Medzi kultúry liečivých rastlín v našich pôdno-ekologických podmienkach patrí popri asi 35 produkujúcich druhoch i repík lekársky (Agromonia eupatoria L.). Je to trváca rastlina, ktorá v prvom roku vytvorí prízemnú ružicu listov, ktoré sú predmetom pestovania, zberu a zúžitkovania.
Od druhého roku vyrastá listnatá byľ, na vrchole zakončená riedkym strapcovitým súkvetím s drobnými žltými kvetmi. Plodmi sú jednosemenné nažky na povrchu s tvrdými háčikovitými ostňami. Problémom tejto rastliny je dlhá 60 až 80 dňová a hlavne nízka poľná vzchádzavosť pri pestovaní priesad alebo pri priamych výsevoch. Osivo v prirodzenom stave klíči a vzchádza veľmi pomaly, nerovnomerne a klíčivosť je niekedy iba 20 až 50%. Z toho dôvodu sa repík lekársky dá pestovať iba z obrúseného semena. Uspokojivé výsledky sa dosahujú ak sa obrúsené osivo ďalej zušľachtí inkrustáciou, prípadne aj obaľovaním.
V pokusoch založených vo Výskumnom ústave zeleninárskom v Nových Zámkoch bolo použité osivo odrody ’Topas’. Osivo sa obrusovalo jeden až sedem násobne na špecialnom zariadení Kamas. Po obrúsení boli semená inkrustované inkrustačnou látkou zariadením Niro Atomiser. V ďalšom sa vykonalo obaľovanie osiva obaľovacou hmotou a stanovila sa laboratórna klíčivosť podľa STN 46 0610. Poľná vzchádzavosť sa sledovala šesťdesiat dní po výseve do pôdy v 6 opakovaniach počas 3 rokov. Výsledky boli štatisticky vyhodnotené.
Výsledky boli pri obidvoch meraných parametroch (laboratórna klíčivosť a poľná vzchádzavosť) vysoko preukazne lepšie v prípade inkrustovaného a obaľovaného osiva než pri pôvodnom, obrúsenom, ale inak neošetrenom osive. Takáto úprava osiva teda zvyšuje laboratórnu klíčivosť a tiež poľnú vzchádzavosť. Pri hodnotení počtu obrusovania sa zistilo, že optimálne je štyri až päťnásobné obrusovanie
Najvyššia laboratórna klíčivosť osiva repíka 87,77 % so smerodajnou odchýlkou 0,9162 sa dosiahla po štvornásobnom obrúsení s následným inkrustovaním a obaľovaním. Po päťnásobnom obrúsení s následným ošetrením inkrustáciou a obaľovaním bola ešte stále vynikajúca klíčivosť, a to 87,33% pri s = 0,7934. Takto ošetrené osivá mali vysoko preukazne vyššiu laboratórna klíčivosť v porovnaní s pôvodným, iba obrusovným osivom. Rozdiel zlepšenia klíčívosti medzi inkrustovaným a obalovaným osivom nie je štatisticky preukazný.
V poľných podmienkach bola vyhodnotená poľná vzchádzavosť pôvodne obrúseného, inkrustovaného a nakoniec obaľovaného osiva. Najvyššia poľná vzchádzavosť 70% so smerodajnou odchýlkou 1,3913 bola stanovená po štvornásobnom obrúsení a následnou inkrustáciou a obaľovaním. Pri päťnásobnom obrúsení po inkrustácii a obaľovaní bola poľná vzchádzavosť 70,66% so smerodajnou odchýlkou s = 1,3052. Z hodnotení vyplynulo, že medzi obaľovaným a inkrustovaným osivom po štyri až päťnásobnom obrusovaní neboli preukazné rozdiely (t = 2,077). Vysoko preukazné rozdiely boli zistené medzi ošetrenými osivami obrusovaním, inkrustovaním a obaľovaním v porovnaní s osivami iba obrusovanými. Časové urýchlenie poľnej vzchádzavosti vplyvom inkrustácie a obaľovania nebolo pozorované.
Závery
Výsledky boli pri obidvoch meraných parametroch (laboratórna klíčivosť a poľná vzchádzavosť) vysoko preukazne lepšie v prípade inkrustovaného a obaľovaného osiva než pri pôvodnom, obrúsenom, ale inak neošetrenom osive. Takáto úprava osiva teda zvyšuje laboratórnu klíčivosť a tiež poľnú vzchádzavosť. Pri hodnotení počtu obrusovania sa zistilo, že optimálne je štyri až päťnásobné obrusovanie.
