Zásady úspešného pestovania papriky

Poľnú papriku na Slovensku pestujeme predovšetkým z priesad; v najteplejších oblastiach ju možno pestovať aj z priameho výsevu.

Naše dlhoročné pokusy, v ktorých sme porovnávali oba spôsoby pestovania ukázali, že z desiatich rokov sú 3-4 roky priaznivé na pestovanie z priameho výsevu a vtedy sú úrody vzájomne porovnateľné. Pri priamom výseve treba však počítať s menšími plodmi a nižším podielom červených plodov. Priamy výsev sme u nás uplatňovali najmä v 8O.rokoch, kedy riadne fungoval spracovateľský priemysel a paprika sa používala na výrobu rôznych zeleninových šalátov. Dnes výkupcovia vyžadujú nadštandardný tovar s čo najväčšími plodmi a nerešpektujú ani platné normy akostných tried, ktoré určujú veľkosti plodov podľa STN. Ostatný tovar takmer ani nevykupujú.
Na to, aby pestovateľ predal svoju úrodu často pod cenu, na hranici svojich výrobných nákladov, potrebuje veľkoplodé, hrubostenné odrody. Väčšinou sú žiadané bledozelené a červené plody sladkej chuti, ktoré sa ľahšie uplatňujú na domácom a českom trhu. Zo slovenských odrôd sú to odrody Slovakia, Granova a Rubinova. Miestni konzumenti z južného Slovenska majú záujem aj o pálivé odrody. Z tejto skupiny je najvyhľadávanejšia odroda PCR a z poľných Pikanta.
Reálny úrodový potenciál domácich odrôd v našich poľných podmienkach dosahuje 25-30 t.ha-1, v závislosti od ročného priebehu počasia. Na dosiahnutie takýchto úrod je však potrebné dodržiavať určité zásady.
1. Dopestovať alebo nakúpiť zdravé, životaschopné a riadne vyvinuté priesady, ktoré majú byť pevné, minimálne s 5 mm hrubou stonkou, výškou 10-20 cm, s desiatimi vyvinutými pravými listami a dobre vyvinutou koreňovou sústavou. Tenké a dlhé priesady sa pri výsadbe ľahko poškodzujú a zaostávajú vo vývine.
2. Výsadbu nezačať skôr ako 15.mája (rastliny poškodzujú nízke teploty) a dokončiť ju do konca mája. Pri ručnej výsadbe sadiť do vodou zaliatych jamiek alebo rýh a povrch zahrnúť suchou kyprou zeminou. Pri strojovej výsadbe je ujateľnosť nižšia - sadí sa do suchšej pôdy, pritlačenie zeminy ku koreňom je nedostatočné a následná závlaha často ubíja rastliny do zeme. Pri väčšine súčasných odrôd sadíme po jednej rastline do sponu 30 x 60 cm.
3. Na základe výsledkov pôdnych rozborov pôdu musíme správne vyhnojiť, pričom treba dodržať normatívy dávok čistých živín. Paprika vyžaduje pôdu vyhnojenú kvalitným maštaľným hnojom v dávke 35-40 t.ha-1.
4. Papriku musíme správne zaradiť do osevného postupu. Vo veľkom sú najvhodnejšie ako predplodiny obilniny, strukoviny a krmovinové miešanky. Dobre sa jej darí aj po hlúbovinách, koreňových, tekvicovitých a cibuľovitých zeleninách (ak nie je pôda infikovaná vírusmi). Papriku nesmieme pestovať po sebe alebo po príbuzných rastlinách skôr ako po 3-5 rokoch.
5. Pri ošetrovaní je dôležitá závlaha, kyprenie pôdy okopávaním, plečkovaním a ochrana rastlín. Po výsadbe paprika pokračuje v raste po 2-3 týždňoch, zatiaľ čo buriny oveľa skôr. Prvú okopávku odporúčame v priebehu júna, keď sú rastliny už dobre zakorenené. Okopávame plytšie, aby sme nepoškodili novovytvorené korene.
6. Prihnojovanie má svoje opodstatnenie najmä v závlahových podmienkach a na ľahších priepustných pôdach. Používame ľahko rozpustné a pre rastliny ľahko prijateľné hnojivá (najmä dusíkaté, vo forme liadkov). Prvýkrát prihnojujeme až koncom júna, v období nasadzovania prvých plodov. Ďalšiu dávku dusíka dodávame až o mesiac. Ak je potrebná aj tretia dávka, aplikujeme ju v období zberovej sezóny. Množstvo dávok a hnojív závisí od výsledku rozboru pôdy na jar pred základným hnojením. Prihnojovaním sa majú dostať živiny do hĺbky 20-30 cm. Hnojivá zapracúvame plečkovaním - okopávaním, po ktorom porast následne zavlažujeme (urýchlime tak príjem živín a zabránime popáleniu rastlín hnojivom). Úspornejším spôsobom je hnojenie v roztoku závlahovej vody - koncentrácia hnojiva by však nemala byť vyššia ako 0,30-0,75% (30-75 g hnojiva na 10 l vody). Hnojivú zálievku aplikujeme za podmračného a bezveterného počasia, kedy nehrozí rastlinám, následkom rýchleho vyschnutia roztoku, popálenie listov.
7. Čas prvého zavlažovania závisí od toho, ako sme vysádzali, ďalej od vlhkosti a teploty pôdy. Ak pôda nedosahuje teplotu 20 0C, paprika spomaľuje svoj rast, závlaha spôsobí ďalšie zníženie teploty a rast sa zastaví. Zavlažujeme zvyčajne od júna do konca augusta podľa potreby - v 6 až 15dňových intervaloch. Jedna závlahová dávka predstavuje asi 30 mm vody. Počas vegetácie dodávame asi 250-400 mm vody. Teplota vody nesmie byť nižšia ako 18-20 0C. Zavlažujeme po západe slnka alebo skoro ráno.
8. Z fyziologických chorôb je častý výskyt spály plodov papriky. Túto chorobu spôsobujú silné slnečné lúče, pri nedodržaní režimu závlahy, zhoršenom príjme vápnika z pôdy alebo pri nadmernom obsahu draslíka v pôde.
9. Vírusové choroby sa objavujú na pôdach zamorených po lucerne, uhorkách, rajčiakoch a pri výskyte vošiek.
10. Skupina rôznych húb spôsobuje pri predpestovaní priesad padanie klíčiacich rastlín. Ochorenie podporuje nedostatok svetla, vysoká teplota, výdatné zalievanie, zamorená a zasolená pôda.
11. Z ochorení sa často objavuje baktériová škvrnitosť, ktorú spôsobuje baktéria Xantomonas vesicatoria. Prenáša sa osivom a prejavuje sa už po vyklíčení. Prevenciou je morenie osiva, voľba nezamorenej zeminy a postrekovanie meďnatými prípravkami.
12. Pre papriku je najvýhodnejší postupný zber. Zberáme ručne, opatrne, aby sme nepoškodili a neolámali rastlinu. Pred prvým zberom je dobre urobiť prebierku, ktorou odstránime deformované plody a podporíme tvorbu ďalších plodov.
13. Plody zberáme v technologickej (zelené) a biologickej (červené, žlté, oranžové) zrelosti. Zelené plody sú vyzreté vtedy, keď nadobudli svoju charakteristickú veľkosť, tvar, farbu, lesk a pevnosť. Predčasne odtrhnuté plody sú bez lesku, mäkké, po zbere rýchlo vädnú a dostávajú horkú chuť. V biologickej zrelosti zberáme skôr, než sa plody úplne vyfarbia. Vtedy sú pevné, chrumkavé a rýchlo sa vyfarbujú. Úplne vyfarbené plody pri väčšine odrôd dočervena treba ihneď skonzumovať alebo spracovať, lebo skoro vädnú a zvráskovatejú.