V súčasnosti sa veľa hovorí o nutnosti organizovania poradenskej činnosti na rôznych úsekoch poľnohospodárskej výroby. Štáty EÚ vyčlenili aj prostriedky na pomoc postkomunistickým krajinám, najmä na školenia poradcov a zabezpečovanie stáží pre mladých odborníkov.
Zúčastnil som sa osobne na dvoch takýchto školeniach, na ktorých som síce získal širší rozhľad a orientáciu v odbore, aj určitú stratégiu, ale nezískal som tam také informácie, ktoré by mi pomohli riešiť konkrétne problémy v zeleninárskej výrobe u nás.
Dnes najúčinnejšiu osvetovú činnosť vykonávajú zástupcovia zahraničných semenárskych a chemických firiem, ktorí každoročne
organizujú semináre, Dni poľa i exkurzie do zahraničia, kde sa pestovatelia môžu zoznámiť s novými odrodami, ako aj novými technológiami pri výrobe zeleniny. Jediné, čo možno týmto zahraničným firmám vytknúť, je niekedy príliš vysoká cena najmä
hybridných osív (napr. 1 kg hybridnej mrkvy stojí 15 000 Sk, čo
pestovateľov pri celkovej neistote výroby a odbytu a pri všeobecne stlačených nákupných cenách priam poburuje), ale aj pesticídov. Dobrý poradca musí aj vstupné náklady zvažovať tak, aby pestovateľ dosiahol primeraný zisk na ďalší rozvoj, ako aj na jeho odmenu.
Ako je to s poradenstvom v Holandsku?
V súčasnosti pracujú v Holandsku súkromní, ale aj štátom platení poradcovia. Postupne sa počet štátom platených poradcov znižuje. Okrem odborných poradcov, početní pestovatelia využívajú aj daňových, hospodárskych a technických poradcov.
V Holandsku prevládajú rodinné firmy, čiže rodina je priamo zaangažovaná vo výrobnom procese. Z tohto dôvodu sa nemá pestovateľ čas zúčastňovať na školeniach, exkurziách, kde by sa mohol zoznámiť s najnovšími poznatkami vedy a techniky. Na tento účel slúži poradca, ktorý im tieto informácie prináša, aby ich mohli uplatňovať v praxi. Na exkurziách v Holandsku sa preto stretávame s tým, že nové poznatky v technológii a mechanizácii sa z roka na rok uplatňujú hneď, a to takmer u všetkých pestovateľov. U nás to trvá niekedy 10 a viac rokov.
Poradcu tam považujú za rodinného príslušníka, ktorý má v dome pestovateľa všade voľný prístup. Súkromní poradcovia sa regrutujú z bývalých popredných pestovateľov, a preto sa tešia dôvere v pestovateľských kruhoch. Živnosť na túto činnosť môže získať iba ten, kto sám nie je pestovateľ.
Ako je to s poradenstvom vo výrobe zeleniny u nás?
Zatiaľ sme iba v štádiu rôznych úvah o tejto činnosti. Jedno je však isté, že aspoň v tomto prechodnom období by mal štát poradenstvo podporiť. Hovoril som s odborníkmi, ktorí mali v minulosti záujem robiť poradcov v kvetinárskej a zeleninárskej výrobe. Hoci to boli dobrí odborníci, neuspeli. U nás nie je zatiaľ zvykom platiť za informácie alebo za odborný dozor na dodržanie pestovateľskej disciplíny. V minulosti boli vedeckí a výskumní pracovníci radi, ak ich vôbec niekto vypočul a tobôž ešte niektoré ich návrhy niekto aj uplatnil v praxi. Domnievam sa, že takýto pohľad na poradenstvo ešte chvíľu pretrvá, ale považujem to za prechodný stav.
Chcel by som v krátkosti uviesť niektoré skúsenosti z pestovania zeleniny, ktoré som získal ako poradca na Slovensku. Slovo "poradca" zle rezonuje v ušiach sebavedomých pestovateľov, pretože tí berú radu ako degradáciu svojej odbornej spôsobilosti. Snažím sa preto zostať v úlohe sprostredkovateľa s poukazovaním na agrotechnické postupy v zahraničí, prípadne na dobré skúsenosti u okolitých popredných pestovateľov.
Početní pestovatelia upadajú do rutinérstva tým, že podceňujú význam detailných zásahov, ale najmä význam prísneho dodržiavania agrotechnických termínov. Nedodržaním agrotechnických termínov a postupov vzniká 50 - 70% zníženie úrod, čo mnohí pestovatelia neradi počujú. K sprísneniu pestovateľskej dochvíľnosti ich treba v ich záujme priam "dotlačiť".
Väčšina pestovateľov je náchylná preceňovať správnu voľbu odrôd. V ostatných rokoch badať určité vyrovnanie výkonnosti odrôd tej-ktorej kategórie od rôznych semenárskych firiem. Rozdiely vo výkonnosti sa vyrovnávajú a nebývajú väčšie ako 5-7 %. Okrem toho v ostatných rokoch sú v období vegetácie veľké tepelné a zrážkové rozdiely, na ktoré jednotlivé odrody reagujú veľmi rozdielne.
Pri extenzívnom pestovaní nemá význam používať drahé zahraničné osivá, lebo tie svoj genetický potenciál môžu ukázať len pri intenzívnom pestovaní, t.j. pri vysokých dávkach živín a dostatočnej závlahe.
Musíme otvorene hovoriť o tom, že máme ešte veľké rezervy v dosahovaných hektárových úrodách, čo je veľmi vypuklé najmä vtedy, keď naše údaje porovnávame s priemernými úrodami vo vyspelých krajinách. Príčinami nízkych úrod a spravidla aj nižšej kvality zeleniny sú tieto nedostatky:
* Obmedzené možnosti striedania kultúr, čoho dôsledkom je enormné šírenie bakteriálnych chorôb (najmä na hlúbovinách, paprike, melónoch a iných druhoch), miestami aj čiastočná zasolenosť pôd, z čoho vznikajú poruchy v prijímaní vápnika, niekedy znásobené aj nedostatočnou závlahou v období najintenzívnejšieho rastu plodín. Následne dochádza k výskytu suchej škvrnitosti plodov papriky, k zasychaniu listov a hnitiu hlávok kapusty, kelu, karfiolu a najmä čínskej kapusty.
* Pri sadení vytrhávaného sadiva za horúceho a veterného počasia dochádza k veľkému šoku, čo početné, spravidla slabšie sadenice ani neprežijú. Tak vznikajú štrbavé, nekompletné porasty s menším počtom jedincov a úroda je už spečatená.
* V záujme maximálneho využitia pôdy mnohí pestovatelia sadia po skorých ešte aj neskoré hlúboviny. Tu sa často dostávajú do časového sklzu hlavne v takých rokoch, kedy prevláda horúce, suché počasie bez zrážok (napr. roky 1994 - 1995, aj rok 1997). Vtedy dochádza z dôvodov omeškania vývoja k veľkým škodám.
Za pozitíva pri pestovaní zeleniny možno považovať rozširovanie minisadiva, krídlových zavlažovačov, netkaných textílií a iných intenzifikačných faktorov, ktoré prispievajú k zvyšovaniu úrod i kvality produkcie.
Väčší pestovatelia už sami došli k poznaniu, že v snahe komplexného vyhovenia odberateľom, nemôžu donekonečna rozširovať počet pestovaných druhov, lebo je to iracionálne. Niektorí z nich širší sortiment zabezpečujú tak, že menej významné druhy nakupujú od okolitých pestovateľov.
Je to vlastne už zárodok vývoja výrobno-odbytových združení, ktoré v niektorých západných štátoch úspešne fungujú. Zdá sa, že sme sa už konečne pohli z mŕtveho bodu dopredu. Úspešní pestovatelia začali investovať do zmodernizovania výroby, v dôsledku čoho vzniká väčšia diferenciácia medzi pestovateľmi. V nasledujúcich rokoch možno očakávať, že dôjde aj k rýchlejšej prirodzenej selekcii.
Úlohou poradcov bude postupne pestovateľov pripravovať na dosiahnutie a zachovanie kvalitatívnych znakov, zlepšenia triedenia a trhovej úpravy tovaru. Jedine tak dokážeme zabrániť vytlačeniu domácej produkcie krajšou a lepšie upravenou, ale aj drahšou zeleninou z dovozu. Druhou hlavnou úlohou bude viesť pestovateľov k urýchlenému vytváraniu výrobno-obchodných združení, čo by v podstate pomohlo, zvlášť menším a stredným pestovateľom, riešiť odbytové problémy.
