Klíma našej planéty sa neustále mení. Výrazne sa mení najmä prostredie mesta, ktoré je v centre pozornosti človeka. Človek v ňom rôznou činnosťou mení podmienky pre život drevín. Stromy sa im prispôsobujú pomalšie. Niekedy sa nedokážu prispôsobiť vôbec a hynú.
Základným prostredím, ktoré vytvára hlavný zdroj potrieb stromu a zelene vôbec, je pôdne prostredie. Dodáva stromom potrebné živiny a ostatné látky potrebné pre život. Umožňuje stromu, aby svoje korene mal kde zachytiť a tým možnosť udržať sa na stanovišti.
Na území Nových Zámkov, v lesnej oblasti Berek, ktorá zodpovedá dubovému lesnému vegetačnému stupňu sa skúmali stanovištia piatich charakteristických druhov drevín: dub letný (Quercus robur L.); topoľ biely (Populus alba L.); jaseň štíhly (Fraxinus excelsior L.); lipa malolistá (Tilia cordata Mill.) a javor horský (Acer pseudoplatanus L.).
Hodnotili sa vybrané vlastnosti stanovišťa: obsah organického uhlíka-Cox, na základe ktorého sa určil obsah humusu. Skupinové zloženie humusu – HL-humusové látky; HK-humínové kyseliny; FK-fulvokyseliny. Na základe výpočtu pomeru HK/FK bol určený typ humusu. Aktívna pôdna reakcia pH H2O bola určená z vodného výluhu pôdnych vzoriek.
Pri hodnotení výsledkov pôdnych rozborov sa zaznamenali zaujímavé zistenia:
Mestské prostredie
Stanovište duba letného v mestskom prostredí malo podstatne vyššie hodnoty obsahu humusu (nad 5%) ako v lesnom prostredí (3 – 5%). Lipa malolistá a javor horský majú túto hodnotu zhodnú s lesným prostredím (3 – 5%). Takéto zvýšenie obsahu humusu v mestskom prostredí možno pripísať častému premiešavaniu pôdnych vrstiev. Mechanické zmiešavanie vyšších a nižších vrstiev pôdneho profilu nastáva pri rekultivácii mestských plôch, likvidácii zastavania a pri častých výkopoch pre inžinierske siete. Nemôžme však hovoriť o kvalitnom humuse.
Vlastnosti humusu určuje pomer HK/FK, ak je táto hodnota nad 1, vo všeobecnosti môžeme hovoriť o kvalitnom humuse. V mestských pôdach bolo toto rozpätie od 0,96 do 1,15 ( dub letný 0,96; topoľ biely 0,97; jaseň štíhly 1,01; javor horský 1,08; lipa malolistá 1,15). V týchto vzorkách bol pomer HK/FK vyšší, čo v tomto prípade nemusí súvisieť s kvalitou. Vzniknuté humusové látky tu boli stabilizované soľami dvojmocných katiónov, ale konkrétne prvky v tomto výskume neboli stanovené.
Hodnoty aktívnej pôdnej reakcie zodpovedali charakteru mestského prostredia.
Lesné prostredie
Charakteristická aktívna pôdna reakcia pH H2O pre lesné prostredie je kylá až slabo kyslá (5,0 až 6,6 pH H2O). Vo výsledkoch sú tieto hodnoty pri jednotlivých drevinách v rozpätí od 7,49 do 7,68 pH H2O – slabo zásaditá reakcia (topoľ biely 7,49; jaseň štíhly 7,52; lipa malolistá 7,64; javor horský 7,67; dub letný 7,68). Dochádza tu k výraznej zmene hodnôt aktívnej pH H2O, ktorá je viac charakteristická pre mesto.
Pomer HK/FK bol v lesných pôdach v rozpätí od 0,58 do 0,90 (dub letný 0,58; jaseň štíhly 0,59; topoľ biely 0,72; lipa malolistá 0,85; javor horský 0,90).
Hodnoty ostatných vlastností stanovišťa zodpovedajú charakteru lesného prostredia.
Z výsledkov vyplýva, že človek svojou existenciou a spôsobom života významne zasahuje do okolitého prostredia. Mení tým nielen podmienky urbánneho, obývaného prostredia, ale zasahuje aj do lesného prostredia, ktoré je považované za prirodzené prostredie drevín.
Dreviny týmito zmenami trpia, čo sa prejavuje na ich zdravotnom stave a vzhľade. Je na človeku, aby sa staral o vyhovujúce podmienky pre rast drevín a zelene.
