Marhuľa obyčajná (Prunus armeniaca L. v zahraničnej literatúre; syn. Armeniaca vulgaris Lam., i v domácej literatúre) patria medzi ovocné druhy, o ktorých môžeme povedať, že progresívny vývoj na Slovensku naštartovali už v pestovateľsky zložitých povojnových rokoch (r. 1948) a oproti broskyniam mali výrazný a dlhodobý náskok v počtoch marhuľových stromov až do roku 1980.
Výrazné pestovateľské úspechy marhúľ na Slovensku ovplyvnili nielen šľachtiteľské výsledky, ale aj uplatnenie správneho výberu klimatických a stanovištných podmienok prostredníctvom vypracovanej rajonizácie v 60tych rokoch.
Podľa štatistických ročeniek (Čs. štatistika, 28 a 86) bolo už v roku 1930 na Slovensku evidovaných 160 128 tis. kusov marhuľových stromov (v Čechách 72 513 tis. kusov), broskyňových stromov toho času bolo evidovaných 110 132 tis. kusov (v Čechách 24 916 tis. kusov), čo predstavovalo výrazný náskok v pestovaní marhúľ. V porovnaní s broskyňami, marhule majú v súčasnosti na Slovensku (od roku 2009) výrazne klesajúcu tendenciu (126 000 tis. ks stromov v r. 2009) a broskyne si udržujú za obdobie posledných piatich rokov výrazný náskok (535 000 tis. ks stromov v r. 2009).
Text a foto Ing. E. Pekárová, Ing. Ľ. Hanisko, PhD., Mgr. I. Kováčiková,
Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy (NPPC-VÚPOP), Bratislava
Celý text článku naleznete v tištěné verzi časopisu Zahradnictví 7/2014
