Acer davidii ssp. grosseri pochádza zo severnej a strednej Číny. Rastie ako mohutný ker alebo malý strom. Na nepôvodných stanovištiach dosahuje výšku 8 až 10 m, korunu má širokú približne 4 až 5 m. Jednou z jeho najcennejších vlastností je zelená farba borky čiastočne prekrytá pozdĺžnymi bielymi pruhmi. Listy má trojuholníkovito vajcovité, na báze srdcovité, trojlaločnaté alebo aspoň s náznakmi lalokov. Dlhé sú 7 – 8 cm a na začiatku vegetácie bývajú často na rubovej strane plstnaté. Okraj listovej čepele je dva krát pílkovitý. Listy sú zelené, na jeseň prefarbujú do žlta, niekedy do oranžovo červena. Kvety sú svetlo žlté, usporiadané v dlhých prevísajúcich strapcoch.
Drevina je jednodomá. Pozoruhodné je, že samčie a samičie kvety nerastú na jednom konári. Tvoria sa na odlišných výhonkoch, pričom v jednom roku na určitom konári vyrastajú samčie kvety, v nasledujúcom to môžu byť samičie. V prípade kultivácie v optimálnych podmienkach prostredia aj na nepôvodných stanovištiach prináša veľké množstvo plodov. Ich dĺžka je zvyčajne 2 až 3 cm.
Z taxonomického hľadiska sa Acer davidii ssp. grosseri zaraďuje do sekcie Macrantha Pax, v ktorej sa spolu s ním nachádza niekoľko veľmi podobných druhov. Z tohto dôvodu niekedy dochádza k zámenám a pod označením Acer davidii ssp. grosseri sa pestujú odlišné taxóny. Ešte väčší zmätok nastáva v prípade generatívneho rozmnožovania daného taxónu, pri ktorom nie sme schopní zabrániť medzidruhovej hybridizácii. Vznikajú tak potomstvá, ktoré sa často distribuujú pod originálnym druhovým označením. Aj napriek relatívne vysokej miere schopnosti semenných potomstiev zachovávať si pôvodné znaky, nájdeme medzi nimi jedince s odlišnými vlastnosťami. Jedným z mála morfologických prejavov Acer davidii ssp. grosseri, podľa ktorého je možné tento taxón odlíšiť od ostatných, sú tenké púčiky, ktorých púčikové šupiny nikdy nie sú červené. Farba borky je v porovnaní s podobnými druhmi odlišná. Prevláda svetlozelená doplnená bielymi pruhmi, ktoré kopírujú os rastu kmeňa a konárov. Z podobných druhov má napríklad Acer pensylvanicum L. výraznejšie bielo pruhovanú borku, Acer capillipes Maxim.je charakteristický červenkastou borkou čiastočne prekrytou bielymi pruhmi a Acer davidii Franch. sa vyznačuje tmavozelenou borkou s bielymi pruhmi. Problém je v tom, že táto morfologická odlišnosť býva ovplyvnená stanovištnými podmienkami, ktoré v konečnom dôsledku môžu potrieť rozdiely v morfologickom prejave borky.
Rozmnožovanie
Aj napriek neuniformnému rastu potomstiev je najčastejšie používaným spôsobom rozmnožovania výsev semien. Najvhodnejší je priamy výsev v podmienkach studeného skleníka po zbere vo voskovej a v tvrdej zrelosti. Zber semien vo voskovej zrelosti sa uskutočňuje začiatkom septembra, v plnej zrelosti v druhej polovici októbra.
V prípade, že priamy výsev po zbere nie je možný, semená sa skladujú pri teplote 2 až 5 °C. Po skladovaní nasleduje dlhodobá studená stratifikácia pri teplote 2 °C. Optimálne je stratifikovať 120 až 150 dní, prípadne dlhšie. Po ošetrení uvedeným typom stratifikácie vzíde väčšina semien v priebehu troch až štyroch týždňov. Nemusí to platiť pre potomstvá materských drevín, ktoré sú hybridmi. Semená z takýchto drevín zvyčajne začínajú klíčiť skôr ako po ošetrení dlhodobou studenou stratifikáciou.
Pri generatívnom rozmnožovaní niektorých ďalších taxónov zo sekcie Macrantha nie je vhodné použiť analogický postup. Reakcie semien iných druhov sa rôznia v závislosti od typu dormancie, ktorá je podmienená súborom vonkajších a vnútorných faktorov. Jej intenzita sa môže v rôznych rokoch odlišovať. Príkladom je severoamerický Acer pensylvanicum (niekedy tiež zamieňaný za Acer davidii ssp. grosseri), ktorého semená veľmi dobre klíčia po kratšej fáze studenej stratifikácie. Na niektorých miestach na Slovensku sa dokonca dokáže v obmedzenej miere množiť samovýsevom, pričom niektoré semenáče sú schopné prezimovať.
Okrem generatívneho rozmnožovania môžeme použiť aj rozmnožovanie bylinnými odrezkami a vrúbľovaním. Obidva spôsoby rozmnožovania majú význam vtedy, ak chceme produkovať dcérske rastliny geneticky identické s originálnym druhom. V prípade dostatku podpníkového materiálu je istejšie vrúbľovanie, pretože rozmnožovanie bylinnými odrezkami patrí do kategórie obtiažnejších. Problematické môže byť aj prezimovanie mladých rastlín z odrezkov a intenzita rastu v prvých rokoch.
V prípade vrúbľovania je potrebné použiť kontajnerované podpníky pochádzajúce zo sekcie Macrantha. S variabilnou mierou úspešnosti môžeme ako podpník použiť Acer platanoides L. a Acer pseudolatanus L.. Po navrúbľovaní na uvedené dva druhy môže dôjsť aj po niekoľkých rokoch k prejavu zlej fyziologickej afinity. Negatívny účinok na vrúbľovance by bolo možné eliminovať zasadením miesta vrúbľovania pod povrch pôdy tak, aby sa vytvorili adventívne korene, ktoré po prípadnom výpadku podpníka preberú jeho funkciu. Existencia takejto rastliny je však otázna.
Použitie a pestovanie
Použitie Acer davidii ssp. grosseri priamo nadväzuje na jeho sadovnícky hodnotné vlastnosti. Cenený je predovšetkým kvôli borke, ktorá vynikne najmä v zimných mesiacoch. Snažíme sa ho preto v kompozícii umiestňovať tak, aby bol v zime dobre viditeľný. Keďže ide o vzrastnejšiu drevinu, uplatní sa najmä vo väčších záhradách a parkoch v skupinových výsadbách, prípadne ako solitér. Vďaka vystúpavému rastu konárov nižších radov vytvára priestor pre uplatnenie širokej skupiny podrastových rastlín.
Napriek svojmu pôvodu, ktorý naznačuje, že by mohlo ísť o taxón z kategórie tolerujúcich sucho, súčasťou optimálnych pestovateľských podmienok je dostatok vlahy počas vegetácie. Vtedy je schopný bez vážnejších problémov rásť na priamom slnku až v polotieni. Najlepšie sa mu darí na pôdach s mierne kyslým až neutrálnym pH a vyšším obsahom humusu.
Rezať a tvarovať sa odporúča len v prvých rokoch, aj to len v najnutnejšom rozsahu. Akékoľvek mechanické poškodenie dreviny v mladosti môže byť neskôr príčinou tzv. mrazových trhlín.
Doposiaľ nie sú známe žiadne kultivary daného taxónu. Je však niekoľko zaujímavých kultivarov Acer davidii, ktoré sa rôznia farebnosťou borky, prípadne listov. Tieto kultivary si v budúcnosti pravdepodobne nájdu uplatnenie aj v podmienkach niektorých regiónov strednej Európy. Acer davidii ssp. grosseri môžeme pri ich rozmnožovaní použiť ako podpník.
