K najznámejším a najúčinnejším liečivým rastlinám patrí šalvia lekárska, od staroveku využívaná mnohostranne, najmä však na rôzne kulinárske a pravdepodobne všetkyzdravotné účely. Šalvia lekárska (lat. salvare zn. zachraňovať, liečiť), označovaná aj za rastlinný aspirín, obsahuje značné množstvo silice zloženej z terpenových zložiek – thujonu, borneolu, cymolu ai., tiež horčínov, trieslovín a flavonoidov. Liekopisnou surovinou sú listy Salviae officinalis folium a vňať Salviae herba, podľa MCDR ide o karminativum, spazmolyticum, antiseptikum a adstringens.
Šalvia lekárska je silne aromatický, sivozelený, vlnatoplstnatý a nízky viacročný až trváci medonosný poloker s drevnatejúcimi byľami, dorastajúci do výšky 0,2–0,7 m a zhruba aj rovnakej šírky. Stonky sú tuhé, priame až vystúpavé, na spodku so sivohnedou borkou, krátko rozkonárené, za mlada štvorhrané, neskôr takmer valcovité a husto, rovnomerne obrastené neopadavými oválnymi protistojnými listami so sieťovitou žilnatinou a s prílistkami. Dolné listy sú prezimujúce, tuhé, stopkaté s podlhovastou až vajcovitou čepeľou, na báze zaokrúhlené až srdcovité a na vrchole tupo končisté, jemne vrúbkované. Mladšie listy sú sivo plstnaté, staršie sú zelenšie a lysavejú. Súkvetím je riedky a krátky vrcholový paklas, tvorený papraslenmi s 5–12 kvetmi. Kvety sú biele, červenofialové až fialové, koruna veľká až 3 cm, dvojpyskovitá. Kvitne v júni až v júli. Plodom sú štvrtivé, pri dozrievaní rozpadavé, elipsovité tmavohnedé tvrdky s 1–2 semenami, HTS 6–9 g.
Z ďalších druhov početného rodu šalvia sa využívajú šalvia muškátová S. sclarae L., dvojročná až trváca rastlina s liekopisnou surovinou Salviae sclarae etheroleum; š. trojlaločnatá S. triloba L.f. s liekopisnou surovinou Salviae trilobae folium, ktorej silica obsahuje menšie množstvo thujonu a vyššie zastúpenie cineolu; š. červenokorenná S. milthiorrhiza L. – súčasť tradičnej čínskej a japonskej medicíny; š. divotvorná S. divinorum L. – mexický druh pokytujúci halucinogénny diterpen salvinarin.
Text a foto Ing. Štefan Tóth, PhD., NPPC – Výskumný Ústav agroekológie Michalovce
Celý článek naleznete v časopisu Zahradnictví č. 7/2022.*
