V roku 2006 sa Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky (MPSR) zaoberalo analýzou úrovne slovenského ovocinárstva. Pri jeho posudzovaní vychádzalo z Rozvojového programu (RP) pre pestovanie ovocia v SR. Na základe RP z roku 1994 a podpory z finančných prostriedkov z národných zdrojov sa realizovala v r. 1996 – 2000 rekonštrukcia ovocných sadov. V r. 2000 bol v SR schválený nový RP s výhľadom jeho realizácie do r. 2005. Zhodnotenie plnenia úloh tohto RP pri obnove sadov za uplynulé obdobie vykonalo MPSR v r. 2006. Analýza sa zároveň zaoberala predpokladmi ďalšieho rozvoja ovocinárstva na Slovensku v r. 2007 – 2013.
Za účelom dosiahnutia sebestačnosti vo výrobe ovocia bola v r. 1996 – 2004 vykonaná ďalšia rekonštrukcia sadov. Určitá stagnácia v obnove sadov sa prejavila v r. 2004. V roku 2005 i v jarnom období 2006 boli realizované najmenšie výsadby od r. 1996. Vyplýva to z údajov Registra sadov a chmeľníc /ďalej len RSCH/ ÚKSÚP Veľké Ripňany k termínu 31. 5. 2006.
Cieľom rekonštrukcie bolo zvýšenie produkčného potenciálu v nových intenzívnych sadov s dôrazom na kvalitu ovocia, ktoré by sa realizovalo na domácom i zahraničnom trhu. Za týmto účelom boli poskytnuté výrobcom ovocia aj dotácie na sklady s riadenou atmosférou (ULO) a pozberovú úpravu ovocia /triedenie, balenie, expedíciu/. Sklady pre ovocie k 31. 5. 2006 prevádzkovalo 126 subjektov, t.j. 38,7 %, z celkového počtu 584 užívateľov sadov.
Chladiarne s CA a ULO atmosférou dosiahli k 31. 5. 2006 v SR objem 16 031 t.
Za posledné tri roky sa objem skladov CA-ULO zvýšil o 1480 t (nárast o + 9,23 %).
Najväčší pestovatelia ovocia sú členmi dvoch registrovaných Organizácií výrobcov /ďalej len OV/. V OV Bonum bolo v r. 2006 sedem a v SK FRUIT jedenásť členov.
K 31. 5. 2006 bola v SR registrovaná celková výmera 10 432,45 ha všetkých ovocných sadov. Túto plochu tvorí celková výmera aj s manipulačnými cestami a úvraťami. Z celkovej plochy sadov tvorila čistá, t.j. produkčná výmera 9 272,56 ha. Produkčná výmera sa vypočítala z počtu jedincov (stromov, krov, sadeníc) a ich sponu. Intenzívne a extenzívne sady sa posudzovali podľa úrovne agrotechniky, veku stromov a technológie pestovania jednotlivých ovocných druhov z produkčnej výmery sadov.
Z produkčnej výmery 9 272,56 ha pripadá 6 283,52 ha na intenzívne ovocné sady a 2 989,04 ha tvoria sady extenzívne, t.j. neproduktívne. Takmer 32 % sadov si žiada rekonštrukciu. Najviac pestovateľov v počte 391 sa nachádza v západoslovenskom regióne (ZSR), 89 v stredoslovenskom a 104 vo východoslovenskom regióne. V Ovocinárskej únii SR je organizovaných len 10,6 % členov zo všetkých ovocinárov vedených v evidencii RSCH – ÚKSÚP.
Zisťovanie údajov v Registri sadov a chmeľníc ÚKSÚP sa každý rok realizuje a aktualizuje podľa platnej legislatívy. Vykonáva sa zo Zákona o štatistike č. 540/2001, Zákona o PPA č. 473/2003, Smernice 2001/109/ES Európskeho parlamentu rady týkajúcej sa štatistických prehľadov za účelom stanovenia produkčného potenciálu výsadieb z 19. 12. 2001 a Vestníka Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky čiastky 28/2004.
Za posledných desať rokov sa vysadilo 4 250 ha nových sadov, z ktorých čistá produkčná výmera predstavuje 3 539 ha. Najväčšia rekonštrukcia sadov 1647,65 ha bola vykonaná u jabloní a najmenšia 16,43 ha u višní. Pri obnove sadov jabloní sa kládol dôraz na intenzitu, vysoký počet stromov (od 2000 – 3500) na 1 ha-1 a moderné odrody pestované na slaborastúcich podpníkoch vrátane podpníka M9. Pestovatelia obnovovali sady aj s určitou garanciou dosahovania pravidelných úrod od 30 – 35 t.ha-1. Niektorí tieto ciele dosiahli, avšak značná časť nové technológie vrátane hustých sponov, tvarovania stromov nezvládla. Dokazujú to aj naďalej nízke dosahované úrody a slabá kvalita dopestovaného ovocia.
Zo všetkých ovocných druhov sa jablone pestujú na výmere 4 972,22 ha s 53,62 % podielom. Na druhom mieste sa najviac pestujú ríbezle na výmere 996,85 ha (10,75 %) a broskyne 950, 04 (10,25 %). Z ostatných druhov predstavujú slivky 7,83 %, marhule 4,19 %.
Pracovisko RSCH – ÚKSÚP Veľké Ripňany sleduje od r. 2004 prognózy úrod jabloní a hrušiek k 15. 6 a k 15. 9 a u marhúľ a broskýň k 15. 6. Informácie o prognóze ovocia a ich uskladnení, ako aj údaje z každoročnej aktualizácie sa predkladajú na Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA). Prognózy úrod sa zisťujú zo sadov produkčných, t.j. prevažne intenzívnych. V malej miere sa prognóza zisťuje aj v sadoch extenzívnych, ktoré produkujú ovocie na trh pri minimálnej úrovne agrotechniky.
Skutočné úrody z ovocných sadov v SR zisťuje ŠÚSR. Aj tieto výsledky potvrdzujú nízke úrody z intenzívnych sadov, ktoré pri prognóze úrod predkladá ÚKSÚP.
Z produkčnej výmery 9 272,56 ha ovocných sadov v SR je v užívaní členov OÚSR 2 644,28 ha t.j. 28,52 %. Z výmery členov OÚSR je 2 440,53 ha intenzívnych a 203,75 ha extenzívnych. Súčasné dve registrované organizácie výrobcov pestujú ovocie na produkčnej výmere 1 282,06 ha, t.j. 13,83 %. Dopestované jablká sa v značnej miere predávajú priamo z ovocných sadov, podľa kvality a cenových relácií. Väčší pestovatelia ovocie uskladňujú alebo predávajú priamo zahraničným obchodným partnerom. Potvrdzujú to údaje o malom uskladnení ovocia, v dôsledku čoho nie sú v plnej miere využité ani súčasné kapacity skladov. Z údajov RSCH – ÚKSÚP vyplýva, že kapacita 16 tis. t skladov Ca-ULO bola v rokoch 2004–2005 využitá len od 55,3 – 68 %. Kapacita všetkých skladov bola v roku 2005 využitá len na 21 %.
V ovocných sadoch jabloní je najviac zastúpená odroda ‘Golden Delicious‘ 962,2 ha (19,35 %). Na druhom mieste v starých výsadbách prevláda na výmere 667 ha ‘Jonathan‘ (13,4 %). Zo súčasných odrôd sa pestuje ‘Idared‘ na výmere 555,7 ha (11,18 %), ‘Jonagold‘ 180,9 ha (3,64 %). Odrody ‘Topaz‘ (2,1 %), ‘Braeburn‘ (2,1 %), ‘Jonagored‘ (2,1 %), ‘Šampion‘ (2,36 %), ‘Rubinola‘ (2,39 %), ‘Fuji‘ (2,69 %) a ‘Gala‘ (2,71 %) sa pestujú na výmerách od 104 –135 ha, spolu na výmere 817,8 ha. Z hrušiek sa pestujú ‘Konferencia‘ na výmere 41,5 ha (17,36 %), ‘Wiliamsova čáslavka‘ na výmere 29,5 ha (12,34 %), ‘Bohemica‘ 29,1 ha (12,19 %), ‘Dicolor‘ 21,6 ha (9,02 %). V ovocných výsadbách broskýň naďalej prevažuje ‘Redhaven‘, na výmere 361,3 ha (38 %). Z marhuľových odrôd tiež prevládajú staré odrody ‘Maďarská‘ 165,7 ha (42,6 %) a ‘Velkopavlovická‘ 93,8 ha (24,13 %)
Z verifikácie v teréne vyplýva rôzna agrotechnická úroveň ovocných sadov. Z počtu 584 registrovaných subjektov má sady na vysokej úrovni len niekoľko firiem z OV, ako aj menších ovocinárov. V skutočnosti je ich veľmi málo, ktorí dosahujú u jabĺk úrody od 35 – 42 t.ha-1 a svoju produkciu umiestňujú aj v zahraničí. Mnohí pestovatelia nedokázali zvládnuť technológiu a ich úrody neprekonávajú hranicu od 15 - 25 t.ha-1. Niektorí výsadby opustili pred nástupom do plodnosti z dôvodu nízkych realizačných cien, problémov s odbytom ovocia na trhu.
V roku 2006 pretrvávali problémy s odbytom čiernych i červených ríbezlí, ktoré sa pre nízke realizačné ceny nechali na poraste. Podľa ŠÚSR bola v roku 2005 dosiahnutá úroda jabĺk vo výške 11,34 t.ha-1. Z prognóz ÚKSÚP vyplýva, že úrody jabloní sa odhadovali v trojročnom priemere v rokoch 2004 – 2006 vo výške 11,6 t.ha-1. Tento stav je alarmujúci. Mnohí ovocinári sa snažia presadiť na trhu ako jednotlivci. V dôsledku nedostatočného združovania pestovateľov v Organizácii výrobcov (OV) však nie sú schopní sa presadiť. Naďalej pretrváva nezáujem spracovateľského priemyslu s prvovýrobou o spracovanie ovocia z domácej produkcie na finálny produkt (mrazenie, sušenie, výroba koncentrátov a muštov). Ceny vstupov vrátane energií a nákladov na výrobu prevyšujú cenové relácie za tonu vyrobeného ovocia. Mnohí pestovatelia znižujú na úkor kvality výrobné vstupy. Nedosahujú tržnú kvalitu, ani výnosy. Ovocie predávajú len na priemyselné spracovanie do Poľska a ČR. Kvalita ovocia z produkcie v OV sa zlepšila, v dôsledku čoho sa ovocie umiestňuje v obchodných reťazcoch i na zahraničných trhoch.
Z hodnotenia RP v roku 2006 vyplýva, že plánované zvýšenie výmer intenzívnych sadov zo 6432 ha v r. 1999 na úroveň 8432 ha v roku 2005 sa nesplnilo. Dokazuje to výmera 6283,51 ha intenzívnych sadov v roku 2006. Z uvedeného dôvodu sa nesplnili ani očakávané úrody, ktoré sa mali pohybovať medzi 65 – 70 tis. ton ovocia. Súčasná produkcia jabĺk je stále nízka a pohybuje sa v rozmedzí 35 – 40 tis. ton zo všetkých intenzívnych sadov. Pestovatelia nedosahujú ani minimálny limit, ktorý si pri rekonštrukciách sadov stanovili ako cieľ obnovy a naplnenia podnikateľských aktivít. Aj tento minimálne stanovený limit v objeme 30 t.ha-1 by v krajinách EU bol na hranici likvidácie jabloňových sadov.
Verifikácia sadov v teréne je náročná. Aktualizácia údajov sa vykonáva na základe mapových podkladov, pôdnych blokov a skutočnému stavu v teréne. Aktuálny stav resp. výpis obdržali všetci užívatelia sadov z RSCH – ÚKSÚP v januári 2006.
V roku 2005 bolo v teréne vykonaných 144 fyzických kontrol. Na 2006 bolo plánovaných 259 fyzických kontrol, ktoré boli do 30. 10. 2006 vykonané u 241 ovocinárskych subjektov (93 %). Z každej kontroly sa vykonáva písomný záznam, ktorý sa archivuje a je dostupný pre potreby PPA.
Značná časť ovocných sadov je prestarlá. Vo vekovej kategórii nad 25 rokov sú sady zastúpené až 46 %. Treba podporiť obnovu a rozvoj ovocinárstva, ktoré má v našich klimatických podmienkach svoju históriu a miesto. Je to treba urobiť na základe transparentných pravidiel a účinných kontrolných mechanizmov. Pod stanovené kritéria a jasné limity v úrodách a kvalite v optimálnych ročníkoch nebude môcť pestovateľ ísť. Je čas, aby sa začala skutočná obnova sadov s jasnými cieľmi, ku ktorým snáď prispejú aj pripravované smernice pre integrovanú produkciu ovocia na území SR.