Výskum a vedecké poznatky v súčasnosti veľmi napreduje a prináša so sebou nové poznatky o vplyve zdravej výživy na ľudí. Čoraz viac sa darí odhaľovať príčiny vzniku civilizačných chorôb. Vzhľadom na súčasný výživový stav je potrebné neustále viac dopestovať také produkty, ktoré sú prirodzeným zdrojom bioaktívnych látok potrebných pre udržanie zdravia človeka. Aj zelenina zohráva dôležitú úlohu vo výžive človeka, je základom potravinového reťazca, jej zdravotný význam je neoddiskutovateľný.
Kapustová zelenina všeobecne obsahuje veľké množstvo fytolátok, bola u nich preukázaná antikacinogénna aktivita. Vitamíny, karotenoidy, flavonoidy, glukozinoláty, fenoly a iné bioaktívne látky majú schopnosť pôsobiť proti vzniku nádorových ochorení.
Hlúbová zelenina sa vo vysokej miere obsahuje glukozinoláty, ktoré boli zistené vo všetkých druhoch zeleniny z rodu Brassica, avšak ich množstvo značne kolíše v závislosti od druhu hlúbovej zeleniny, ale aj rôznych častí rastlín. Antikarcinogénna aktivita kapustovitých druhov zeleniny je spájaná s aktivitou isotiocyanátov iberínu (1-isothiocyanato-3-methylsulfinylpropane) a sulforafanu (1-isothiocaynato-4-methylsulphinylbutane), ktoré sú akumulované v jej konzumných častiach (Higdon et al., 2007).
Kapustová zelenina, najmä brokolica a karfiol je bohatým zdrojom glukozinolátu, nazývaného sulforafan. Je látkou preukázateľne brániacou nádorovému ochoreniu, bujneniu rakovinových buniek. Najväčšie množstvo sulforafanu obsahuje brokolica 0,165 mg/100 g čerstvej hmoty a karfiol 0,136 mg/100 g.
Text prof. Ing. Anton Uher, Ph.D., FZKI, SPU, Nitra
Celý článek naleznete v tištěné verzi časopisu Zahradnictví 6/2014
