29.09.2005 | 10:09
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Eutypióza viniča

Pestovatelia viniča sa stretávajú s odumieraním ramien alebo celých krov. Za príčiny tohto javu sa často uvádzajú silný mráz, nedostatočná výživa, nevhodné pestovateľské podmienky, sucho aj nadmerné vlhko, vysilenie po nadmernej úrode, vek viniča a pod. Zabúda sa však na hubové choroby, ktoré sa v podstatnej miere podieľajú na hynutí krov alebo ich častí.

Podobný charakter má aj poškodenie viniča vyvolané hubou Eutypa lata (Pers.: Fr.) Tul. & C. Tul., konídiové štádium Eutypa armeniaceae (Hans. et Cart.). Najväčšiu dispozíciu na ochorenie majú kry zoslabené vonkajšími vplyvmi (poškodenie mrazom), zlou, prípadne nevyrovnanou výživou alebo veľkým vysilením po nadmernej úrode.
Ochorenie nazývané ako eutypióza viniča sa prejavuje na jar po vypučaní listov tvorbou nápadne slabých zmnožených letorastov so svetlozelenými, drobnými, často deformovanými listami. Smerom k hlave kra vyrastajú silné, zdravé, riadne vyvinuté letorasty s normálnymi zelenými listami. Infekcia hubou najčastejšie vzniká v mieste poranenia, odkiaľ prerastá do hĺbky. Vplyvom ochorenia sa netvoria kvety ani strapce, postihnutá časť, prípadne aj celý ker viniča, usychá.
Vývinový cyklus huby začína vyklíčením spór v bunkách dreva, za ktorým nasleduje vznik nádorčekov. Nastáva infekcia celého ramena viničového kra. Napadnuté drevo odumiera a v ňom vznikajú plodničky (peritéciá) huby. Z nich sa za vlhkého počasia uvoľňujú spóry huby, ktoré ďalej prenášajú infekciu hlavne na poranené miesta na dreve. Približne po 2 – 3 týždňoch od prenosu prerastá infekcia za optimálnych teplotných podmienok (22 – 25 ° C) postupne do hĺbky, pričom drevné časti viniča odumierajú a sfarbujú sa dohneda. Na odumretom dreve sa tvoria plodničky huby.
Pri výskyte eutypiózy odumreté ramená, prípadne časti krov odrežeme, ale najlepšie je, keď celé kry vykopeme a spálime. Napadnuté časti odstraňujeme počas vegetácie, kedy sú dobre viditeľné. Rezné rany ošetríme štepárskym voskom. Chemický zásah je aktuálny iba pri väčšom výskyte napadnutých krov. Účinné sú prípravky na báze folpetu, aplikujeme ich krátko po pučaní. Dobré dezinfekčné účinky má aj postrek bordeauxskou zmiešaninou netradične po zbere a na jar po reze, čím znižujeme možnosť infekcie.

Text pod obrázok:
Eutypióza viniča

(titul)
Poškodenie listov jabloní voškou skorocelovou

Voška skorocelová - Dysaphis plantaginea (Pass.), syn. Sappaphis mali (Ferr.), (Homoptera, Aphididae) – patrí nielen k najrozšírenejším, ale aj k najškodlivejším druhom listových vošiek na jabloniach. U nás sa vyskytuje prakticky vo všetkých ovocinárskych oblastiach hlavne na jabloniach, oveľa menej na jarabinách, dulách a oskorušiach.
Cicaním listov vyvoláva voška najprv ich silné kučeravenie a stáčanie, neskôr žltnutie a opad. Na jar vytvára početné kolónie jedincov nielen na listoch, ale aj na mladých výhonkoch, ktoré zakrpatievajú a deformujú sa. Silnejšie poškodenie stromu sa prejavuje aj na vývine plodov, ktoré sa nevyvíjajú a nedozrievajú.
Škodca prezimuje v pazuchách púčikov, niekedy aj voľne na kôre konárikov ako čierne, matné, podlhovasté, asi 1 mm dlhé vajíčko. Na jar po vypučaní jabloní sa z neho vyliahne okrúhla, 2 – 2,5 mm dlhá, rôzne sfarbená (sivá, modročierna, hnedá, ružová, červená až čierna) voška. Asi o 3 týždne neskôr voška začína rodiť larvy. V lete sa v populácii vošiek začnú objavovať okrídlené samičky, ktoré odlietajú z jabloní a sťahujú sa na rastliny skorocelu, kde tiež cicajú na listoch alebo koreňoch. Okrídlené potomstvo sa na jeseň opäť vracia na jablone, kde kladie vajíčka. Poškodenie sa prejavuje na nedostatočne hnojených jabloniach, alebo jednostranne hnojených dusíkom. Dreviny sú oslabené a prinášajú zníženú úrodu plodov.
Biologická ochrana: Prirodzenými nepriateľmi sú larvy zlatoočiek, ploštice, pavúky, niektoré dravé roztoče.
Chemická ochrana: V čase vegetačného pokoja aplikujeme dobrý zimný postrek prípravkami Nitrosan (1%) alebo Arborol M (2%). Ak nestihneme zimný postrek, už pri výskyte viac ako 25 vajíčok na 1 m vetvičky alebo prípadne jeden alebo viac jedincov vošiek v priemere na jednu kvetnú alebo listovú ružicu, aplikujeme jarný postrek. Robíme ho v čase pučania jabloní do štádia „myšieho uška“ prípravkom Oleoekamet (1%), čím predídeme vytvoreniu kolónií škodcu. Priamy boj proti voškám počas vegetácie spočíva v postrekoch rôznymi insekticídmi, napr. BI 58 (0,1%), Pirimor 5 EC (0,1%), Hostaquick 50 EC (0,1%) alebo Anthio (0,15%).

Napsat komentář

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna.

deník / newsletter

Odesláním souhlasíte se zpracováním osobních údajů za účelem zasílání obchodních sdělení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down