Extenzívne strešné záhrady boli už od prvopočiatku svojho vzniku ponímané ako ekologické pokryvy hlavne plochých striech, ktoré mali plniť celý rad funkcií zadržiavaním zrážok začnúc až po zvýšenie biodiverzity migráciou rastlín a živočíchov v mestskom prostredí končiac.
Extenzívne strešné záhrady sú definované predovšetkým nízkymi vstupnými nákladmi na ich založenie, v súčasnosti môžeme povedať, že aj návratnosťou investície. Tieto skutočnosti zatiaľ nie sú dostatočne využívané v legislatívnom konaní jednak pri výsadbe náhradnej zelene, ale ani dostatočne motivované štátnou a oblastnou správou pri odsúhlasovaní navrhovaných stavieb možnými dotáciami, znížením daní a poplatkov tak, ako to už funguje v mnohých krajinách EU.
Rozdelenie strešných záhrad
Podľa stupňa údržby extenzívne strešné záhrady delíme na: 1. nízko údržbové, 2. vysoko údržbové. Nízko údržbové strešné záhrady sa zakladajú na tenkých vrstvách substrátov (20 – 80 mm), na ktorých sú vysadené xerofytné spoločenstvá bylín, ako sú: machy, lišajníky, rozchodníky alebo nízke druhy tráv. Strecha má nízku nosnosť, maximálna záťaž je spravidla do 200 KN/m2. V tomto prípade neplatí, že všetky byliny z chudobných stanovíšť sú vhodné na tento typ strešných záhrad, pre hlboko koreniace rastliny a pre trvalky zo skalných štrbín a trhlín táto zásada neplatí. Rastliny tvoria na streche súvislý pokryv, čím nedovolia prípadným burinám aby sa na streche zakorenili. Takáto strecha nevyžaduje prakticky žiadnu údržbu, iba niekoľkokrát do roka obhliadku a odstránenie náletov agresívnych bylín a drevín, ktoré by mohli na krátky čas (na jar pokiaľ je dostatok zrážok) konštrukciu strešnej záhrady poškodiť. K zaburineniu strechy môže dôjsť pri samotnom zakladaní strešnej záhrady, keď sa semená burín dostanú na strechu už so substrátom, alebo sa strecha zaburiní v počiatočnom štádiu, keď porasty nie sú ešte dostatočne zapojené. Na extrémne nízkych substrátoch (20 až 50 mm) neprežijú ani semenné nálety, ktoré síce v jarnom období vyklíčia, ale s ubúdajúcou zásobou vlahy zaschnú a väčšinou nemajú šancu konkurovať cieľovým rastlinám. Tenké vrstvy substrátov, spravidla do 50 mm sa v tých klimatických podmienkach, kde je menej ako 800 mm zrážok ani nedajú uplatňovať, osobitne tam, kde vznikajú dlhšie obdobia bez dažďa. Rastlinné spoločenstvá sú vyberané zo stanovíšť, ktoré znášajú aj dlhšie trvajúce suchá, mrazy a majú vysokú regeneračnú schopnosť. Pokiaľ je správne zvolený výber rastlinného spoločenstva voči prirodzenému prostrediu (tiež povedané, pokiaľ sa vybrané rastlinné spoločenstvo stotožňuje s ekologickým stanovišťom) ani nálety rastlinných druhov z okolitého prostredia, ktoré sú súčasťou prirodzenej vegetačnej dynamiky, by nemali vytesniť vysadené druhy, pretože by mali byť takmer totožné s okolitou vegetáciou. Čím bližšie je spoločenstvo rastlín k danému ekologickému prostrediu, tým lepšie môže extenzívna strešná záhrada fungovať s nízkou údržbou. Dá sa povedať, že stupeň extenzivity strešnej záhrady je priamo úmerný stupňu ekologickej stability.
Strešné záhrady extenzívne, ktoré už vyžadujú väčšiu údržbu, sa podobajú strešným záhradám intenzívneho charakteru s jediným rozdielom, že nie sú zavlažované. Sú zakladané na hrubších vrstvách substrátov, hrúbky od 80 mm do 350, niekedy aj viac. Môžu byť zakladané iba v oblastiach s pravidelnými zrážkami, kde ročný úhrn zrážok je viac ako 800 mm. Do tohto typu záhrad patria aj architektonicky zložitejšie strešné záhrady, kde architekt počíta s náročnejším dizajnom zostaveným predovšetkým z rastlín (môžu to byť xerofytné aj mezofytné trvalky, sucho-vzdorné nízke dreviny usporiadané do záhonov, skupín alebo do pravidelných líniových výsadieb). Najčastejšie sa takéto typy striech navrhujú ako pohľadové, niekedy aj ako pobytové, tu sa už predpokladá vyššia statika strechy (niekedy aj do 500 KN/m2 a viac). Údržba tohto typu záhrad vyplýva zo samotného usporiadania záhrady. Pokiaľ sa nachádza na streche intenzívny trávnik, je potrebné pravidelné kosenie, a ostatné údržbové zásahy potrebné pre intenzívny trávnik. Pokiaľ sa na streche nachádza extenzívny trávnik, je potrebné aspoň raz do roka tento trávnik pokosiť. Ďalšia údržba spočíva v pravidelnom odburiňovaní náletov, v presádzaní a dosádzaní trvaliek, v pravidelnej obmene záhonov bylín, v odstraňovaní odkvitnutých častí, v hnojení a pod. Pri záhonoch krov je potrebné udržiavať záhony bez buriny, odstraňovať staré konáre, prípadne zmladzovať staré kry, tvarovať pravidelné a líniové výsadby, a iné. Dá sa povedať, že tieto strešné záhrady majú už podobu intenzívnych strešných záhrad, podmienkou je vysoká vzdušná vlhkosť a veľký ročný úhrn zrážok, čo v podmienkach Strednej Európy dáva možnosť vzniku takýchto typov záhrad iba v predhorí, kde zase budovanie plochých striech sa stretáva s inými problémami, ako je vysoká snehová pokrývka a pod. Aj keď pri súčasných technických možnostiach nie je problémom vybudovať extenzívne strešné záhrady aj na šikmých strechách, takýchto vysoko údržbových extenzívnych strešných záhrad sa buduje menej. Pokiaľ sa počíta s pobytovými aktivitami na streche, je vhodnejšie založiť strešné záhrady intenzívne, so zabudovanými zavlažovacími systémami a s intenzívnou údržbou zelene a ostatných technických prvkov, ktoré sa na streche nachádzajú (odpočívadlá, parkoviská, detské ihriská, bazény a podobne).
Celý text článku naleznete v tištěné verzi časopisu Zahradnictví č. 7/2010.
Tex a foto doc. Ing. Daniela Krajčovičová, Ph.D. SPÚ v Nitre
