K ovocným kultúram, ktoré môžu poskytnúť vysokú produkciu, a tým aj rentabilitu z jednotky plochy, patria nesporne jahody. Ak chceme dosiahnuť čo najvyššie ukazovatele pri ich pestovaní, musíme si zvoliť maximálne intenzifikačné technológie a tieto aj dochvíľne a disciplinovane dodržiavať.
V západnej Európe, najmä v Taliansku sa za ostatné desaťročia zmenila technológia pestovania jahôd. Od pôvodnej, 4ročnej kultúry sa prešlo na pestovanie jednoročnej, s výsadbou v júli do dvojradov na fólii, s počtom 80 - 100 tisíc frigo sadeníc na 1 ha a priemernými dosahovanými úrodami 30 t.ha-1. V záujme eliminovania nepriaznivých poveternostných vplyvov sa pestujú jahody, napr. vo Švajčiarsku, vo fóliových krytoch; pri dvoch výsadbách v priebehu vegetácie dosahujú taktiež úrodu okolo 30 t.ha-1. Pri najnovšej technológii, využívanej najmä v Izraeli a USA, na profilovanej pôde pod fóliou so závlahou možno dosiahnuť úrodu až 90 t.ha-1.
U nás prevažuje ešte stále systém pestovania jahôd ako viacročnej kultúry v poľných podmienkach, a to ako pod fóliou, tak aj bez nej. Prostredníctvom tohto príspevku chcem sa s čitateľmi podeliť o poznatky, ktoré som získal jednak v minulosti z veľkovýroby, a jednak v súčasnosti ako súkromný pestovateľ jahôd na menšej rozlohe.
Stručná charakteristika stanovišťa: nadmorská výška 240 m, priemerná ročná denná teplota 9,4 0C, priemerné ročné zrážky 710 mm, ílovitohlinitá pôda. Príprava pôdy a hnojenie boli štandardné, predplodina vyhnojená maštaľným hnojom. Výsadba neskorá jesenná (XI.-XII.), spon 1 x 0,35 m. V priebehu pestovania porast udržiavaný v bezburinnom stave mechanicky, bez herbicídov, mulčovanie senom. Pestovanie bez závlahy.
Aj najlepšia násada plodov nemusí vždy priniesť vysoké úrody. Pravidelný a dôsledný zber prakticky rozhodne o celom úsilí pestovateľa - dosiahnuť kvalitné, nie nezrelé alebo prezreté, nepoškodené, neinfikované a nenahnité plody. V minulosti (ale ešte aj dnes) zber jahôd na veľkých plochách prebiehal rôznymi formami. Zo všetkých foriem zberu sa ukázali ako najefektívnejšie podielnická a farmárska forma. Uvedené poznatky z vlastného pestovania, sú výsledkom farmárskej formy pestovania a zberu.
Jahody sme zberali od 3. 5. do 1. 7. 2001, celkove 15krát, prakticky každý druhý deň. Na sledovanie každej odrody bola vyčlenená dĺžka riadku 30 m a pri každom zbere sme plody zvážili a evidovali. Takýmto spôsobom sme zozberali úrodu bez strát a zaznamenali sme úrodový potenciál každej odrody v danom ročníku. Poškodené a nahnité plody sme tiež zberali a odstránili z porastu.
Pokles úrody v 3.roku pestovania sa nepotvrdil - 'Elsanta' napríklad poskytla najvyššiu úrodu (pri prepočítaní na spon 0,80 x 0,35 m by úroda dosiahla 27,6 t.ha-1). Phytophthora fragariae sa vyskytovala len na ojedinelých trsoch, v najmenšej miere na poraste v 3.roku pestovania. 'Senga Sengana', ako je všeobecne známe, má síce vysoký úrodový potenciál, ale v dôsledku botrytídy, na ktorú je náchylná, zaznamenala zníženie úrody o 30-40 %. 'Selva' pri prvom zbere a čiastočne v tienenom prostredí dosiahla nižšiu úrodu, avšak v ďalších zberoch, ako stálerodiaca odroda, zarodila ešte 1,10 kg.m-2.
Úrodu odrody 'Senga Sengana' aj v druhom zberovom roku zredukovala botrytída až o 40 %. Veľmi odolnými voči botrytíde sú 'Selva' a 'Elsanta'. 'Elsanta' zo švajčiarskeho prešľachtenia má tmavšie listy, tvrdšie a lesklé plody a v úrodnosti sa vyrovná originálnej odrode. Jahoda 'Izraelská' sa vyznačuje tvrdými plodmi vhodnými na transport, ale jej úrodnosť je oproti ostatným pestovaným odrodám tretinová. Pravdepodobne jej nevyhovujú naše klimatické podmienky, je náročná hlavne na vyššie teploty. 'Gorella', 'Induka' a 'Magura' sú na rovnakej úrovni v úrodách i kvalite. 'Andrea' dosahuje bohatú úrodu menších plodov a horšej kvality, preto je aj jej zber veľmi prácny. 'Karmen' má taštičkovité, veľké, tmavočervené plody veľmi dobrej chuti - je vhodná na trh, ale je menej úrodná.
Zásada tradovaná desaťročia, že najideálnejším časom výsadby je polovica augusta (kvôli dosiahnutiu vyššej úrodnosti v 1.roku, ako aj lepšieho zakoreňovania a zvýšenej odolnosti voči vymŕzaniu zimnými holomrazmi) platí len pri výsadbe dobre vyvinutých sadeníc. Takéto však nie sú v polovici augusta k dispozícii. Okrem toho v teplom a suchom auguste je pri a po výsadbe nevyhnutná sústavná závlaha - pri jej nezabezpečení dochádza k zlej ujateľnosti, slabému vývoju a výpadu sadeníc. Koncom vegetácie sú však už sadenice dobre vyvinuté, vyzreté, so založenými kvetnými pukmi a hodia sa na výsadbu v neskorej jeseni (XI.-XII.). Vyznačujú sa veľmi dobrou ujateľnosťou i prijateľnou úrodnosťou v prvom roku po výsadbe.
Najvyššiu úrodu z hlavného zberu dosiahla 'Elsanta' (švajč. šľacht.), najmenšiu 'Senga Sengana'. 'Selva' ako stálerodiaca odroda poskytla po 3týždňovej prestávke ďalšie zbery (spolu 17) na dcériných trsoch I.stupňa (menej II.stupňa) až do príchodu mrazov, a to vo vyrovnanej úrode. Jednoročná 'Selva' zarodila na 30m riadku 21,3 kg, dvojročná 19,5 kg, čo zvyšuje jej úrodu v 1.roku na 10,03 t.ha-1 a v 2.roku na 21,7 t.ha-1.
V minulosti, pri rozvinutom spracovateľskom priemysle, sa uprednostňovali odrody typu 'Senga Sengana', 'Induka' a pod. Odrody typu 'Elsanta', 'Gorella' sa viac dodávali v čerstvom stave na trh. Ako sa bude uberať vývoj sortimentu u nás závisí od toho, či budeme jahody priemyselne spracovávať, alebo ich dodávať čerstvé na trh. V tom druhom prípade vystačíme s dvoma odrodami, podobne ako v Belgicku.
Pro přidávání komentářů se musíte nejdříve přihlásit.
JE MOžNE PESTOVAT JAHODY AJ V PIESCITYCH PODACH AKE ODRODY Aka je ekonomika pestovania jednorocnych odrôd Trenčiansky a Trnavsky kraj