Pod substrátom pre vypestovanie priesad zelenín sa rozumie zmes rôznych materiálov ako sú rašelina, vyzretý kompost, vyzretý maštaľný hnoj, kompostovaná kôra, hrabanka, záhradná zemina, ornica, piesok, perlit, piliny a pod., alebo len jeden druh použitého materiálu (napr. rašelina). Substráty sú určené pre výsev semien a pre pikýrovanie mladých rastlín.
Úspešná produkcia zeleninových priesad je vedľa optimalizácie klimatických faktorov do značnej miery závislá na kvalite pestovateľského substrátu. Kvalitatívne požiadavky sa týkajú hlavne fyzikálno-chemických vlastností. Základným kritériom substrátu je vysoký obsah humóznych a organických látok, vyrovnaný pomer živín, nízka objemová hmotnosť zaručujúca kyprosť, ľahkosť a vzdušnosť. Substráty nesmú obsahovať zárodky chorôb, škodcov a semená burín.
Na priaznivý vývoj koreňov má vplyv prítomnosť organických látok humusovej povahy. Obsah organickej hmoty v substráte má byť okolo 50 až 70 %. Organická hmota má byť dostatočne rozložená - humifikovaná. Objemová hmotnosť pestovateľského substrátu sa má pohybovať okolo hodnoty 0,5, to znamená že 1 l substrátu má vážiť 0,5 kg. Maximálna kapilárna vodná kapacita má byť 30 až 50 obj. %, minimálna vzdušná kapacita 20 až 30 obj. % a pórovitosť 70-80 obj. %. Dôležité vlastnosti sú priepustnosť a vododržnosť substrátu. Najviac priepustné pre vodu sú hrubozrnné substráty. Medzi vododržné patria substráty obsahujúce komponenty: rašelina, perlit, zemina. Menej zadržiavajú vodu piesok, štrk, polystyrén a pod.
Okrem kvalitných fyzikálnych je potrebné aby mal substrát aj dobré chemické vlastnosti. Tie môžu v mnohých prípadoch hrať významnejšiu úlohu ako fyzikálne vlastnosti. Z hľadiska reakcie substrátu je vyhovujúca hodnota medzi 5,5 až 7,0 pH. Medzi rozhodujúce vlastností patrí koncentrácia rozpustných solí v substráte. Zasolený substrát veľmi negatívne vplýva na rast a vývin rastlín. Vysoká zasolenosť zapríčiňuje úhyn rastlín. Hodnota zasolenosti substrátu nemá byť pre priesady šalátu vyššia ako 0,35 %, pre uhorky viac ako 0,5 %, pre rajčiny viac ako 0,7 % a pre priesady kapusty viac ako 0,8 %. Miera zasolenia je úzko spätá s objemovou hmotnosťou substrátu a obsahom organických látok. Ukazuje sa, že o koľko je objemová hmotnosť substrátu vyššia, o toľko menej soli treba na zasolenie. Vyšší obsah organických látok zmierňuje toxický účinok solí na koreňové vlásky.
Pre uspokojivý rast a vývoj priesad je dôležité množstvo a pomer hlavných živín v substráte. Obsah prístupného dusíka by sa mal pohybovať medzi 100 až 150 mg, fosforu 80 až 100 mg, draslíka 250 až 300 mg a horčíka okolo 50 až 60 mg v jednom litri substrátu. Pokiaľ sa substrát pripravuje s prevahou rašeliny je účelné dodávať i mikroživiny (Fe, Mn, Mo, B, Cu, Zn). Veľmi dôležité je rovnomerné rozptýlenie hnojív v celom substráte, hlavne pri pestovaní balíčkovanej sadby.
Podľa spôsobu použitia vystupuje ďalšia požiadavka – konzistencia substrátu, ktorá vyjadruje súdržnosť a priľnavosť jeho častíc. Pri používaní črepníkov, rašelinových alebo plastových zakoreňovačov súdržnosť (pevnosť) nie je tak dôležitá ako pri používaní balíčkovacieho stroja. Tvar balíčka tu udržuje črepník alebo zakoreňovač a pri vyberaní priesad pri výsadbe aj koreňový systém priesady. Balíčky vyrobené balíčkovacím strojom musia byť natoľko pevné, aby sa pri manipulácii, výseve alebo rozsádzaním priesad nerozpadli.
Z hľadiska dostupnosti organických komponentov možno doporučiť špeciálnu prípravu substrátu pre karfiol, kaleráb a šalát v objeme 80 % rašeliny alebo drvenej kompostovanej kôry a 20 % ornice, alebo 70 % rašeliny alebo kompostovanej kôry a 30 % perlitu. Pre kapustu sa osvedčuje substrát 80 % rašeliny alebo kôry v pomere 1:1. Pre pestovanie priesad rajčiakov, papriky alebo uhoriek sú vhodné substráty z rašeliny a kompostovanej drvenej kôry v pomere 1:1-2 a rovnako z ornice a kôry v pomere 1:2, ktoré vykazujú uspokojivejšie výsledky než čistý rašelinový substrát.
Priemyselne vyrábané substráty uvedeným podmienkam prevažne vyhovujú. Substráty predávané v špeciálnych predajniach sú homogénne, majú vyrovnanú živinovú bilanciu a sú sterilné. Pokusmi sme zistili, že rastliny pestované v substráte vyrábaného na báze bielej rašeliny (dovoz z Dánska) mali vo vývoji 2 až 3 týždňový náskok oproti rastlinám pestovaným v tradičnom substráte, čo z hľadiska nákladov na vykurovanie nie je zanedbateľné.
