Už v dávnych časoch ľudia používali niektoré kvety ako potravu. Téma jedlých kvetov v prírode a v záhrade je v súčasnosti znovuobjavovaná.
Nemožno sa však riadiť v zmysle toho, čo je prírodné, je aj zákonite prospešné.
„Jedlé kvety obsahujú vitamíny, farbivá, minerály, enzýmy, ktoré pre naše telo môžu byť veľmi prospešné. Konzumácia jedlých kvetov však môže mať aj určité riziko, a to alergickú reakciu. Môže to byť reakcia na niečo nové, nepoznané, alebo na peľ. Riziko je aj vtedy, keď boli kvety zbierané na nevhodných miestach a môžu byť kontaminované potenciálnym alergénom. Priveľa účinných látok môže mať práve opačný efekt na zdravie,“ uvádza nás do problematiky jedlých kvetov Ing. Noemi Péterová, odborná zamestnankyňa Botanickej záhrady SPU v Nitre.
S konzumáciou kvetov preto treba začať opatrne a s mierou.
„Každý človek je rozdielny, platí to aj o vnímaní chuti či reakciách na ochutnávané. V minulosti práve zvýšená citlivosť na chuť pomáhala vyhnúť sa jedovatým rastlinám. Aj medzi kvetmi sú také, ktoré môžu byť minimálne nejedlé až prudko jedovaté, napríklad konvalinka, ľalia, digitalis, narcis,“ vysvetľuje odborníčka.
Z nevýrazného jedla lákavé
Pri prechádzke prírodou sa pred vnímavým človekom začínajú odkrývať tajomstvá kolobehu ročných období. Pučanie, rast, kvitnutie, odkvitanie... Všetko začína jarou, keď môžeme zbierať mladé lístky, kvietky, púčiky.
„Aromatická rastlinka zádušník brečtanovitý v podobe čerstvých mladých výhonkov obohatí polievky pri jarných avitaminózach a ako odvar pomôže pri ochoreniach dýchacích ciest. Púpava lekárska je jedlá celá, od koreňa až po kvet. Pôsobí očistne, podporuje trávenie. Sedmokráskou si môžeme posypať chlieb s maslom, spolu s fialkou budú skvelým spestrením šalátu. Farebný kontrast - keďže jeme aj očami - vytvorí kvietok prvosienky. Ak sa nám na jar pošťastí nájsť vykúkajúce fanfáry podbeľu lekárskeho, môžeme sa iba potešiť. Mladé výhonky žihľavy zase očistia telo a semienka po odkvete mu dodajú potrebné minerály. Očistné účinky má aj cesnak medvedí či cesnak viničný, ochutnať môžeme aj šplhajúce sa výhonky chmeľu. Nemusíme sa pozerať iba pod nohy... hoci kvitnúcu bazu nájdeme aj so zatvorenými očami podľa príjemnej vône. Kvietky bazy, okrem toho, že sú chutné v sirupe, džeme či v palacinkovom ceste, pôsobia antivírusovo a efektívne znižujú teplotu. Spomeňme si na detstvo - vôňa agátu. Agátové kvietky, aj kvietky wistérie môžeme tiež ochutnať. Zelené časti však nekonzumujeme, sú jedovaté,“ približuje široké spektrum jedlých kvetov N. Péterová.
„Neskorá jar nám ponúka kvety večernice vonnej, vesnovky obyčajnej, horčice poľnej, kvet zvončeka broskyňového. V lete je to balónovec veľkokvetý, fuksia, koriander, ibiš, nevädza, nechtík, aksamietnica, svieže lupienky begónie kyslastej chuti, lupienky ruží. Santolína nám ochutí syr, slamiha talianska s chuťou kari zase mäso, lupienky divého maku chutia v masle, rastlinky portulaky svojou slankavou chuťou ochutia šaláty, aj kvety krasuľky osviežia nejeden šalát, hotové jedlo či jednohubky. Slamienkový vzhľad kvietkov pažítky je klamlivý, sú to šťavnaté kúsky s cibuľovou chuťou. Kvety hemerokalisu môžeme naplniť syrovými plnkami. Voňavá levanduľa zapečená v sladkých sušienkach rozvonia kuchyňu a použitá na slaných cestovinách zase jazyku ponúkne iný vnem. Cestoviny so sušenými šalviovými kvietkami zapracovanými do cesta, ponúknu príjemnú obmenu a kapucínka, ktorá patrí medzi silné prírodné antibiotiká, okorení maslo a hodí sa rozmixovaná k mäsu práve pre jej korenistú chuť podobnú reďkovke či žeruche. Zbierať a nakladať ako kapary môžeme aj nedozreté semená kapucínky. Trávenie mäska podporí aj palina v podobe sušených kvietkov. Pri dávkovaní treba byť veľmi mierny. Kvety boráku spolu s jeho mladými lístkami chutia ako uhorka, zamrazené v kocke ľadu osviežia letné koktaily. Nežné ružové lupene v želé pripomenú leto, fialkové želé zase jar, kde to celé opäť začína,“ hovorí odborníčka.
A ktoré jedlé kvety môžeme zbierať v tomto ročnom období?
„Do prvých mrazov na jeseň zbierame jedlé kvety papuľky, nechtíka, aksamietnice, pažítky, ďateliny, bazalky, slamihy talianskej či perily ázijskej, ktorá má schopnosť znižovať produkciu histamínu, látky zodpovednej za vznik najznámejších alergických príznakov. Na jeseň nám môže ešte vykvitnúť aj kapucínka, diantus, materina dúška, chryzantéma či levanduľa.“
To všetko bola len malá ochutnávka jedlých kvetov. V prírode a v záhrade je ich oveľa viac.
Nezabúdajme na pravidlo
„Nezabudnime, platí pravidlo, že zbierame len to, čo s istotou poznáme. Vyhýbame sa znečisteným miestam, nezbierame popri cestách, v meste. Pri zbere v prírode sme ohľaduplní a nezbierame veľa. Nepoužívame kvety z kvetinárstva, ani kvety hnojené a chemicky ošetrované. Malé kvety konzumujeme celé, z väčších si oberáme lupienky, pretože kvetné lôžko býva horké. Kvety zbierame vo vhodnom termíne. Nemali by byť prekvitnuté, keď sa cukry v kvetoch menia na škrob, a tým dochádza k zmene chuti. Pri troške fantázie dokážeme z nevýrazného jedla urobiť jedlo veľmi lákavé svojou farebnosťou i chuťou a zároveň urobíme opäť trošku viac aj pre svoje zdravie,“ uzatvára Noemi Péterová.
Zdroj: SPU Nitra
