Práca sa zaoberá afinitným problémom u jarabiny oskorušovej a výberu perspektívneho slabo rastúceho podpníka. Na pokus boli použité potenciálne vhodné podpníky: Amelanchier lamarckii, Aronia melanocarpa, dula BA29, Crataegus laevigata, Chaenomeles japonica. Cieľom bolo zistiť akumuláciu fenolických zlúčenín – arbutínu, katechínu a epikatechínu, ako aj prokyanidinu B1, prokyanidinu B2, kyseliny chlorogénovej a p-kumarovej, ktoré môžu spôsobiť nezlučiteľnosť medzi odrodou a podpníkom.
Detekcia fenolických zlúčenín sa uskutočnila pomocou HPLC. Arbutín nebol detekovaný. Zistilo sa, že najvyššie hodnoty katechínu boli u A. melanocarpa, kde prerástol genotyp O-LE-14 a O-LE-21. U O-LE-14 boli priemerné hodnoty katechínu 1093,79 μg/g DW a epikatechínu 3196,37 μg/g DW. U O-LE-21 boli namerané hodnoty katechínu 1302,59 μg/g DW a epikatechínu 2806,78 μg/g DW. U dulového podpníka BA29 prerástli genotypy O-LE-14 a O-LE-21. U O-LE-14 boli priemerné hodnoty katechínu 532,91 μg/g DW a epikatechínu 1562,60 μg/g DW. U O-LE-21 boli namerali hodnoty katechínu 401,95 μg/g DW a epikatechínu 1353,07 μg/g DW. U C. laevigata boli úspešné dva genotypy, a to O-LE-14 a O-LE-21. O-LE-14 malo priemerné hodnoty katechínu 608,79 μg/g DW a epikatechínu 2085,88 μg/g DW. U O-LE-21 boli priemerné hodnoty katechínu 666,70 μg/g DW, epikatechínu 1741,14 μg/g DW. U podpníka Ch. japonica, kde prerástol genotyp O-LE-9 boli namerané hodnoty katechínu 821,44 μg/g DW a epikatechínu 2243,11 μg/g DW. Kontrola S. domestica L. na S. domestica L. dosahovala hodnotu katechínu 361,62 μg/g DW a epikatechínu 1800,49 μg/g DW. U A. lamarckii nedošlo k žiadnemu prerasteniu očka. A. melanocarpa, Ch. japonica sú nevhodné pre jarabinu oskorušovú. U podpníka C. laevigata sa môže časom prejaviť oneskorená disafinita. Najlepšie výsledky sa prejavili u podpníka BA29, na ktorom bol naočkovaný genotyp O-LE-21 a O-LE-14.*
Text a foto
Ing. Samuel Magnús,1
Ing. Tomáš Nečas, Ph.D.,1
Ing. Zuzana Lacková, Ph.D.,2,3
1Ústav Ovocnictví, Zahradnická fakulta MENDELU v Lednici,
2Ústav chemie a biochemie, Agronomická fakulta MENDELU v Brně,
3Středoevropský technologický institut, VUT v Brně
Celý článek naleznete v časopisu Zahradnictví č. 1/2020.
