Vlnovník lipový (Eriophyes tiliae tiliae Nal., syn. Phytoptus tiliae Pag.) patrí medzi roztoče (Acarina). Je to rad drobných článkonožcov z triedy pavúkovcov, ktorých články tela splynuli do jediného celku. Majú bodavo cicavé ústne orgány. Mnohé roztoče sú parazitické, nebezpečné prenášače chorôb.
Vlnovník lipový (Eriophyes tiliae tiliae Nal., syn. Phytoptus tiliae Pag.) patrí medzi roztoče (Acarina). Je to rad drobných článkonožcov z triedy pavúkovcov, ktorých články tela splynuli do jediného celku. Majú bodavo cicavé ústne orgány. Mnohé roztoče sú parazitické, nebezpečné prenášače chorôb.
Vo svete je známych asi 30 tisíc druhov, u nás vyše tri tisíc. Sú to napr. kliešťovce, roztočíky, svrabovce. Roztoče skúma acarológia.
Vlnovník lipový a jeho poddruhy:
Eriophyes tiliae var. liosoma (Phytoptus liosoma Nal.), E. tiliae var. exilis (Aceria exilis Nal.) a E. tiliae var. nervalis (Phytoptus nervalis Nal.) sú rastlinní paraziti, ktorí sa vyznačujú tvorbou hálok, splstnatením napadnutých častí listov, deformovaním častí rastlín. Mnohí z nich sú označovaní za škodcov lesných drevín a niektorí sú považovaní za vektorov rastlinných vírusov.
Ich hostiteľskou drevinou môže byť aj lipa (Tilia sp.), na ktorej vlnovník lipový - Eriophyes tiliae tiliae a poddruhy – E. tiliae exilis a E. tiliae liosoma spôsobujú veľmi rôznorodé poruchy rastu listov – hálky a rôzne iné novotvary.
Počas leta vplyvom cicania vlnovníkom lipovým vznikajú na vrchnej strane listov rohlíkovité, jemne ochlpené, až 15 mm dlhé listové hálky svetlozelenej farby alebo drobné, poväčšine červenkasté, niekedy veľmi početné hálky. Na spodnej strane týchto listov sa tvoria okrúhle, prípadne nepravidelné plstnaté vankúšiky.
Poddruh Eriophyes tiliae var. exilis spôsobuje na vrchnej strane listov líp hálky okrúhleho tvaru umiestnené v blízkosti listovej nervatúry, poddruh E. tiliae var. liosoma tvorí na listoch červené, žlto lemované škvrny rôzneho tvaru a veľkosti a na spodnej strane plstnaté vankúšiky hnedej farby.
Vznik listových hálok spôsobujú drobné, červíkovité, bezfarebné alebo oranžové až červenkasté štvornohé roztoče, ktoré pri cicaní dráždia listové pletivá. Oplodnené samičky prezimujú v hálkach, púčikoch, prasklinách kôry hostiteľských stromov alebo krov. Sú prispôsobené na cicanie rastlinných štiav z vonkajšej alebo vnútornej časti rastlín. Hálkotvorní zástupcovia sú svojím spôsobom života lepšie chránení pred nepriaznivým prostredím ako voľne žijúci fytofágovia. Túto teóriu podporuje aj skutočnosť, že sa častejšie vyskytujú na suchých lokalitách, neplodných pôdach a v emisných oblastiach. Stupeň ochrany pred nepriaznivým prostredím ovplyvňuje samotná hálka, ktorá roztočom môže po väčšinu ich života poskytnúť úkryt pred predátormi.
Vlnovníky môže vietor prenášať na väčšie vzdialenosti. Aj keď škodlivosť výskytu týchto hálok nie je zaznamenaná, nápadné sú symptómy prítomnosti roztočov, ktorí sú známi ako prenášači vírusových chorôb rastlín.
Ochrana nie je potrebná. Ak sa však predsa len použijú akaricídy, tak len na jar. Neskôr sú roztoče chránené hálkami.
