Hovoriť o uplatnení slovenských odrôd marhúľ a broskýň v rámci trhu EÚ sa dnes zdá byť utópiou, zvlášť keď vieme, aká je v súčasnosti situácia v ich pestovaní.
Podľa poslednej situačnej výhľadovej správy MP SR pre ovocie sme v roku 1999 evidovali 425 ha intenzívnych sadov marhúľ a 95O ha broskýň, pričom vývojová tendencia v rozsahu plôch pri oboch druhoch silne klesá. Väčšina sadov je prestarnutá, maximálne aktuálna je revitalizácia už existujúcich sadov (ročná produkcia marhúľ dosahuje 650 t a broskýň 2 074 t).
V súlade s programom rozvoja ovocinárstva sme do roku 1998 vysadili 1 352 ha väčšinou jabloňových sadov. Nové výsadby jabloní sú už na vysokej úrovni a ich produkcia je kvalitou aj kvantitou porovnateľná s produkciou vo vyspelých európskych krajinách.
Ak mám odpovedať na otázku položenú v záhlaví článku z pohľadu šľachtiteľky, môžem odpovedať kladne (hlavne pokiaľ ide o marhule); z pohľadu pestovateľa však možno predpokladať, že nebudeme mať dostatok pestovateľských plôch našich nových odrôd na to, aby sme ich mohli produkovať a exportovať na trh EÚ v požadovanej kvalite.
Ako dostať naše nové odrody do výsadieb?
Produkcia výsadbového materiálu - stromčekov marhúľ je dostatočne vysoká. V posledných dvoch rokoch sme ročne (podľa správy ÚKSÚP) dopestovali približne 43-45 tisíc stromčekov marhúľ a asi 100 tisíc broskýň. V odrodovej skladbe marhúľ boli zastúpené nové odrody asi na 1/4, broskýň asi na 7-10 %.
Pokúsme sa o úvahu v teoretickej rovine. Ak by sme z celkovej produkcie stromčekov marhúľ použili len polovicu (21 tisíc) na výsadbu, tak by sme pri spone 6x4 m mohli ročne vysadiť 50 ha intenzívnych sadov. Za 5-6 rokov (pri predpokladanom vstupe do EÚ) by sme mali už 250 až 300 ha mladých sadov marhúľ nových odrôd, ktoré by určite priniesli vyššie úrody ako máme dosiaľ (výsledky zo skúšok v ŠOP potvrdzujú predpokladanú úrodu 1 t.ha-1).
Ak by sme to isté urobili aj s produkciou broskýň, z 50 tisíc stromčekov by sme v spone 5x3 m vysadili ročne 75 ha sadov a o 5 až 6 rokov by sme dosiahli úroveň spred 6 rokov. Predpokladaná výška úrody by bola určite vyššia než dosiaľ, a to 8,9 t.ha-1.
Aká je súčasná odrodová skladba marhúľ a broskýň v SR?
Marhule
Do LRO pre SR pribudli v priebehu 10 rokov nové odrody marhúľ (10 slovenských a 5 zahraničných). V súčasnosti je registrovaných 20 odrôd marhúľ, čiže ponuka pre pestovateľov je dostatočne bohatá. Pestovanie marhúľ má na Slovensku dlhoročnú tradíciu. Naši konzumenti vyžadujú nielen ovocie v čerstvom stave, ale aj surovinu na spracovanie (najmä na kompóty). Podobná situácia je aj v krajinách EÚ.
Snahou našich šľachtiteľov bolo získať odrody nielen s veľkými a kvalitnými plodmi vhodnými na priamu spotrebu, ale aj s ďalšími znakmi a vlastnosťami, ako sú mrazuodolnosť a možnosť pestovania v širších pestovateľských oblastiach, pevnosť plodov zabezpečujúca dobrú prepravyschopnosť, širšie obdobie dozrievania umožňujúce oveľa dlhšiu zberovú amplitúdu ako dosiaľ, odolnosť voči chorobám a škodcom a pod.
Ako prvé odrody zo slovenského šľachtenia boli zaregistrované v roku 1991 odrody ´Vesna´, ´Vegama´, ´Veharda´ a ´Velbora´. Dnes sú to už bežne rozmnožované a v pestovateľskej praxi známe odrody. Podľa kvalitatívneho hodnotenia by sa z nich na priamy konzum v zahraničí uplatnili len ´Vesna´ a ´Velbora´.
´Vesna´ je veľkoplodá, skoro dozrievajúca odroda s atraktívnym červeným plodom s hmotnosťou 55-60 g. Má veľmi dobrý zdravotný stav kostrových konárov a kmeňa, netrpí glejotokom, má poľnú toleranciu k hnednutiu listov (Gnomonia erythrostoma). Dužina je pevná až gumovitá, bledožltej farby, veľmi šťavnatá, lahodnej chuti.
´Velbora´ je odroda so strednou dobou dozrievania plodov. Plod je veľký 58-60 g, pomarančová dužina je šťavnatá, veľmi dobrej chuti. Je citlivejšia na neskoré jarné mrazy.
Výsledkom druhej etapy šľachtenia sú odrody ´Barbora´, ´Vestar´ a ´Vesprima´. Podľa kvalitatívneho hodnotenia by sa na zahraničných trhoch uplatnili ´Barbora´ a ´Vestar´.
´Barbora´ patrí medzi odrody s univerzálnym využitím. Jej kvalitné plody sú vhodné na priamy konzum i na spracovanie. Je to odroda so stredne skorým začiatkom pučania i kvitnutia. Plod je veľký až veľmi veľký s priemernou hmotnosťou 56 g, tupo kužeľovitého tvaru. Dužina má jemnú konzistenciu, bledopomarančovú farbu, je pevná a šťavnatá, veľmi dobrej chuti s typickou marhuľovou arómou. Dozrieva koncom júla až začiatkom augusta. Odroda zaregistrovaná v roku 1997 je právne chránená.
´Vestar´ je odroda pochádzajúca z čínskych rodičov. Spája v sebe veľkosť, kvalitu a sladkosť plodu so slabším vzrastom, rodivosťou a mrazuodolnosťou. Plod je stredne veľký (55 g), guľovitý s veľkým červeným líčkom. Tmavooranžová dužina je aromatická, šťavnatá, veľmi dobrej chuti. Oddeliteľnosť dužiny od kôstky je slabšia, v niektorých rokoch drží dužina na rebrách kôstky. Je to odroda vhodná na priamy konzum v čerstvom stave. Odroda zaregistrovaná v roku 1997 je právne chránená.
Novinkami v sortimente, ktoré sú výsledkom tretej etapy šľachtenia marhúľ, sú odrody ´Veselka´, ´Vemina´ a ´Velita´, zaregistrované v roku 1999. Z týchto odrôd by sa v štátoch EÚ uplatnila najmä ´Veselka´.
´Veselka´ je potomstvom rodičovskej kombinácie ´Vesna´ x ´Vegama´. Strom vytvára menšiu korunu spurového charakteru rastu. Listy sú tmavozelené s veľkou srdcovitou čepeľou. Veľké biele kvety sú samoopelivé. Plod je veľký (62 g), guľovitý s tmavopomarančovou šupkou prekrytou atraktívnym červeným líčkom takmer na celom povrchu. Bledopomarančová dužina je veľmi aromatická, šťavnatá, výbornej chuti. Dozrievanie plodov je veľmi skoré (1.dekáda júla). Odroda vhodná najmä na priamy konzum je právne chránená.
Broskyne
Od roku 1991 boli zaregistrované len 4 odrody broskýň z domáceho a 10 zo zahraničného šľachtenia. Súčasná LRO celkove ponúka 26 odrôd broskýň. V širokej ponuke talianskych, amerických broskýň a nektariniek by sa naše domáce odrody asi ťažšie uplatnili. Veľkosť plodov všeobecne je veľmi veľká a dosahuje kategóriu AA. Snáď bielodužinatá odroda ´Albatros´, vhodná na priamy konzum, by mohla nájsť uplatnenie aj v zahraničí. Podobne aj neskoršie odrody ´Radosť´ a ´Flamingo´ by sa mohli uplatniť vzhľadom na obdobie dozrievania. Naše šľachtenie však neponúka odrodu nektarinky, s ktorou by sme mohli konkurovať európskemu trhu.
´Albatros´ vytvára vzpriamenú korunu bujnejšieho rastu. Kategória plodu AA. Plod je guľovitý, základná farba šupky je svetlozelená s karmínovočerveným líčkom. Zelenobiela dužina sladkastej chuti je aromatická, veľmi dobrá, neoddeliteľná od kôstky. Rodivosť je stredná, pravidelná. Albatros rozširuje slovenský sortiment o skoro dozrievajúcu bielodužinatú odrodu.
´Radosť´ bola zaregistrovaná v roku 1995. Je to neskorá odroda univerzálneho využitia, ktorá sa začína rozmnožovať pre potreby pestovateľskej praxe. Plod je veľký, pretiahnuto sploštený. Krémovožltú šupku prekrýva karmínovočervené líčko až na polovici povrchu plodu. Žltá dužina je jemná, šťavnatá, harmonickej chuti, dobre oddeliteľná od kôstky. Okolie kôstky je jemne červené. Dozrieva okolo 15.augusta. Rodivosť je vysoká a pravidelná. Podiel plodov výberovej akosti je vysoký. Odolnosť voči mrazom v dreve a kvete je dobrá. Hodí sa do všetkých oblastí.
´Flamingo´ je odroda s bujnejším a rozložitejším rastom koruny. Plody sú veľké (kategória AA), guľovité, pravidelného tvaru. Základná farba šupky je krémovožltá, z viac ako polovice prekrytá tmavým červeným líčkom. Žltá dužina výbornej chuti je v okolí kôstky pretkaná červenými vláknami. Konzistencia dužiny je pevná, maslová. Plody dozrievajú okolo 20.augusta. Strom vyniká mrazuodolnosťou v dreve i púčikoch. Odroda bola zaregistrovaná v roku 1991. Začína sa rozmnožovať v objeme asi 5 % z celkového počtu broskýň. Zatiaľ sme nezistili špeciálne požiadavky na agrotechniku. Afinita s podpníkom je dobrá.
