12.12.2003 | 07:12
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Stretnutie ovocinárov v Piešťanoch

V dňoch 18. - 9. februára sa uskutočnilo 12. stretnutie ovocinárov, ktoré usporiadala Ovocinárska únia SR na SZŠ v Piešťanoch. Na stretnutí odzneli prednášky domácich a zahraničných odborníkov, týkajúce sa najzávažnejších problémov ovocinárskej výroby.

V úvodnom prejave Ing. Miroslav Kosa, vedúci špeciálnej výroby na Ministerstve pôdohospodárstva, oboznámil prítomných o dotačnej politike určenej na rozvoj a obnovu ovocinárstva v SR. Za ostatných 6 rokov sa do ovocinárstva investovalo zo štátnych prostriedkov 478 mil. Sk a vzniklo 3000 ha intenzívnych sadov. Napriek tomu vložené prostriedky nie sú úmerné výsledkom, ktoré sa za toto obdobie vykázali v úrodách a trhovej produkcii. V rokoch 2001 a 2002 úroda ovocia bola len 4,3 t.ha-1 a priemer za ostatných 10 rokov len 6,4 t.ha-1. V roku 2002 bola celková produkcia jabĺk 51, 2 t. Mnohé ovocinárske podniky u nás však v úrode dosahujú až svetové parametre, avšak celoplošne sú v prevahe zaostávajúce a taktiež opustené podniky (v dôsledku zmeny majiteľov).
Riaditeľ SZŠ v Piešťanoch Ing. Igor Drobný vo svojom príspevku informoval o možnostiach štúdia a o študijných odboroch na škole, na ktorej študuje 340 žiakov. Na študijné účely slúži školský majetok s výmerou 75 ha (v rámci ktorého na ploche 20 ha zakladajú eurosad – botanickú záhradu a rozárium), skleníky, dendrologické výsadby, ovocné sady, sklady s kontrolovanou atmosférou, demonštračné a výskumné výsadby pre výučbu i prax. Škola má vhodné objekty i priestory so všetkým potrebným vybavením pre usporadúvanie odborných konferencií, seminárov, ale aj pre medzinárodné podujatia. V súčasnosti je už v kompetencii kraja, čo im po finančnej stránke robí problémy – musia hľadať pre svoju existenciu aj iné zdroje, napr. zo záhradníckych i iných podnikov a aj od rodičov študentov.
Dr. Luis Braun, prezident Združenia akademikov a technikov z Južného Tirolska oboznámil prítomných s reáliami v pestovaní ovocia v tomto regióne. Uvediem aspoň niektoré z nich: rozloha intenzívnych sadov jabloní 18 tisíc ha, ročná produkcia 900 - 950 tisíc t, priemerná úroda 50 t.ha-1. Sortiment tvoria odrody ´Golden Delicious´ (40 %), ´Red Delicious´ (20 %), ´Gala´ (20 %), ´Fuji´ (8 %), ´Jonagold´ (6 %), ostatné (6 %). Najnovšie rozširujú kvalitnejší klon ´Gala-Royal´, odrody ´Topaz´, ´Jonagored´, ´Granny Smith´. O odrody ´Braeburn´ a ´Elstar´ klesá záujem. Pestujú aj hrušky (500 ha), hlavne odrody ´Konferencia´ a ´Williamsova čáslavka´ (na výrobu destilátov). Pre klesajúci záujem na trhu sú na ústupe.
Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ing. Ivan Oravec hovoril o problémoch a opatreniach pred vstupom Slovenska do EÚ. Upozornil na potrebu zjednotenia sa, zamerania sa na zintenzívnenie ekonomického lobbingu za svoju krajinu, uplatnenie zásady konzumovania hlavne domácich výrobkov a pod.
Ing. Petr Ackerman zo Štátnej rastlinolekárskej služby v Brne sa vo svojom príspevku zameral na hubové choroby ovocných drevín, na preventívne opatrenia voči ich rozširovaniu a účinnú chemickú ochranu voči nim.
O situácii v ovocinárstve v Českej republike informoval Ing. Jaromír Čepička, CSc., inšpektor pre ovocie a vinič v ČR. Na obnovu a nové výsadby sa v ČR poskytuje ročne 100 mil. Kč, čo predstavuje v priemere 80 - 100 tisíc Kč.ha-1. Plocha intenzívnych ovocných sadov predstavuje 17 808 ha, úroda ovocia 200 - 250 tisíc t. V sortimente jabloní dochádza k zmenám. Upúšťa sa od odrôd ´Spartan´, ´Red Delicious´ (a jeho variet), ´Coxova reneta´, ´Jonathan´ a ´Elstar´, vo väčšej miere nastupujú ´Rubinola´, ´Topaz´, ´Mangold´, ´Gloster´ a ´Melrose´. Pestovanie hrušiek je v defenzíve, avšak ich výsadba sa dotuje. Hlavnou a najžiadanejšou odrodou je ´Konferencia´. Sliviek (odrody čačanské) sa ročne vysádza 80 - 100 ha. Najnižšie úrody v ostatných rokoch boli pri marhuliach a čiernych ríbezliach. Dotácie sa uplatňujú aj pri výsadbách drobného ovocia.
O rozvoji vidieka a programe SAPARD hovoril Ing. Ján Babinský, CSc. z MP SR. Pre nárokovanie prostriedkov sú základom projekty, na ktoré sú v súčasnosti veľké ponuky. Pri zelenine a ovocí sa poskytujú prostriedky na modernizáciu skladov, skleníky a fóliové kryty, na dostavbu a prístavbu, nákup technológie, softveru v rozsahu 50 %, na čo sa viaže doloženie 50 % prostriedkov z výsledkov hospodárenia.
Kurt Timoschek z Rakúska sa venoval aktuálnym tendenciám v ovocinárstve v EÚ. Sú to predovšetkým profesionalizácia, kvalitatívny systém a kontrola. Orientovať sa bude na moderné a výkonné systémy, nedá sa spoliehať na náhodu. Je potrebné spojenie so všetkými štátmi EÚ, pretože budúcnosť a prosperita ovocinárstva tkvie v nadnárodnej spolupráci. V Rakúsku zavádzajú kvalitatívne systémy formou školení pre všetkých pestovateľov.
Rakúsky škôlkár Robert Schreiber sa zameriava na množenie najlepších marhuľových odrôd a podpníkov. Sortiment marhúľ tvoria ´Velkopavlovická´ (bola z nej vyšľachtená ´Aurora´, veľmi aromatická, rodiaca už na 1ročnom dreve, vhodná na priamy konzum), ´Boldrich´ (aromatická, s mäkšími plodmi), ´Bergeron´ (hlavná, úrodná a najkvalitnejšia ), ´Orangered´, ´Hargrand´, ´Harlayne´, ´Hargem´, ´Polonais´, ´Tardicot´ a ´Fantasme´.
O registrácii ovocných sadov pred vstupom do EÚ informoval Ing. Samuel Michálek, hlavný radca ÚKSÚP Bratislava. Registrácia je podmienkou pre vstup do EÚ a pre nárok na dotácie. Doterajšia registrácia bola chaotická, dôkazom čoho sú aj výsledky zistených údajov rôznymi inštitúciami, vykazovanými za rok 2001. Od roku 2004 bude túto evidenciu robiť ÚKSÚP a každých 5 rokov ju bude opakovať. V súčasnosti je na Slovensku 7418 ha intenzívnych sadov, 6618 ha produkčných sadov, a to v 35 regionálnych oblastiach, v 8 krajoch, 72 okresoch a v 2880 obciach.
Ing. Zdeněk Bažant, poradca pre ovocinárstvo v ČR, hovoril o pásových výsadbách sploštených vretien broskýň a sliviek. V ČR je 2000 ha broskyňových sadov. V súčasnosti sa tento najrentabilnejší ovocný druh začal pestovať v tvare štíhleho vretena. Za ostatných 50 rokov sa zvýšila produkcia broskýň o 600 %.
O skúsenostiach s aplikáciou mikrohnojív v ovocinárstve informoval prof. Ing. Otto Hložek z SPU Nitra. Mikrohnojivá v ovocných kultúrach významne ovplyvňujú rast a rodivosť. Okrem dôkladnej výživovej prípravy pôdy pred výsadbou je veľmi účinná aj výživa na list, ktorá sa uplatňuje po dôkladnej listovej analýze.

Napsat komentář

Napsat komentář

deník / newsletter

Odesláním souhlasíte se zpracováním osobních údajů za účelem zasílání obchodních sdělení.
Copyright © 2024 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down