Pôvodcom ochorenia je vírus bronzovitosti rajčiaka (Tomato spotted wilt virus, syn. Lycopersicon virus 3).
Vírus bronzovitosti rajčiaka má široký okruh hostiteľských rastlín (300 druhov z rôznych čeľadí). Sú to najmä rastliny z čeľadí ľuľkovitých (Solanaceae), astrovitých (Asteraceae), iskerníkovitých (Ranunculaceae) a bôbovitých (Fabaceae).
Najčastejšími hostiteľskými rastlinami sú rajčiak, paprika, šalát, tabak, baklažán, zemiak, hrach, fazuľa, kapusta, zeler; z okrasných rastlín astra, begónia, cínia, gerbera, muškát, aksamietnica a mnohé ďalšie. Rezervoárom vírusu môžu byť aj buriny, napr. starček, ľuľok čierny, mlieč a hviezdica prostredná.
Príznaky na rastlinách sú rôzne. Citlivé rastliny môžu po infekcii úplne uschnúť, najmä keď sú napadnuté v mladom štádiu rastu. Na rajčiakoch sa infekcia prejavuje zvýraznenou až zhrubnutou žilnatinou a niekedy drobnými bronzovými nekrotickými krúžkami. Neskôr sa listy začínajú krútiť smerom nadol, stonky sa ohýbajú a dochádza k zakrpatenosti rastlín. Na zrelých plodoch sa vytvárajú žlté, neostro ohraničené škvrny zasahujúce do dužiny, ktoré si pestovatelia zamieňajú s hubovým ochorením zapríčineným Botrytis cinerea (škvrny sú ostro ohraničené a sú iba na pokožke). Zelené plody môžu byť zdeformované. Napadnuté papriky žltnú a zakrpatievajú. Na čepeli listov papriky sa tvoria rôzne kresby alebo koncentrické krúžky, ktoré neskôr nekrotizujú. Na plodoch sa vytvárajú drobné nekrotické ohraničené krúžky. Na okrasných rastlinách a burinách sa tvoria na listoch chlorotické až nekrotické škvrny, krúžky alebo dubovité kresby, kvety sa deformujú. Rastliny zakrpatievajú, na zredukovaných kvetoch sa často vyskytuje pestrokvetosť. Škodlivosť vírusu je vysoká a straty na úrode v priebehu krátkeho obdobia môžu dosahovať až 100 %.
Ochorenie prenášajú teplomilné strapky. Sú to najmä strapka tabaková a viaceré druhy strapiek z rodu Frankliniella, predovšetkým však strapka západná (Frankliniella occidentalis). Túto strapku sme u nás poprvýkrát zistili v roku 1990 a v tom čase patrila medzi karanténnych škodcov. Veľmi ťažko sa ničí. V súvislosti s jej silným premnožením v mnohých kvetinárstvach dochádzalo aj k zamoreniu skleníkov vírusom bronzovitosti rajčiaka, čo viedlo k likvidácii celých porastov. Prenos vírusu má tú zvláštnosť, že strapky sa môžu nakaziť len v štádiu lariev. Prenos infekcie spôsobujú nielen larvy, ale tiež dospelé strapky. Vírus sa dá veľmi ľahko prenášať aj mechanicky. Niektoré literárne zdroje uvádzajú možnosť prenosu semenom pri niektorých druhoch rastlín (paprika ?).
Prvý výskyt vírusu na Slovensku bol zistený a sérologicky potvrdený Elisa testom v roku 1993 na chryzantémach v Skalici. Vírus bol pravdepodobne zavlečený z ČR, kde sa výskyt zistil už 2 roky predtým. V tejto lokalite sa podarilo vírus úspešne eradikovať. Porasty sú pod stálou kontrolou fytoinšpekcie a sú udržiavané v dobrom zdravotnom stave.
V poslednom období sa u nás stretávame so zvýšeným výskytom vírusu bronzovitosti rajčiaka. Výskyty sú najmä na gerberách a paprike. Na paprike sme zistili výskyt v niektorých lokalitách južného Slovenska aj v poľných podmienkach (najmä v okresoch Senec a Dunajská Streda), na okrasných rastlinách v rýchliarňach predovšetkým na gerberách (v okolí Bratislavy, v okresoch Komárno a Nitra). Donedávna patrilo toto nebezpečné ochorenie u nás medzi karanténne choroby a podliehalo prísnej kontrole.
Vírus sa vyskytuje takmer v celej Európe a tiež na ostatných svetadieloch. V chladnejších oblastiach sa vyskytuje najmä v rýchliarňach, v teplejších ho možno nájsť aj v poľných podmienkach, najmä na tabaku, rajčiakoch a paprike.
Chemická ochrana spočíva najmä v dôkladnom boji proti prenášačom. Dôležitá je tiež opatrnosť pri nákupe priesad alebo iného rastlinného materiálu (dbať o vylúčenie možnosti nákupu od množiteľa s výskytom tohto nebezpečného ochorenia).
