Zelenina má v porovnaní s ostatnými poľnohospodárskymi plodinami relatívne vysoké nároky na živiny. A preto je výživa a hnojenie jedným z najdôležitejších faktorov a súčasne neoddeliteľnou súčasťou pestovateľských technológií. Živiny odobraté úrodami, prípadne živiny vyplavené z pôd, znamenajú straty pre pôdu ako biologický systém. Hnojením sa uvedený úbytok živín kompenzuje.
Preto sa musí pamätať nielen na zásobenie rastlín živinami, ale rovnako aj na zásobenie pôd živinami. Dusíkatá výživa rozhodujúcou mierou ovplyvňuje kvantitu a kvalitu dopestovanej produkcie, ale nesmie sa pri tom zabúdať aj na dodanie ďalších makroelementov ako je fosfor, draslík, vápnik, síra a horčík.
Karfiol – súčasť jídelníčku
Karfiol (Brassica oleracea var. botrytis) patrí k najstarším kultúrnym rastlinám. Pochádza pravdepodobne zo Stredomoria a Malej Ázie, väčšina zdrojov uvádza, že sa do Európy rozšíril z Cypru. Najviac sa pestuje v Číne a Indii, v Európe je pestovaný najmä vo Francúzsku, Taliansku a Dánsku. Konzumnou časťou je zdužnatené súkvetie spravidla bielej farby. Ružicu tvoria krátke zdužnatené výhony zakončené nerozvinutými pukmi. Karfiol má veľmi nízky obsah energetických zložiek – 100 gramov predstavuje iba 105 kJ. Vďaka vysokému podielu vody a biologicky aktívnych látok je jedným z najzdravších druhov zeleniny. Karfiol má v kuchyni mnohostranné použitie a je aj obľúbenou prílohou k hlavným jedlám.
Varianty hnojenia
Poľný pokus s karfiolom bol založený v roku 2008 v areáli Demonštračnej záhrady Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. V pokuse sme sledovali vplyv troch rozdielnych variantov hnojenia na úrodu karfiolu (Tab. 2).. Prvý variant bol kontrolný – neboli pri ňom aplikované priemyselné hnojivá. Druhý variant bol vyhnojený na hladinu dusíka 200 kg/ha. Na 3. variante boli živiny doplnené na úroveň N : S = 250 : 60 kg/ha. boli použité hnojivá LAD27 (27 % N, 4 % MgO a 7 % CaO) a DASA 26/13 (26 % N a 13 % S). DASA hnojivo bolo aplikované 12. júna, t. j. 3 týždne pred výsadbou. Hnojivo LAD27 bolo aplikované v dvoch termínoch – 27. 7. 2007 (50 % z dávky LAD27) a 17. 8. 2007 (50 % LAD27), t. j. 3 a 6 týždňov po výsadbe. P a K nebol aplikovaný, pretože ich obsah v pôde bol zodpovedajúci požiadavkám na pestovanie karfiolu (Tab. 1).
Maloparcelkový pokus s karfiolom bol založený v roku 2008 v areáli Demonštračnej záhrady SPU v Nitre na stredne ťažkej pôde. Do pokusu boli zaradené nasledovné odrody karfiolu:
• ´Flamenco F1´ – určená pre letné a skoré jesenné pestovanie pre čerstvý trh, odolná voči suchu a vysokým teplotám. Silné listy dokonale kryjú ružicu, ktorá ma vynikajúcu kvalitu, je ťažká, snehobiela a úplne bez antocyánu. Táto odroda je vhodná pre poľné pestovanie ako aj pre rýchlenie.
• ´Amfora F1´ – stredne skorá odroda typu Romanesco pre jesenný zber. Produkuje klenuté ružice zložené z ružičiek vežičkovitého tvaru svetlozelenej farby. Dobre znáša aj zahustenie.
Výsadba priesad sa uskutočnila 24. 6. 2008. Výmera pokusnej parcelky bola 2 m2, t.j. pri štvornásobnom opakovaní bola výmera 1 pokusného variantu 8 m2. V rámci opakovania bolo vysadených 8 rastlín do sponu 0,5 x 0,5 m. Zber karfiolu sa realizoval ručne. Odroda karfiolu ´Flamenco F1´ bola zberaná v období od 2. 9. do 9. 9. 2008. Zber ružíc karfiolu odrody ´Amfora F1´ bol realizovaný v období od 18. 9. do 6. 10. 2008.
Výsledky a diskusia
Zber ružíc karfiolu sa uskutočňoval postupne, t. j. celková úroda pozostávala z viacerých čiastkových zberov. Dosiahnuté úrody ružíc po prepočítaní na t/ha sú uvedené v tabuľke 3. Uvedené údaje predstavujú priemernú úrodu ružíc zo 4 opakovaní.
Najvyššie úrody karfiolu boli pri oboch odrodách zistené na variante 3, kde bol dusík aplikovaný v kombinácii so sírou na úroveň živín N : S = 250 : 60 kg/ha. Pri odrode ´Flamenco F1´ sme dosiahli úrodu 62,3 t/ha, čo v porovnaní s úrodou na variante 1 (51,3 t/ha) predstavovalo nárast úrody o 21,5 %. Na variante 2, kde bol aplikovaný dusík na úroveň 200 kg/ha, bola zaznamenaná taktiež vyššia úroda oproti variantu 1 – 57,8 t/ha, pričom sa úroda zvýšila o 12,7 %. Pri odrode ´Amfora F1´ bola na variante 3 dosiahnutá úroda ružíc 30,3 t/ha, čo predstavovalo nárast oproti variantu 1 (24,1 t/ha) o 25,7 %. Na variante 2 sme dosiahli nárast úrody oproti variantu 1 o 21,6 %.
Potvrdil sa teda jednoznačne kladný vplyv hnojenia na úrodu ružíc karfiolu. Výživa a hnojenie plodín má nezastupiteľnú a nenahraditeľnú funkciu v ich technológii pestovania. Je významným úrodotvorným prvkom a použitím správneho pomeru živín je možné dosiahnuť vyššiu úrodu pestovaných plodín. Na základe našich výsledkov môžeme konštatovať, že ako najvhodnejší variant hnojenia pre pestovanie karfiolu sa ukazuje variant, pri ktorom je dusík aplikovaný v kombinácii so sírou.
