli sa zaznamenal v roku 2013 trojnásobný nárast oproti roku 2002. Hrachu sa urodilo v roku 2013 o 34 % menej ako v roku 2002. V roku 2011 bola spotreba listovej a strukovej zeleniny spolu 4 kg. Toto množstvo predstavuje približne 4% podiel zo skutočnej spotreby zeleniny na osobu ročne.
Summary
Area and production of vegetables on arable land and in gardens generally decreases. Lettuce acreage of arable land with gardens were 330 ha in 2002 and fell in 2013 to 304 ha, area leguminous beans fell from 334 to 270 ha over the same period. The largest area covers peas but there was also a reduction in the area since 2002, from 2,204 ha to 1,705 ha in 2013. Exceptions were spinach, the area increased during 12 years on arable land from 105 to 139 ha and the total area including arable land and gardens increased from 135 to 199 ha. Total production (arable land + garden) increased from 2002 to 2013 in the lettuce from 1,822 tons to 2,193 tons in spinach from 1,280 to 1,851 tons, and in beans were recorded in 2013 a threefold increase compared to 2002. Yield of peas was in 2013 about 34 % less than in 2002. In 2011 was consumption of leafy and leguminous vegetables about. 4 kg. This represents about 4% of the actual consumption of vegetables in kg per person per year.
Medzi listovú zeleninu patrí veľa druhov z rôznych čeľadí. Jedlými časťami rastlín sú väčšinou listové čepele, listové stopky, alebo listová vňať (Hričovský, Valšíková, Hronský, 2013). Z nich sa najviac pestuje šalát hlávkový (Lacctuca sativa var. capitata) z čeľade Astrovité (Asteraceae) a špenát (Spinacia oleracea) z čeľade Mrlíkovité (Chenopodiaceae). Za strukovú zeleninu sú považované tie druhy, ktorých semená sa konzumujú v nedozretom, zelenom stave (Uher a kol., 2009). Najznámejší je hrach záhradný (Pisum sativum L.) a fazuľa záhradná (Phaseolus vulgaris L). Tieto skupiny v súčasnosti netvoria hlavné pestované zeleniny, ale ich produkciu ešte sleduje Štatistický úrad Slovenskej republiky (Rozborilová a kol., 2012).
Metodika práce
Cieľom práce je vyhodnotiť produkciu listovej a strukovej zeleniny v SR za roky 2002 až 2013. Použili sme zdroje štatistických údajov a číselné údaje z uvedených ročníkov zo Situačných a výhľadových správ v SR pre dané plodiny. Zamerali sme sa na zberovú plochu, produkciu, hektárovú úrodu a spotrebu jednotlivých druhov zelenín. Získané údaje sme vyhodnotili za pomoci zhotovenia tabuliek a grafov.
Výsledky a diskusia
Štatistický úrad SR sleduje pestovanie zeleniny celkom (orná pôda + záhrady) a zvlášť na ornej pôde. Na ornej pôde sa pestuje čoraz menej zeleniny. Svedčia o tom údaje o poklese plôch šalátu hlávkového, fazule strukovej a hrachu strukového medzi rokmi 2002 až 2013 (Rozborilová a kol., 2013). Rovnaký trend sa zaznamenal aj pri plochách zeleniny, vrátane samozásobiteľov (záhrad). Plochy šalátu hlávkového boli 330 ha v roku 2002 a klesli do roku 2013 na 304 ha, plochy strukovej fazule sa znížili z 334 na 270 ha za rovnaké obdobie. Najväčšiu plochu zaberá hrach strukový, ale aj pri ňom nastalo zmenšenie plochy od roku 2002 z 2204 ha na 1705 ha do roku 2013. Výnimku tvoril špenát, ktorého rozloha narástla za 12 rokov na ornej pôde zo 105 na 139 ha a celkove na ornej pôde, vrátane záhrad zo 135 na 199 ha (tabulky 1 a 2). V grafu 1 vidno v prvej polovici vyššie plochy listovej a strukovej zeleniny na ornej pôde a v záhradách spolu, oproti plochám na ornej pôde. Uvedený graf poukazuje aj na stagnáciu pestovania v rokoch 2004 až 2008. Následne nastalo oživenie, ale od roku 2010 znovu klesajú plochy (Meravá a kol., 2013).*
Text prof. Ing. Magdaléna Valšíková, PhD., Bc. Martina Tušimová, fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva, SPU v Nitre
Celý text článku naleznete v tištěné verzi časopisu Zahradnictví č. 8/2014
