Skúsenosti s pestovaním jedlých zemolezov vo svete a na Slovensku

Ovocný druh Lonicera sa dostáva do povedomia odbornej ale aj laickej verejnosti intenzívnejšie v poslednom desaťročí minulého storočia. Predstavuje nové genetické zdroje, ktoré zaujali najmä pre včasné dozrievanie, pestrú skladbu využiteľných komponentov a relatívne bezproblémové pestovanie a nenáročnosť. V krátkej dobe sa jeho pestovanie rozšírilo najmä z Ruska do európskych aj zámorských krajín. Intenzívne sa skúma jeho farmaceutická hodnota na výrobu aditív, potravinových doplnkov a liečiv.

Rozvinutie jeho biologického potenciálu je úzko spojené s tvorbou vlastných genetických zdrojov, ktoré v oblasti šľachtenia rozvíjajú vybrané šľachtiteľské pracoviská. Súčasťou tejto práce je aj prepracovanie technológii rozmnožovania, ktoré je podmienkou dynamického rozšírenia s vysokým ekonomickým efektom. Rod Lonicera registruje viac ako 200 druhov kríkov a stromov prevažne okrasných, ktoré sa nachádzajú hlavne v severných oblastiach mierneho pásma Ruska a tu sa považuje aj za najmladšie bobuľové ovocie. História pestovania zemolezu v záhradách je vyše storočná, pretože prvé správy o jeho výskyte vo východnej Sibíri sú z roku 1894. Pozrime sa, ako to vyzerá s pestovaním zemolezu v iných krajinách sveta.

Rusko
V poslednom dasaťročí prežíva šľachtenie zemolezu v Rusku búrlivý rozvoj. Tu je nevyhnutné vyzdvihnúť, že do roku 1998 bolo na celom území Ruska registrovaných 60 odrôd. Do programu šľachtenia nových odrôd sú zapojené mnohé výskumné inštitúcie, medzi inými vedeckovýskumný ústav sadovníctva M.A. Lisavenka na Sibíri v Barnaule, Pavlovská pokusná stanica Vavilova (VIR)v Sankt Peterburge, Poľnohospodárska experimentálna stanica v Irkutsku, Ďalekovýchodná výskumná stanica vo Vladivostoku.
Prvé pokusy so šľachtením a selekciou jedlých zemolezov uskutočnené vo Vedeckovýskumnom ústave M. A. Lisavenka siahajú do roku 1938 a spájajú sa s menom Z. I. Lučnika. Selekcia a šľachtenie nových odrôd zažíva v Rusku búrlivý rozvoj až po roku 1950. Medzi prvými boli vyšľachtené odrody Lonicera kamtschatica ´Goluboe vreteno´, ´Zoluška´, ´Kamčadalka´ a ´Roksana´ , Lonicera turczaninowii , ´Narymskaja´, ´Bakčarskaja´, ´Tomička´ , ´Gizdjuka´ a Lonicera edulis ´Galočka´, ´Selena´, ´Sirius´, ´Saljut´, ´Ognečnij opal´. Medzidruhová hybridizácia Lonicera kamtschatica  Lonicera altaica, Lonicera kamtschatica  Lonicera turczaninowii zabezpečila veľkoplodé a úrodné odrody ´Vereľ´ a ´Sibirjačka´. Do roku 2005 vo Vedeckovýskumnom ústave M. I. Lisavenka na Sibíri bolo celkovo registrovaných 29 odrôd jedlých zemolezov, 20 z nich je už rajonizovaných. V rokoch 2001 – 2004 boli v ústave vyšľachtené 4 odrody jedlých zemolezov ´Barchat´, ´Siľjugunka´, ´Asoľ´ a ´Bakčarskij velikan´ . Nové odrody sa vyznačujú vysokou úrodnosťou (5 – 6 t/ha), výbornými chuťovými vlastnosťami a vyššími úrodami v prepočte na ker.
Odrody jedlých zemolezov z hľadiska termínu dozrievania bobúľ na území Ruska môžeme rozdeliť do 3 skupín:
•odrody a formy so skorým termínom dozrievania plodov – ´Kapeľ´ (178/13), ´Goluboe vreteno´, ´Tomička´ (plnú zrelosť dosahujú 15. – 19. júna, vo vybraných rokoch s teplým letom už 5. – 7. júna),
•odrody a formy so stredným termínom dozrievania plodov – ´Vasjuganskaja´, ´Bakčarskaja´, ´Sinnaja ptica´ , ´Pavlovskaja´ , ´Zoluška´, ´Lazurnaja´ (na základe mnohoročných pozorovaní plody dozrievajú 20. – 25. júna, ojedinele 11. – 15. júna),
•odrody a formy s neskorým termínom dozrievania plodov – ´Dezertnaja´, ´Kamčadalka´ , Elitná forma N° 169/3 (úrodu z nich môžeme zberať 26. júna až 5. júla, z hľadiska uplatnenia na trhu majú oveľa menšiu hodnotu, nakoľko sa v tomto období začína aj dozrievanie jahôd).

V súčasnosti cieľom šľachtiteľov je vyšľachtiť odrody s obsahom vitamínu C najmenej 100 mg/100 g a celovým obsahom fenolických látok vyšším ako 1000 mg/100 g. Z hľadiska úrodnosti a kvalitatívnych vlastností plodov k odrodám zemolezu kamčatského s dobrou úrodnosťou patria odrody ´Pavlovskaja´ , ´Čelnočnaja´, ´Zvonok´, ´N° 169/3´ a ´N° 639´. Medzi odrody s neopadavými zrelými plodmi zaraďujeme odrody ´Dezertnaju´ , ´N° 149´ , ´N° 110´, ´N° 260 – 11´ , ´N° 121´ , medzi odrody s vynikajúcimi chuťovými vlastnosťami patria, ´Leningradec´, ´Pavlovskaja´,´Dezertnaja´, ´N° 99´, s vysokým obsahom vitamínu C sa vyznačujú odrody ´Dezertnaja´ , ´Kuvšinovidnaja´ , ´Kompaktnaja´, ´N° 100´, ´N° 157´.

Japonsko
V Japonsku je zemolez belasý (Lonicera caerulea) ´Hasukappu´ rozšírený na severných ostrovoch Hokkaida, kde teploty veľmi často klesnú pod – 30 ° C. Pestovaním uvedeného druhu sa v Japonsku zaoberajú od roku 1973. Bobule ´Hasukappu´ obsahujú 38,4 mg/100 g vápnika, 0,61 mg / 100 g železa, 44,3 mg / 100 g vitamínu C, 2,92 % organických kyselín a 2,15 g / 100 g vlákniny. Výskumná práca sa viaže na poddruh Lonicera caerulea ssp. Emphyllocalyx, ktorý sa v literatúre často udáva ako ´Haskap´. Uvedený názov pochádza z jazyka Ainu pôvodných obyvateľov Hokkaida a znamená veľa plodov na kroch. ´Haskap´ kvitne o mesiac neskôr ako v Rusku, a preto plody dosahujú väčšie rozmery a majú o veľa lepšiu kvalitu. Kvety bielej až krémovej farby sú odolné aj voči teplotám – 10 ° C. Výsadba odrody ´Haskap´ má v súčasnosti v Japonsku klesajúcu tendenciu, pôvodne z 500 ha výsadby sa zachovalo iba 100 ha. Uvedený poddruh je využívaný na výrobu džúsov, nealkoholických nápojov, vína, žuvačiek, cukríkov, čajov a džemov.
Začiatky výskumnej šľachtiteľskej práce v Japonsku boli zahájené pred zhruba 20 rokmi, výsledkom je odroda ´Yufutsu´ z roku 1990. Uvedená odroda sa vyznačuje modročiernymi bobuľami 1,1 g s priemerným obsahom vitamínu C 40 mg/100g. Úspešné šľachtenie narúša výskyt škodcov Semiaphis heraclei a Heptophylla, čo je spôsobené veľmi vlhkým počasím v lete.

Švédsko
Problematike pestovania jedlých zemolezov sa venujú aj vo Švédsku. Šľachtiteľské práce sa sústreďujú na botanické druhy – Lonicera caerulea, Lonicera kamtschatica (eetbare honingbes) a jej odrody ´Sinyaya Ptitsa´, ´Goluboye vereteno´,´Gerda´,´ Fialka´ a ´Morena´ a Lonicera edulis s odrodami ´George Bugnet´ , ´Maistar´ a ´Mailon´. Odrody Lonicera kamtschatica v podmienkach Švédska dosahujú výšku 1 – 1,8 metrov s obvodom koruny 1,5 – 2 m, plody sú 1,25 až 2 cm dlhé s hmotnosťou 1,5 – 2 g. Dozrievajú v polovici mája. Odrody Lonicera edulis dosahujú 1 až 1,5 metra a dozrievajú na prelome máj – jún. Plody obsahujú 6 – 8 % sacharidov, 2 – 3 % organických kyselín a 40 – 70 mg/100 g vitamínu C.

Severná Amerika
Prvé zmienky o jedlých zemolezoch v severnej Amerike pochádzajú zo skúšobnej stanice v Alberte. Semená boli pravdepodobne introdukované do Kanady v roku 1920. Vyselektované 2 semenáče boli distribuované do ovocinárských škôlok. Žiaľ, tieto semenáčiky sa nevyznačovali dobrými chuťovými vlastnosťami, nakoľko pochádzali z druhov, ktoré sa na území Ruska v súčasnosti využívajú ako okrasné kry. Pre uvedenú skutočnosť jedlé zemolezy nezaujali pozornosť výskumníkov a ani spotrebiteľov. Problematika jedlých zemolezov sa na území Severnej Ameriky stáva opäť stredobodom záujmu vďaka profesorky Maxine Thompson, ktorá z expedície z Heilongjiangu – severnej provincie Činy v roku 1996 priniesla prvú kolekciu divorastúcich foriem jedlých zemolezov. Ďalšie odrezky a semená jedlých zemolezov pochádzajú z Ďalekovýchodnej výskumnej stanice na Sibíri vo Vladivostoku. V súčasnosti zbierku pani profesorky tvorí 2000 semenáčikov, 28 odrôd jedlých zemolezov z ruských a čínskych zdrojov, niektoré pôvodom zo severného Japonska.
V súčasnosti sa šľachtiteľská a výskumná práca zameriava už len na druh Lonicera caerulea pochádzajúci z Japonska, pretože vplyvom mierných zím v štáte Oregon, odrody pochádzajúce z Ruska a Číny niekoľkokrát rozkvitli ešte vo februári, a studené počasie znemožňuje prirodzený nálet opeľovačov jedlých zemolezov – čmeliakov. Uvedený problém nedostatku opeľovačov sa rieši podobne ako v Japonsku, introdukciou opeľovačov Osmia lignaria, ktoré sú aktívne už pri oveľa nižších teplotách. Osmie, nazývané aj murárky, sú obľúbenými opeľovačmi v ovocinárstve, hlavne v USA, Kanade a v Číne. Problémy okrem čmeliakov spôsobujú aj veľké horúčavy, v dôsledku ktorých sa skrúcajú a hnednú listy resp. odumierajú výhonky. Uvedený problém riešia nielen závlahou, ale aj mulčovaním pôdy. Jedlé zemolezy v štáte Oregon pestujú na kyslých pôdach (pH 5) s dostatkom pôdnej vlahy, ktorá musí byť zachovaná počas celého vegetačného obdobia. Výskum v štáte Oregon sa okrem podmienok pestovania zameria aj na zistenie správneho termínu výsadby rastlín, pričom sa osvedčil ako jediný možný termín výsadby na jeseň. Kry z jarnej výsadby počas niekoľkých týždňov stratili listy a nepreukázali nárast biomasy počas 2 – 3 mesiacov a dosahovali 36 % z úrody krov vysadených na jeseň. Plody v podmienkach štátu Oregon dosahujú v priemere od 2 g (bez semien) do 2,9 g (16  16 mm, s 15 – 20 semenami). Tvar plodov je veľmi rôznorodý od podlhovastého, cez hruškovitý, oválny, krčiažkovitý až po ihlicovitý. Bol zaznamenaný rôzny stupeň kyslosti bobúľ s horkosťou. Pre porovnanie, plody pochádzajúce z územia Ruska dosahujú v priemere 2 g a dĺžku 3 – 4 cm.
Pestovaním a šľachtením jedlých zemolezov sa zaoberajú aj na Univerzite Saskatchewan v Kanade od roku 1998 pod vedením Dr. Boba Borsa, ktorý ako prvé testoval sibírske druhy. Do roku 2005 jeho zbierku tvorilo 35 klonov a 2500 semenáčov jedlých zemolezov. V roku 2005 sa začala jeho spolupráca s profesorkou Thompson a Jimom Gilbertom a jeho zbierku obohatil poddruh zemolezu belasého – ´ Haskap´. Uvedený poddruh je v podmienkach Kanady dobre aklimatizovaný, nakoľko je tu podobné podnebie ako na Sibíri, avšak problémy spôsobujú hlavne nízke úrody (veľmi skorým kvitnutím, keď teploty sú ešte príliš nízke na nálet opeľovačov a fluktuáciou teplôt, ktorá spôsobuje stratu mrazuvzdornosti). Ako výsledok ich šľachtiteĺskej práce môžeme uviesť nové odrody ´Blue Belle´ a ´Berry Blue´ s výbornými chuťovými vlastnosťami, vysokou úrodou a dozrievaním bobúľ v strede júna.

Poľsko
Lonicera kamtschatica sa v poľskej literatúre uvádza pod názvami Jagoda kamczacka a Suchodrzew kamczacki. Lonicera edulis je známa ako Suchodrzew jadalny alebo Suchodrzew syberyjski. Na území Poľska sú dostupné nasledovné odrody:
´Dlinnoplodna´ so sladkými bobuľami bez horkosti s hmotnosťou 0,9 – 1,3g.
´Czelabinka´– ide o odrodu stredného vzrastu s podlhovastými bobuľami sladkokyslej chuti, s obsahom vitamínu C 24,5 – 28,8 g/100g, sacharidov 9,4 % a organických kyselín 2 %, odroda dosahuje úrody 22,6 kg/ha v priemere 2,9 kg z kra.
´Siniglaska´– bobule sú cylindrického tvaru s výrazným oinovatením.
´Woloszebnica´– bobule sa vyznačujú hrboľkatým povrchom s červenkastým náletom.
Selekciou nových odrôd Lonicera edulis sa v Poľsku venuje Zofia Lukaszewska v Osielsku. Výsledkom jej šľachtiteľskej práce sú dve nové odrody a klony 44 a 38:
´Wojtek´– jedna z najvčasnejšie dozrievajúcich odrôd (začiatkom júna), kry dosahujú výšku 1,6 metrov a šírku 2 metre. Z 1 kra je možné zberať úrodu do 5 kg.
´Jolanta´ je odroda silného vzrastu dosahujúca výšku dva metre, plody dozrievajú približne 10 dní po odrode ´Wojtek´.
Klon 44 je vzrastom veľmi podobný odrode ´Wojtek´, klon 38 je vyššieho vzrastu s vysokou odolnosťou voči chorobám a škodcom.
Ďalej sú to odrody:
´Atut´s rozložitým vzrastom s výškou 1,5 metra, plody veľkosti 2,5 cm dozrievajú koncom mája, v piatom roku po výsadbe dosahujú úrodu do 4 kg/ker.
´Duet´ je vyššieho vzrastu, plody dozrievajú o 3 dni neskôr ako pri predošlej odrode a sú menej horké. Obe odrody sú odolné voči mrazom a rovnako chorobám a škodcom.
´Zielona´ je odroda s najvčasnejšie dozrievajúcimi plodmi koncom mája.
´Brazowa´ a ´Czarna´ sú neskoršie dozrievajúce odrody vyznačujúce sa neopadavými bobuľami.
V Poľsku v ovocných škôlkach sa okrem šľachtenia nových odrôd zemolezu zaoberajú aj technikami rozmnožovania. Za osvedčený spôsob udávajú rozmnožovanie polodrevitými resp. drevitými odrezkami dĺžky 12 až15 cm ponechávajúc 3 až 4 páry vrcholových listov. Na zakoreňovanie sa využíva kyselina indolyloctová (IBA) s koncentráciou 0,002%. Kalus sa vytvára počas 8 – 10 dní, prvé korene po uplynutí 12 – 15 dní. Celý proces zakoreňovania sa viaže na 20 až 25 dní. Produkcia krov výšky 25 – 30 cm trvá 2 roky.

Česko a Slovensko
MZLU Brno disponuje s genofondom získaných odrôd v počte najmenej 24 a mnohými klonmi či botanickými druhmi.
Intenzívny záujem o pestovanie jedlých druhov zemolezov na Slovensku sa pripisuje introdukcii biologického materiálu pracovníkmi VÚOOD – Bojnice v roku 1989 z Ruska. Získaný semenný a rastlinný materiál na tomto pracovisku zámerne kultivovali a vzájomným krížením botanických druhov Lonicera kamtschatica a Lonicera Turczaninowii vznikli v roku 1996 domáce odrody ´Altaj´ a ´Amur´.
Podobne aj spoločnosť Herbaton, s. r. o. Klčov začala v roku 1989 so záujmom selektovať jedlé zemolezy z hybridného osiva Lonicera kamtschatica z Vedeckovýskumného ústavu sadovníctva Sibíri, M. A. Lisavenka v Barnaule. Do ich odrodovej zbierky pribudlo ďalších 13 odrôd z Petrohradu.
Na univerzitnej pôde SPU Nitra sme sa o zemolez začali zaujímať od rok 1994. Po výsadbe dvoch jedlých druhov na jeseň roku 1994 sme monitorovali fenofázy, rastovú dynamiku kríkov, obsahové látky v plodoch, vplyv závlahy a foliárneho hnojiva Titavin na nutričnú hodnotu a hygienickú čistotu plodov. Toto obdobie bolo ukončené záverečnou správou v rokoch 1997 a 1998. Monitoring pokračuje aj v nasledujúcich rokoch. Na jeseň roku 2002 pribúdajú do monitoringu darované klony v počte 27. V roku 2003 sa záverečnou správou ukončila ďalšia etapa monitoringu cez šľachtenie, agroklimatické a fyzikálnochemické vlastnosti plodov ponúkajú sa možnosti pestovania na Slovensku a využitie sekundárnych metabolitov z plodov v potravinárskom a farmaceutickom priemysle. V súčasnom období sa celá kolekcia zemolezov monitoruje na určenie obsahu antokyanínov, nutričných látok makro a mikroprvkov, včetne selénu a riešenie optimálnej výživy. Vytvoria sa kategórie použiteĺnosti vo výskume a praxi. Ďalším výhľadovým a dlhodobejším naším cieľom, je výskum polyfenolických látok a ich izolácia metódou HPLC. Z nich sú veľmi cenné fenolické kyseliny a flavonoidy, ako katechín, rutín, kvercetín a izokvercetín.
Zaradenie jedlých druhov zemolezov do kultúrneho pestovania na Slovensku má význam aj z hľadiska ich pestovateľských vlastností akými sú mrazuvzdornosť, nenáročnosť a vysoká adaptabilita k podmienkam prostredia. Vzhľadom na pestovateľskú nenáročnosť a skorosť dozrievania bobúľ, v ktorých sa nachádza významný obsah biologicky aktívnych látok s terapeutickými účinkami existuje reálny predpoklad rozšírenia tohoto nového ovocného druhu nielen v našich záhradách, ale aj cestou úzkošpecializovaných plantáži.