Ruže (Rosa sp.) patria k najstarším pestovaným okrasným rastlinám. Veľký pestovateľský rozvoj zaznamenali najmä v starom Ríme, kde sa pestovali nielen pre svoju krásu, ale najmä pre úžitok.
Uplatňovanie ruží v parkových úpravách nemá na Slovensku dlhú tradíciu, napriek tomu, že prírodné podmienky sú pre ich pestovanie vcelku priaznivé (Feriancová, Števulová, 1997). Prejavuje sa nedostatok domácich producentov kvalitných sadeníc, vrátane botanických druhov. V posledných rokoch, najmä po vstupe Slovenska do EÚ sa možnosti získania kvalitného sadbového materiálu však výrazne zlepšili. Ich väčšiemu uplatneniu v sadových úpravách by mohla pomôcť aj ich širšia publicita v rámci štúdia na rôznych typoch záhradníckych škôl, pretože ruže sa svojimi okrasnými vlastnosťami minimálne vyrovnajú používaným okrasným kríkom. Pravdepodobne len neznalosť sortimentu spôsobuje, že projektanti sadové a botanické ruže do navrhovaných projektov navrhujú v minimálnom počte.
Súčasné svetové trendy poukazujú na ich širšie uplatnenie. Módnymi sa stávajú odrody s „prázdnym“ kvetom, čo zvyšuje možnosť využitia aj botanických druhov, resp. ich hybridov s výnimočnými okrasnými vlastnosťami.
V rámci predkladanej práce sú bližšie hodnotené nasledovné druhy rodu Rosa (ďalej R.): R. canina L., R. glauca POURR., R. rubiginosa L. zo sekcie Caninae a všetky uvádzané základné druhy z ďalších sekcií, t.j. R. majalis J. HERRMANN, R. pendulina L., R. pimpinellifolia L., R. gallica L. a R. arvensis HUDS a ich známe odrody. Názvoslovie je v súlade so súčasnou platnou nomenklatúrou Marhold, Hindák (1998).
Rosa canina L. ruža šípová, 2n = 35
Viackmenný ker dorastá do výšky 3 m a ako vzperná liana aj vyššie, konáre s homoakantnými, háčikovitými ostňami, prílistky z polovice prirastené k stopke, na okraji žliazkaté, listy nepárno perovité, 5 – 7 početné, lístky opak vajcovité, hrotité, na okraji zväčša dvojito pílkaté, prípadne žliazkaté. Kvety jednotlivé alebo v menších súkvetiach, svetlo ružové, zriedkavejšie biele, korunné lupienky široké. Kališné lístky členité, po odkvete zväčša naspäť ohnuté a skoro opadávajúce. Kvitne v máji až júli, v závislosti od nadmorskej výšky. Plody (šípky) sú premenlivého tvaru, oranžovo červené, mäknúce.
Využitie v šľachtení
Ruža šípová, ako najpočetnejšia a zároveň aj najpremenlivejšia ruža prírody Slovenska, sa ako rodič dnešných kultúrnych ruží v literatúre často nespomína. Podľa vonkajších znakov (ostne, listy a p.) je však zrejmé, že sa podieľala na vzniku najstarších európskych kultúrnych ruží, akými sú ruža damascénska, ruža biela a ruža stolistá. Všetky patria do skupiny tzv. galika hybridov (GalH), čo by bolo vhodné overiť modernými genetickými analýzami.
V novodobej histórii sa Rosa canina vzhľadom na jej odolnosť a nenáročnosť často využívala v šľachtení. Rudolf Geschwind jej hybridizáciou získal mnohé sadové ruže, z ktorých niektoré sú vysadené aj v Arboréte Borová hora, napr. ´Creme´ (uvedená do kultúry 1895), ´Freya´ 1910, ´Griselolis´ 1985, ´Siwa´ 1910, ´Walküre´ 1909, ´Zacharula rubrifolia´ 1895 a i. Okrem popínavej ´Creme´ ide väčšinou o odolné sadové ruže.
Známa a obľúbená je aj sadová ruža ´Abbotswood´ anglického šľachtieľa T. Hillinga z roku 1954. Odolnosťou sa vyznačuje tiež sadová ruža ´Kiese´ nemeckého šľachtiteľa H. Kieseho z roku 1910, ktorá vznikla z kríženia R. canina × ´Général Jacqueminot´ (Jäger, 1960).
Rosa glauca POURR. ruža sivá, 2n = 28
Redší, slabo rozkonárený ker dosahujúci výšku okolo 1,5 m, staršie výhonky sú škoricovohnedé, konáriky riedke, štíhlo, prípadne háčikovito ostnité. Mladé ostne svetlo hnedé, staršie sivasté. Prílistky nápadne dlhé a široké. Listy nepárno perovito zložené, najčastejšie 5 – 7 početné. Lístky elipsovité až vajcovité, končisté, krátko stopkaté, na okraji jednoducho pílkovité, pri báze aj celistvé, lysé, nápadne do siva sfarbené. Kvety v súkvetiach, korunné lupienky sýto ružové až karmínové, úzke, takže v medzerách vidieť takmer nečlenité kališné lístky, ktoré po odkvete smerujú v rôznych smeroch nahor. V kvete sa nachádza mnoho tyčiniek a čneliek, peľnice sú žlté, disk plochý a ústie široké. Plody guľovité až elipsovité, do 10 mm dlhé, zväčša hladké, zrelé oranžové. Semená belavé, oblé. Kvitne v závislosti od nadmorskej výšky v júni až júli.
Využitie v šľachtení
V kultúre sa najčastejšie vyskytuje vzrastlejšia odroda ruže sivej – ´Rubrifolia´, ktorej listy sú nápadne červenkasté a znáša zatienenie (Větvička, Krejčová, 2001). Zaujímavý, z hľadiska ďalšieho využitia pri šľachtení, je hybrid R. rugosa × R. glauca od amerického šľachtiteľa T. Silversa. V Arboréte Borová hora (ďalej aj v arboréte) rastie cenný plnokvetý hybrid neznámeho pôvodu.
Rosa rubiginosa L. ruža hrdzavá, 2n = 35
Skôr nižší, hustý ker, dosahujúci výšku 1 – 2 m. Konáre sú pomerne husto porastené rôzne veľkými, háčikovitými ostňami až štetinami. Sediaco žliazkaté, 5 až 7 početné, menšie listy s okrúhlastými až vajcovitými, na vrchole hrotitými lístkami, sú na okraji dvojito pílkaté a aj na stopkách pokryté sediacimi žliazkami. Menšie, červenkasté kvety vyrastajú v súkvetiach, na krátkych kvetonosných konárikoch. Kvitne v máji až júni, ako väčšina našich botanických ruží. Kališné lístky členité, porastené sediacimi žliazkami, po odkvete smerujú nahor, prípadne sú nepravidelne nahor rozložené. Šípky najčastejšie vajcovité, s dlhšími žliazkatými stopkami. Zrelé plody sú oranžovo červené, s množstvom belavých semien. Obľubuje suché a výslnné stanovištia.
Využitie v šľachtení
R. rubiginosa bola tiež často používaná v šľachtení. Známe sú napr. sadová ´Svetlana´ od I. V. Mičurina z roku 1902, ´Amy Robsart´, ´Lord Penzance´, ´Lucy Ashton´, od významného šľachtiteľa Penzanceho, ´Magnifica´ od A. Hesseho z Nemecka z roku 1916 a mnohé ďalšie.
Text a foto doc. Ing. Ivan Lukáčik, CSc., Ing. Vladimír Ježovič, Arborétum Borová hora
Technická univerzita vo Zvolene
