Jedným z najväčších problémov, pre ktoré realizácie strešných záhrad stagnovali ešte aj v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia (keď už boli vyriešené takmer všetky technické problémy, včítane hydroizolácie striech) boli pretrvávajúce nejasnosti okolo sortimentov rastlín vhodných na rôzne typy strešných záhrad. Vedcom bolo jasné, že bez seriózneho výskumu nebude možné jednoznačne stanoviť výber rastlín, ktoré sa budú hodiť do určitého klimatického prostredia. A práve termín „klimatické prostredie“ všetky zistenia vybratých sortimentov determinuje iba na veľmi podobné podmienky iného klimatického prostredia
Porovnávanie sortimentov rastlín v určitých štandartných podmienkach (klimatizované skrine, skleníky so štandartnými podmienkami) s podmienkami na streche v prirodzenom prostredí, je takmer nemožné. Primárny výskum musí byť zároveň overovaný aplikovaným výskumom v prirodzených podmienkach, pričom výsledky nie sú vždy jednoznačné. Výskumy boli robené na simulovaných strešných záhradách pod holým nebom a až spätne aplikované na konkrétne strešné záhrady. Najviac výsledkov dosiahli vo výbere rastlín v Nemeckej republike, kde bolo založených v sedemdesiatych rokoch niekoľko výskumných pracovísk zaoberajúcich sa len strešnými záhradami. Overené sortimenty rastlín na jednej streche nie je celkom možné preniesť na inú strechu do nových podmienok, pretože aj podobné podmienky v inom klimatickom prostredí nemusia súhlasiť vo všetkých faktoroch (napr. konštrukcia strešného plášťa). Pokiaľ berieme do úvahy výber zo všetkých typov rastlín včítane bylín, krovitých aj stromovitých drevín, mali by vybraté sortimenty vyhovovať v nasledovných vlastnostiach:
- dostatočná mrazuvzdornosť,
- odolnosť voči vetru,
- odolnosť voči prehrievaniu strechy a výkyvom teplôt,
- dostatočná dlhovekosť,
- rovnomerný vývoj (vhodnejšie sú pomalšie rastúce rastliny),
- vybraté rastliny by nemali byť agresívne (príliž vitálne).
Vymenované vlastnosti sú príliž všeobecné na to, aby sme mohli podľa nich urobiť výber rastlín na ktorýkoľvek typ strešnej záhrady. Pokiaľ sa chceme dopracovať k fungujúcim strešným záhradám, musíme jednotlivé skupiny rastlín špecifikovať podľa konkrétneho typu strešnej záhrady. Vegetačné prvky, vhodné na strešné záhrady môžeme rozdeliť nasledovne:
1. Byliny, 2. Trávnik, 3. Kry, 4. Stromy.
Rastliny na extenzívne strešné záhrady
Na extenzívnych strechách môžeme vylúčiť všetky stromy. Kry môžeme použiť iba obmedzene, aj to len v takých klimatických podmienkach, kde môžeme navrhnúť pre extenzívnu strechu relatívne hrubšie vrstvy substrátov (250 a viac mm). Navyše musí byť v týchto podmienkach dostatok zrážok (nad 800 mm) a tieto zrážky sú rozdelené počas vegetačného obdobia rovnomerne tak, že prakticky nevznikajú obdobia sucha. V Strednom miernom pásme Európy sú takéto oblasti v prímorských krajinách západnej Európy (Holandsko, Belgicko, Škótsko, Írsko) alebo v podhorských oblastiach veľhôr (región Bavorsko v Nemecku, Švajčiarsko, severné Taliansko). V Čechách a na Slovensku máme takéto oblasti v podhorských oblastiach, kde teplota neklesá v zime pod –20 ºC a kde priemerné množstvo zrážok v roku je minimálne 650 až 800 mm a tieto sú rovnomerne rozložené počas celého vegetačného obdobia.
Najčastejšie používame na extenzívne strešné záhrady byliny, ktoré musia mať tieto vlastnosti: rozložitý koreňový systém, kompaktnosť rastu, dostatočnú suchovzdornosť, toleranciu k slnečnému žiareniu, mrazuvzdornosť, schopnosť odolávať dlhodobejším výkyvom teplôt a zrážok, dostatočnú dlhovekosť, dobré reprodukčné alebo regeneračné schopnosti.
Z bylinných spoločenstiev pre tieto účely vyhovujú trvalky, a to zo skupiny južných oreofytov a xerofytné trvalky. Výber z týchto dvoch skupín trvaliek je závislý od typu extenzívnej strešnej záhrady. To znamená od hrúbky substrátu a od klimatických podmienok lokality, v ktorých je daná strecha realizovaná. Od toho totiž závisí zloženie ostatných vrstiev strechy (drenážna a hydroakumulačná vrstva). Ostatné typy trvaliek neprichádzajú do úvahy, letničky sa môžu vyskytovať na streche ako nálet. Trvalky nazývané „južné oreofyty“ pochádzajú z dvoch geografických oblastí Európy: 1. Ponticko-panónska, 2. Illýrska.
Medzi suchovzdorné byliny patria aj niektoré hľuznaté a cibuľovité rastliny, ktoré majú spoločné so suchovzornými trvalkami schopnosť prežívať obdobia sucha, pretože pochádzajú z podobných klimatických podmienok – krátka a vlhká jar a suché leto. Sú to oblasti okrajov púští alebo stepí. Príkladom môže byť Iris pumila, na extenzívnych typoch striech sa dobre darí aj botanickým druhom tulipánov, narcisom a cesnakom, ako napríklad Tulipa tarda, Tulipa greigii, Allium molly, Allium schoenoprassum a iné.
Mnohí autori, zaoberajúci sa ozelenením strešných záhrad, odporúčajú pomerne veľké množstvo bylín vhodných na strešné záhrady extenzívneho typu. Delia strešné záhrady na:
- machovo-lišajníkové,
- rozchodníkovo-machové,
- rozchodníkové,
- trávnaté.
V takom slede ako boli tieto spoločenstvá vymenované, stúpa aj hrúbka substrátov. Pre machovo-lišajníkové spoločenstvá stačí hrúbka substrátu 20 mm, pre rozchodníkovo machové je to 20 až 50 mm, pre strechy rozchodníkové 50 až 100 mm a pre trávnaté strechy je potrebná hrúbka substrátu 100 až 150 mm. Každé z týchto systémov vyžaduje iné klimatické prostredie – pre machovo lišajníkové spoločenstvá sú vhodné oblasti vlhké s vysokou vzdušnou vlhkosťou, podobne aj pre rozchodníkovo-machové. Od množstva zrážok závisí tiež hrúbka drenážnej vrstvy, ktorá musí byť oveľa hrubšia a priepustnejšia v oblastiach s pravidelnými zrážkami. Pokiaľ sú tieto strechy v podhorských oblastiach, je treba počítať s prívalovými zrážkami a s vysokou snehovou pokrývkou, čo zvyšuje záťaž strechy
Najčastejšie sa zostavujú jednoduché strešné záhrady zložené z viacerých druhov rozchodníkov v rôznorodých farebných kompozíciách. Tým, že sú schopné vytvárať kompaktné pokryvy, sú variabilné farbou kvetov, listov aj rôznych štruktúr rastlín, je možné z nich vytvárať farebné obrazce, ktoré sú zaujímavé na pohľad nielen v období kvitnutia, ale aj počas ostatných období roka.
Strešné záhrady s trávnatým pokryvom sa komponujú ako lúčne spoločenstvo stepného charakteru, kde sa počíta s obdobím sucha. Na strechách vzniká takzvaný „suchý efekt“. Pre tento typ strechy sa hodia trávy a tiež prímesy bylín ako Salvia, Linum, Dianthus, Campanula, Veronica, Euphorbia a iné. V období dažďov v druhej polovici leta sa lúka znovu rozzelená. Pri tomto type strechy sa navrhuje aspoň jednorazové pokosenie strechy – jednak z dôvodu protipožiarneho a tiež preto, aby trávy lepšie odnožovali. Tento typ strešnej záhrady vyžaduje hrubšie vrstvy substrátov (100 až 200 mm), ktoré obsahujú väčšie množstvo ornice (až 50 objemových percent). Extenzívne strechy sa robia so záťažou 60 až 300 kg/m2, čím sú určené ako pohľadové a údržba sa robí iba v prípade nutnosti.
Pri extenzívnych strechách majú prednosť funkcie hygienické a ekologické, menší dôraz sa kladie na funkciu architektonickú, prípadne urbanistickú. Extenzívne strechy majú pomerne malú plasticitu a pokiaľ sa zámene vytvára architektonický dizajn strechy pre pohľady z výšky, je tu možné uplatňovať farby a štruktúry, ale menej hmotové prvky závislé na trojrozmernosti.
Tiež sa môžu vytvárať kombinované strechy, kde vyššie trávy sú použité iba ako solitéry, vytvárajúce vertikály nad horizontálnou rovinou nízkych pôdopokryvných trvaliek. Aj v tomto prípade sa pre trávy odporúčajú hrubšie vrstvy substrátu, aby mohlo vzniknúť viac výškových úrovní, pričom spodnú úroveň tvoria kompaktné pokryvy xerofytných bylín (napr. Thymus).
V humídnejších oblastiach západnej Európy s pravidelnými zrážkami je možné použiť širokolisté trávy s rôznou štruktúrou a farebnosťou listov do kompozície rabatového záhonu, ktorý je na streche schopný vytvoriť hustú masu. Pre tento typ strechy, ktorý sa hrúbkou substrátu približuje k extenzívnym záhradám, by v podmienkach strednej Európy bola potrebná doplnková závlaha (aspoň na väčšine územia kde ročný úhrn zrážok nedosahuje 800 mm). Väčšina tráv, ktoré sú pre tento účel použiteľné, pochádza z teplejších oblastí zemegule. V podhorských oblastiach, kde klesá teplota pod – 20 ºC by tieto druhy zamrzli, pretože nie sú dostatočne mrazuvzdorné (Stipa, mnohé druhy rodu Carex, Molinia, Koeleria, Penisetum, Glyceria).
Rastliny na intenzívne strešné záhrady
Byliny
Intenzívnymi nazývame také strechy, ktorých hmotná záťaž je od 300 kg/m2 vyššie. Väčšinou sú to strechy pochôdzne a pobytové, s použitím technického mobiliáru. Takýto typ zelene sa veľmi podobá zeleni na bežnom teréne. Návštevník takejto strechy prakticky ani nevníma, že sa nachádza na streche, pretože zeleň takto konštruovaná môže byť na úrovni bežného terénu s tým, že pod konštrukciou sa nachádzajú ďalšie podzemné priestory.
Na intenzívnych strechách môžu byť použité takmer všetky prvky zelene, vrátane intenzívnych trávnikov, kvetinových záhonov, stromoradí, vodných plôch s pobrežnými a vodnými rastlinami a pod. Filozoficky je potrebné sa zastaviť nad slovom „intenzívny“. V latinčine tento výraz znamená účinný, výkonný, pôsobivý. Na strešnej záhrade spájame tento výraz s pravidelnou údržbou, pod ktorou rozumieme pravidelný prísun hmôt (hnojivo, postreky, voda), energií a práce. Často vnímame pojem intenzívny iba so spojením pravidelného prísunu vody, voda samotná by však pre intenzivitu záhrady nestačila. Rozlišujeme rôzny stupeň intenzity strešných záhrad. Jednu skupinu strešných záhrad intenzívnych vnímame ako intenzívnu s nízkou údržbou. Vegetačné prvky sú navrhnuté tak, aby nepotrebovali veľkú mieru práce a do určitého obdobia nepotrebujú ani nové hmoty (rozumieme tým hnojenie, substráty, mulčovanie, pravidelné polievanie), ale záhrada na streche nedokáže byť samoobnoviteľná ako na bežnom teréne, pretože je založená na obmedzených vrstvách substrátov. Pokiaľ by sme sa o záhradu prestali starať celkom, po relatívne krátkom čase by zdegradovala úplne.
Odhliadnuc od architektonického dizajnu, spomenuté obmedzenia strešnej záhrady determinujú aj obmedzenia pri výbere rastlín. Pri ich výbere oveľa viac dbáme na také druhy, ktoré môžeme použiť do funkčných skupín a ktoré nám budú uľahčovať údržbu. Prakticky môžeme použiť všetky skupiny rastlín, včítane letničiek, trvaliek, cibuľovitých a hľuznatých bylín, ruží, krov a stromov. Pri vlastnom výbere by sme mali mať na pamäti nasledovné kritériá:
- rastliny musia byť dostatočne mrazuvzdorné,
- rastliny by mali byť odolné voči chorobám a škodcom,
- nemali by sa používať rastliny z hľadiska produkovania nepríjemných faktorov ako je nadmerné množstvo peľu, veľké množstvo opadanej hmoty ako sú plody, šišky, kvety,
- dlhá životnosť rastlín,
- pomalý rast,
- vynechať rastliny s dlhými a agresívnymi koreňmi,
- rastliny znášajúce vietor,
- rastliny s vyrovnaným habitusom, a iné.
Z bylín môžeme na intenzívnych strechách použiť nasledovné skupiny: 1. Letničky, 2. Dvojročné rastliny, 3. Cibuľovité a hľuznaté rastliny, 4. Trvalky.
1) Pokiaľ si architektonický zámer vyžaduje takú dokonalosť detailu, aby na streche boli letničkové záhony, je možné ich použiť. Väčšinou je navrhnutý tento prvok na takom mieste, kde strešná záhrada vytvára parter a kam takýto vysoko údržbový detail patrí. Letničky môžu byť koncipované ako kobercové záhony, rabatové záhony, prípadne viacúrovňové – podobne ako na bežnom teréne. Letničkový záhon je jeden z najnákladnejších prvkov zelene a okrem pravidelného polievania potrebuje aj ďalšie údržbové zásahy. Najväčším problémom môže byť degradujúca pôda, nakoľko letničky vyžadujú kvalitné substráty a neustály prísun živín. Okrem toho aj pravidelné odburiňovanie a okopávanie. Preto sa záhony letničiek a cibuľovitých rastlín používajú na strechách zriedkavejšie.
2 Dvojročné rastliny sa zvyčajne používajú ako doplnok letničkových záhonov. Spolu s cibuľovitými rastlinami spravidla vytvárajú kvitnúce efekty na začiatku jari, kým sa nevysadia letničkové záhony.
3 Cibuľovité a hľuznaté byliny sa používajú na strechách ako doplnok výsadieb pod kry alebo do trávnikov, tiež ako doplnok do trvalkových záhonov (Dahlia, Iris, Lilium, Fritilaria), niektoré hľuznaté rastliny sú vhodné aj pre samostatné záhony, napr. Begonia tuberhybrida do tieňa.
4 Z bylín sa trvalky používajú na strešných záhradách najčastejšie. Ako bolo uvedené v predchádzajúcich kapitolách, oreofyty vysokohorské nie sú vhodné na strešné záhrady. Zo skupiny južných oreofytov sa používajú trvalky na extenzívne strechy, pretože pre intenzívne polievané strechy tieto sortimenty nie sú vhodné. Pre strechy intenzívne sú najvhodnejšie trvalky zo skupiny mezofytov, prípadne xerofytov, obmedzene aj hygrofytov (močiarne rastliny) a hydrofytov (vodné rastliny), pokiaľ sú pre ne vytvorené na streche vhodné podmienky stanovišťa. Osvedčil sa systém používať trvalky v záhonoch, a to v záhonoch pôdopokryvných (podrastové trvalky v tieni) alebo trvalky vhodné na okraje porastov (polotieň). Menej sa používajú rabatové trvalky. Aj tu platí podobne ako pri letničkách, že rabatové záhony sú veľmi náročné na údržbu. Vyžadujú pravidelnú starostlivosť, obmeny a v niektorých štádiách vegetačného obdobia nebývajú estetické (keď pučia, zaťahujú alebo odkvitajú). Vhodnými trvalkami do pôdopokryvných záhonov sú napríklad Aster amellus, Bergenia cordifolia, Centaurea dealbata, Centranthus ruber, Coreopsis verticillata, Erigeron sp. Euphorbia polychroma, Echinacea purpurea, Geranium macrorhizum, (G. sanguineum, G. renardii), Heuchera, Lysimachia, Monarda, Nepeta, Penstemon, Potentilla, Rudbeckia, a iné.
Starostlivosť o byliny je podobná ako v teréne, výhodou je zabudované zavlažovanie, nevýhodou sú všetky biologické odpady, ktoré trvalky produkujú (odkvitnuté kvetenstvá, rastliny po zrezaní na jar) – tie musíme pracne zo strechy odpratávať.
Intenzívny trávnik
Trávnik je jedným z najčastejšie používaných kompozičných prvkov zelene na teréne a pokrýva v bežnom mestskom prostredí najrozsiahlejšie plochy. Na strešnej záhrade je intenzívny trávnik jedným z najnáročnejších prvkov na údržbu, osobitne vtedy, keď je založený na nízkych vrstvách substrátov a na relatívne malých plochách. Takto založený trávnik vyžaduje intenzívnejšiu údržbu ako bežné trávniky, pretože potrebuje pravidelný prísun živín, pravidelné prevzdušňovanie, čo môže spôsobovať problémy najmä pri nízkych hrúbkach substrátov. Musí sa robiť veľmi opatrne, aby sa nepoškodili podzemné zavlažovače, prípadne aj ostatné vrstvy konštrukcie záhrady (filtračná vrstva). Aj napriek veľmi intenzívnej starostlivosti trávniky na intenzívnych strechách skoro degradujú a vyžadujú rekonštrukciu. Môžeme ich zakladať a udržiavať ako lúčne, parkové, parterové alebo tiež ihriskové. Všetky typy sa líšia v spôsoboch založenia aj v údržbe.
Dreviny na intenzívne strešné záhrady
Výber drevín nám dáva pomerne širokú škálu možností jednak v druhovej skladbe a tiež aj v spôsoboch použitia. Na strešné záhrady sa hodia všetky typy krov od nízkych až po vysoké (ktoré často používame namiesto stromov a nahrádzajú vertikálnu zeleň), a tiež je možné použiť stromy s určitými vlastnosťami. Spôsob výsadby závisí od architektonickej kompozície, od prísnych formálnych foriem záhradných štýlov až po voľnú takmer krajinársku formu.
Dreviny vhodné na strešné intenzívne záhrady môžeme rozdeliť na nasledovné skupiny: 1. nízke kry, 2. stredné a vysoké kry, 3. stromy. Osobitne môžeme rozlišovať vlastnosti pri drevinách listnatých, ihličnatých a vždyzelených.
1) Na strešné záhrady sú vhodné kry zo skupiny pôdopokryvných krov. Pri výbere uprednostňujeme tie, ktoré majú relatívne pomalý rast a malé prírastky a nesprávajú sa veľmi agresívne. Dreviny by nemali byť náchylné na fyziologické choroby a mali by byť schopné rásť v bežných substrátoch na pôdach neutrálnych, prípadne slabo kyslých.
2) Za stredne veľký ker v našich podmienkach je považovaný ker dorastajúci do výšky 1,5 až 2 m, ktorého priemerná šírka odpovedá jeho výške. Takto rozložité kry je možné použiť ako solitéry v pôdopokryvných výsadbách alebo ako skupiny, prípadne na odklonenie pohľadov po okrajoch strechy a pod. Niektoré z vysokých krov majú aj pôdopokryvné vlastnosti, takže v skupine vytvoria hustú masu, ktorá nezaburiňuje a pri ich údržbe nie sú potrebné zvláštne zásahy. Väčšina krov je dobre tvarovateľná, takže je možné ich prispôsobovať požadovaným proporciám kompozície záhrady.
Za vysoké kry sa považujú kry nad 2,5 m, ktoré na strešných záhradách môžeme použiť ako solitéry. V proporciách tu nahrádzajú vlastne stromy. Znovu platí pravidlo, že v danom prostredí by nemali kry vykazovať prílišnú agresivitu.
3) Na strešné záhrady sú vhodné stromy nízke, dorastajúce výšky do 5 až 8 m, pomaly rastúce s vyrovnaným habitusom. Stromy by mali byť odolné voči veterným vývratom, vhodnejší je zväzkovitý koreňový systém, menej vhodné sú stromy s kolovitými koreňmi. Z predchádzajúceho vyplýva, že na strechy sú okrem typicky malých stromov (Koelreuteria) vhodné najmä kultivarové formy drevín, ktoré sa množia vegetatívne. Stromy by mali byť mrazuvzdorné, odolné voči chorobám a škodcom v danom prostredí. Zo stredoeurópskych podmienok existuje len málo pôvodných druhov, ktoré sú vhodné, z nich napríklad Fraxinus ornus. Väčšina vhodných taxónov sa dá vybrať práve z introdukovaných drevín. Pri výsadbách stromov je na strešných záhradách potrebné použiť vo väčšej miere špeciálne postupy pri kotvení drevín a pri zabezpečení dostatočne hrubého substrátu. Pri stromoch sa najčastejšie používajú na strešné záhrady formy ´Nana´ ako napríklad Chamaecyparis lawsoniana ´Elwood Pillar´, Chamaecyparis lawsoniana ´Rodgersii´, Chamaecyparis nootkatensis ´Compacta´, Picea pungens ´Compacta´, Pinus nigra ´Nana´, Pinus strobus ´Nana´, Picea omorica ´Nana´, Picea glauca ´Conica´, Tsuga canadensis ´Jeddeloh´, Catalpa bignonioides ´Nana´. Z listnatých drevín sú vhodné napríklad Acer palmatum, Caragana arborescens, a tiež vyššie kry, ale je potrebné vyberať také druhy, ktoré nemajú veľmi agresívne korene. Pri výbere sú vhodnejšie pomalšie rastúce kry a dlhoveké.
Záverom je možno potrebné dodať, že poznatky ktoré boli publikované v sérii článkov o strešných záhradách sú iba čiastkovými informáciami. Problematika strešných záhrad je zložitá a rozsiahla. Osobitne skúsenosti pri fungovaní extenzívnych strešných záhrad sa veľmi ťažko prenášajú z jedného regiónu do druhého, pretože sú závislé aj na malých odchýlkach klimatických zmien daného regiónu. Práve extenzívne strešné záhrady môžu napomôcť riešiť mnohé ekologicky významné problémy, napríklad hospodárenie s dažďovou vodou v silne zastavanom území. Môžeme iba dúfať, že vnímanie potrieb prostredia, v ktorom človek žije, sa bude stále viac dotýkať nielen odbornej, ale aj laickej verejnosti. Tá bude schopná prijímať nové formy tvorby prostredia a tiež do nich investovať kapitál, ktorý sa v konečnej fáze vráti v podobe skvalitneného ekologického prostredia minimálne pre ďalšie generácie.
