20.06.2006 | 10:06
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Hnojivá závlaha hrušiek v tvare štíhleho vretena

Výsadba nových intenzivních sadů na málo vzrůstných podnožích vyžaduje dostatek půdní vláhy během vegetace a optimální vláhovou bilanci. Klimatické podmínky se však postupně mění – zvyšuje se průměrná teplota vzduchu, je méně srážek a častěji se projevuje jejich nepravidelnost. Pro eliminaci těchto faktorů a dosažení přijatelného ekonomického přínosu při pěstování hrušní je nezbytností zavádění kapkových závlah, vyznačujících se pozvolnou dodávkou vody a živin do kořenové zóny rostlin. Vyhodnocování vlivu hnojivé závlahy (fertigace) na výnosy a růst hrušní se věnují odborníci v České republice i na Slovensku. Výsledky jejich pokusů Vám nyní přinášíme.

Hruška obyčajná (Pyrus communis L.) je u nás znova rozšírená ovocná drevina starého pôvodu. Hlavným vývojovým centrom tohto druhu je Zakaukazsko. Okrem mutantných foriem základného druhu, hybridov medzi nimi a jednotlivými poddruhmi sa na vzniku kultúrnych hrušiek podieľalo niekoľko iných druhov. Pôvod pestovania dnešných kultúrnych foriem hrušiek možno nájsť s najväčšou pravdepodobnosťou v ich predoázijskom centre premenlivosti. Tu sa s pestovaním ovocia začínalo už veľmi dávno, pričom sa väčšina ušľachtilých ovocných druhov a odrôd šírila práve z tejto oblasti okolo Kaukazu do Malej Ázie a aj do Európy. Na vzniku kultúrnej hrušky sa podieľal väčší počet planých druhov. Patrí k stredne teplomilným druhom.

Súčasný stav v pestovaní, nároky na prostredie
V porovnaní s jabloňami má hruška oveľa vyššie nároky na stanovište, podnebie aj pôdu. Má citlivejšie drevo na mrazy a v dôsledku skorého kvitnutia je viac ohrozená neskorými jarnými mrazmi. Veľmi nevhodné sú ťažké, vápenité pôdy, ako aj stagnujúca voda. Hruška obyčajná potrebuje na dobrý rast a tvorbu plodov s typickými vlastnosťami odrody teplé stanovište, humóznu a na živiny bohatú, hlbokú pôdu. Aj keď nevyžaduje veľmi veľa vlahy, pri dlhotrvajúcom suchom období je dôležitý vo vegetačnom období jej pravidelný prísun. Inak sa vytvoria okolo jadrovníka kamienkovité bunky (neobsahujú vodu), čo znižuje akosť plodov. Na stanovištiach s vysokou vzdušnou vlhkosťou vzniká nebezpečenstvo napadnutia chrastavitosťou (Venturia pirina). V nepriaznivých polohách možno vylepšiť podmienky stanovišťa aj vyviazaním hruškového stromčeka ako kordón pri chrániacom múre. Možno pestovať aj korunu s dvoma alebo tromi konármi, ktorá je užšia ako pyramidálna. Dovnútra koruny, a tým na plody, sa tak dostáva viac svetla a slnka.
Pri nakupovaní hrušiek, podobne ako pri jabloniach, dbáme na správny podpník, pretože výrazne ovplyvňuje veľkosť stromu. Dôležitý je aj pestovateľský tvar, požadovaná doba zberovej zrelosti plodov, odroda. Stromy je najvhodnejšie zaobstarať si v blízkosti miesta výsadby, keďže v takomto prípade zostávajú v rovnakých klimatických podmienkach.
Pri výsadbe stromčekov hrušiek pamätáme na známu zásadu, že miesto štepenia musí byť bezpodmienečne nad úrovňou pôdy. Pre lepšie opelenie a zároveň aj vyrovnané a každoročne vysoké úrody sa odporúča vysádzať dve rôzne odrody. Je možné pestovať aj obe odrody na jednom strome, po navrúbľovaní ďalšej odrody do koruny stromu. Skoré odrody hrušiek sú menej náročné ako neskoré.
Je známe, že hrušky vytvárajú najviac kvetných púčikov na dvojročnom rodivom dreve a na krátkom rodivom obraste, na čo pamätáme pri reze. Pravidelne dbáme o obmenu rodivého dreva, ktoré má mať trvalo zodpovedajúcu štruktúru s ohľadom na svoj vek. Hruškám trvá spravidla dlhšie ako jabloniam, aby dosiahli obdobie svojej rodivosti, pretože tvoria rodivé drevo až po určitom čase. Mávajú aj väčší sklon rásť vzpriamene ako jablone. Pri rozdeľovaní živín sa pri hruškách uprednostňuje pokračovanie kmeňa. Preto výchovnými opatreniami, napr. rezom či vyväzovaním do vodorovnej polohy, sledujeme, aby stredný výhon nebol ešte viac podporený v raste. V zásade sa snažíme, aby strmý spôsob rastu stromu smerujúci nahor, bol premenený a usmerňovaný na pyramidálny tvar a rast, rozložený viac do šírky. Hrušky možno pestovať v tvare pyramidálnej alebo vretenovitej koruny (podobne ako štíhle vreteno jabloní, pre ktoré používame dvojročné štepovance na podpníku dula), v tvare ovocnej steny alebo v tvare kordón (špalier).

Skúsenosti s pestovaním hrušiek
Naše poznatky s pestovaním hrušiek v tvare štíhle vreteno môžeme podoprieť dvojročnými výsledkami z výsadby na Žitnom ostrove, v západnej časti Podunajskej nížiny. Výsadbu hrušiek sme uskutočnili v jeseni roku 2000 na výmere 0,25 ha s rozmermi 35  50 m, v lokalite Most pri Bratislave. Rady stromov sú vysadené v smere sever – juh, v spone 3,5  1,5 m odrodami – 'Lucasova' (zimná, dosadená v roku 2002), 'Bohemica' (zimná), 'Williamsova' (letná).
Na tomto pozemku jadrového ovocia pestujeme dve odrody hrušiek na podpníku Dula angerská–MA ('Bohemica' a 'Williamsova') a jednu odrodu na hruške planej ('Lucasova'). Bezvirózny materiál bol dodaný firmou Fructop s r.o., Ostratice ('Bohemica', 'Williamsova') a Plantex s r.o., Veselé ('Lucasova') a bol obchodne certifikovaný. Z každej odrody hodnotíme 15 stromov v jednom variante. Príkmenný pás je ošetrovaný herbicídmi. Chemická ochrana je realizovaná postrekovačom s kapacitou nádrže 350 l. Aplikujeme zimný rez a doplnkový letný rez pre daný spôsob pestovania – štíhle vreteno.

Pôdne pomery lokality
Pri hnojení dusíkom je rešpektovaný obsah N v pôde a odber úrodou. Podľa rozborov pôdnych vzoriek sa obsah K v ornici pohybuje na úrovni dobrej zásoby. Podobne aj P v ornici, ale v podornici je veľmi nízky, čo nasvedčuje pomalému pohybu fosforu v pôde. Sad je založený na nížinnej, stredne ťažkej aluviálnej pôde, typu karbonátová černozem. Pôda sa vyznačuje dobrými fyzikálnymi vlastnosťami. Pôdotvorným substrátom sú piesočnaté až hlinité karbonátové náplavy, ktoré prechádzajú v hĺbke 1,10 – 1,35 m do pieskového podložia a v hĺbke 1,35 – 1,60 m do štrku. Hladina podzemnej vody sa pohybuje v rozpätí 6 – 8 m, to znamená, že neovplyvňuje vlhkosť rhizosféry.
Hnojenie rozpustnými formami hnojív (Potassium nitrate – Hydroponica, s obsahom 13,7 % N v dusičnanovej forme a 46,3 % K2O, obsah K: 38,4 %) a rozpustnou močovinou v granulovanej forme (obsah: 46% N) sa robilo v týchto fenofázach hrušiek:
- kvitnutie (máj),
- tvorba plodov (koniec mája – začiatok júna),
- intenzívny rast plodov (koniec júna – začiatok júla),
- pred dozretím plodov (koniec júla – august).
Množstvo dodaného tekutého hnojiva dusičnan draselný formou hnojivej závlahy sa riadilo stanovenou dávkou dusíka s ohľadom na postupné dávkovanie tejto živiny podľa jej obsahu v pôde pokusnej výsadby. Jednotlivé hnojivé dávky sme rozdelili do troch dielčích dávok, v približne 7-dňových intervaloch počas príslušnej fenofázy. V sade sa nainštalovala kvapková závlaha NETAFIM RAM 17 s integrovanými kvapkovačmi, ktoré sú vzdialené od seba 1 m, s prietokom 2,3 l/h. Pre vyhodnotenie efektu závlahy a výživy sa do parcely každej odrody zaradila nezavlažovaná kontrola. Pôdna vlhkosť sa merala snímačmi zn. Virrib zo združenia Amet Velké Bílovice, určenými na stacionárne meranie objemovej vlhkosti pôdy. Merače sa rozmiestnili po dvoch kusoch v dvoch hĺbkach (0,2 a 0,4 m) v daných variantoch. Merania sa robili 1 týždenne. Hodnotila sa kvantita úrody – z každého stromu sa obrali všetky plody a odvážili na váhach s presnosťou na 0,01 kg.

Praktické výsledky
Pri porovnaní priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti použitím snímačov Virrib možno konštatovať vysokú vyrovnanosť nameraných hodnôt. Táto skutočnosť potvrdzuje, že pôdy danej lokality sa vyznačujú veľmi dobrými fyzikálnymi vlastnosťami.
Hodnoty obsahu dusičnanov v pôdnom roztoku vzhľadom na nízke až stredné množstvá odobratého roztoku v roku 2005 prekračovali stanovené normy, do 50 mg/l, pri variantoch s hnojivou závlahou a v nezavlažovanom variante odrody Bohemica v dôsledku nízkeho obsahu pôdnej vlhkosti v mesiacoch máj a jún prekračovali stanovenú normu, podľa kritérií pre pitnú vodu (STN 75 7111 Pitná voda).
Na hruškách sme zaznamenali silný výskyt méry hruškovej (Psylla mali) a v nasledujúcich ročníkoch bude v podobných prípadoch potrebné opakovať postreky proti tomuto škodcovi prípravkom Nomolt, ktorý patrí medzi inhibítory tvorby chitínu a je dôležité ošetriť porast hrušiek nielen pred kvitnutím, ale aj dva týždne po odkvitnutí. Na méru hruškovú sú účinné aj prípravky s účinnými látkami zo skupiny neonikotinoidov, napr. Actara, Calypso, Mospilan, povolené na ošetrovanie jadrovín proti obaľovačovi jablčnému, ale aj proti voškám. Dospelé méry opúšťajú svoje úkryty už koncom marca a kladú veľké množstvá vajíčok (do 250 ks). Prvé larvy sa z nich liahnu v apríli a koncom mája sa objavujú dospelé imága, ktoré zakladajú ďalšie generácie. Už začiatkom júna sme pozorovali silný výskyt méry hruškovej. Po premnožení sme na konároch a plodoch postrehli aj druhotné černe, ktoré brzdia rast stromov a znehodnocujú aj plody.
Listy hrušiek, predovšetkým odrôd 'Bohemica' a 'Williamsova', boli v roku 2005 na viacerých miestach postihnuté hrdzou hruškovou (Gymnosporangium sabinae), ktorá síce spôsobuje veľmi nápadné príznaky na listoch, ale nemá väčší hospodársky význam.

Kvantitatívne hodnotenie úrody hrušiek
Pri všetkých odrodách sa prejavil priaznivý vplyv hnojivej závlahy na zvyšovanie úrody.
V hodnotenom roku 2005 sme zaznamenali prvé úrody hrušiek pri odrodách vysadených v roku 2000, a síce pri odrodách 'Bohemica' a 'Williamsova'. Odroda 'Lucasova' vysadená v roku 2002 bola vo vegetatívnom štádiu vývoja, v období pred nástupom do rodivosti. Zimná odroda 'Bohemica' mala v prvom roku po nástupe do rodivosti najvyššie zaznamenané úrody vo variante s hnojivou závlahou, teda vyššou dávkou dusíka: 4,01 t/ha, teda o 63 % viac ako v nezavlažovanom kontrolnom variante (s úrodou 2,46 t/ha) a vo variante s kombinovaným hnojením: 3,83 t/ha a tretí v poradí bol variant s tekutými formami hnojív a nižšou dávkou dusíka (3,66 t/ha).
Najvyššia priemerná hmotnosť plodov hrušky 'Bohemica' bola dosiahnutá vo variante s hnojivou závlahou, teda vyššou dávkou dusíka, a vo variante s kombinovaným hnojením: 0,13 kg.
Letná odroda 'Williamsova' zaznamenala takisto najvyššie úrody vo variante s hnojivou závlahou a vyššou dávkou dusíka a vo variante s kombinovaným hnojením: v tomto poradí 4,87 a 5,06 t/ha (teda o 39,5 a o 45 % viac ako v nezavlažovanej kontrole).

Ekonomické zhodnotenie úrody
Pri hodnotení kvality úrod v roku 2005 sa dá konštatovať, že najvyšší podiel výberu mala odroda 'Williamsova' (74,7 % – priemer za jednotlivé varianty).
Úrody hrušiek (v t/ha) v roku 2005 boli najvyššie vo variante s hnojivou závlahou (fertigáciou) a vyššou dávkou dusíka (variant B) pri odrode 'Bohemica' (4,01 t/ha), pri odrode 'Williamsova' vo variante s kombinovaným hnojením (variant C) (o 45,0 % viac v porovnaní s nezavlažovaným variantom K), spolu v t/ha: 5,06.
Vo variante s hnojivou závlahou a dávkou dusíka 60 kg N/ha (variant A) bolo takéto zvýšenie úrod (v porovnaní s nezavlažovaným variantom K):
'Bohemica' o 48,8 %, tj. 3,66 – 2,46 = 1,20 t/ha
'Williamsova' o 32,1 %, tj. 4,61 – 3,49 = 1,12 t/ha

Zvýšenie úrod vplyvom fertigácie predstavuje (v porovnaní s aplikáciou minerálnych hnojív v nezavlažovanom var. K): (pre variant C s kombinovaným hnojením)
'Bohemica' o 55,7 %, tj. 3,83 – 2,46 = 1,37 t/ha
'Williamsova' o 45,0 %, tj. 5,06 – 3,49 = 1,57 t/ha

Náklady na hnojenie:
a) Fertigačný variant, var. A pri dávke 60 kg N/ha sme aplikovali tieto množstvá hnojív:
Dusičnan draselný, pre zabezpečenie celkového množstva 60 kg N/ha sme dodali
438 kg/ha hnojiva á 21,80 Sk (bez DPH) = 9 547,50 Sk.
Pri variante s dávkou 60 kg N/ha sú celkové náklady na hnojivo Potassium nitrate:
11 457,00 Sk/ha a rok, vrátane DPH.
Pri dávke 80 kg N/ha a rok sú potrebné množstvá a ceny hnojiva Potassium nitrate:
Fertigačný variant (var. B), pri dávke 80 kg N/ha :
Dusičnan draselný, pre zabezpečenie celkového množstva 80 kg N/ha sme dodali
584 kg/ha hnojiva á 21,80 Sk (bez DPH) = 12 729,50 Sk.
Pri variante s dávkou 80 kg N/ha sú celkové náklady na hnojivo Kristalon : 15 275,50 Sk/ha a rok, vrátane DPH.
b) variant s tuhými hnojivami (nezavlažovaný var. K) – aplikované LAV (27,5 %), draselná soľ (60 %), superfosfát (19 %) v množstvách :
LAV: 150 kg á 5,45 Sk = 1015 Sk/ha s DPH,
K-soľ: 115 kg á 7,50 Sk = 1077 Sk/ha s DPH,
superfosfát: 232 kg á 5,55 Sk = 1290 Sk/ha s DPH.
Spolu: 3382,00 Sk/ha a rok s DPH.
c) variant s kombinovaným hnojením (var. C) – aplikované LAV (27,5 %), draselná soľ (60 %), superfosfát (19 %) v polovičných množstvách stanovených dávok živín :
LAV: 75 kg á 5,45 Sk = 487 Sk/ha s DPH,
K-soľ: 57 kg á 7,50 Sk = 509 Sk/ha s DPH,
superfosfát: 116 kg á 5,55 Sk = 766 Sk/ha s DPH,
polovičné množstvá Potassium nitrate :
219 kg/ha hnojiva á 21,80 Sk (bez DPH) = 4 774,00 Sk.
Spolu : 5 728,50 Sk/ha a rok s DPH.

Náklady na závlahovú vodu v roku 2005 podľa celkového dodaného množstva vody závlahou :
890 m3 vody á 4,00 Sk.......... 3 560,00 Sk.

Pri aplikácii močoviny (46% N) ako zdroja N je možné podstatne znížiť náklady na hnojivá. Ak jej dodáme 150 a 200 kg/ha rok, čo zodpovedá 70 a 92 kg N/rok, potom pri súčasných cenových reláciách predstavujú náklady: 1147,50 Sk, resp. 1530,00 Sk.
Súhrnné spracovanie nákladov na hnojenie rozpustným hnojivom dusičnan draselný pri súčasných cenách (1 kg á 21,80 Sk) a metodicky stanovených dávkach živín:
60 kg N/ha (resp. 80 kg N/ha) potvrdzuje nerentabilnosť hnojivej závlahy a využitia tohto hnojiva ako jediného zdroja živín pre hnojenie N. Možno ho teda odporúčať iba pri akútnom nedostatku N, príp. K. Tuhé formy hnojív, aplikované povrchovo, i keď bez možnosti priamej aplikácie do koreňovej zóny ovocných stromov, sa javia pre rentabilné pestovanie jadrového ovocia v budúcnosti ako najperspektívnejšie.

Súhrn
Prvé skúsenosti s pestovaním hrušiek sme získali v lokalite Most pri Bratislave na úrodných karbonátových pôdach Podunajskej nížiny v období 2003 – 2005, na pokusných pozemkoch štátneho podniku Hydromeliorácie. Vo výsadbe hrušiek boli hodnotené tri odrody ('Bohemica', 'Lucasova' a 'Williamsova') v tvare štíhleho vretena. Boli aplikované tri kombinácie hnojenia a závlahy. Ďalší, kontrolný variant bol hnojený tuhými formami hnojív a zároveň nezavlažovaný. Prejavil sa priaznivý vplyv fertigácie na zvyšovanie úrody hrušiek od 25 do 40 % v porovnaní s nezavlažovanou kontrolou. Dôležitá bola deľba dávok dusíka pri fertigácii, ktorej účelom je postupné dodávanie rozpustných a prijateľných živín počas príslušnej fenofázy.

Napsat komentář

Napsat komentář

deník / newsletter

Odesláním souhlasíte se zpracováním osobních údajů za účelem zasílání obchodních sdělení.
Copyright © 2024 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down