Dôležitým krokom pri racionalizácii pestovania niektorých druhov zelenín môže byť zavedenie pestovania z priamej sejby. Vo Výskumnom ústave zeleninárskom v Nových Zámkoch sme sledovali možnosti pestovania zeleninovej papriky, cukrového melóna a červenej dyne z priamej sejby.
Cieľom bolo:
- zistiť optimálny termín sejby
- zistiť optimálny počet rastlín na jednotku plochy a množstvo potrebného osiva
- určiť vhodné odrody na priamy výsev
- porovnať vplyv pestovania z priamej sejby a z priesad na úrodnosť.
Na zistenie optimálneho termínu sejby sme určili tri termíny v období od 20. marca do 25. apríla, v 10 - 15 denných intervaloch. Nakoľko druhá časť marca vo všetkých troch rokoch sledovania bola bohatá na vlahu a teploty vzduchu aj pôdy boli nízke, nemohli sme pripraviť pôdu na priamy výsev ani sejbu. V podmienkach južného Slovenska najskorším termínom na priamy výsev zeleninovej papriky, cukrového melóna, ako aj červenej dyne je začiatok apríla. Je potrebné vysievať hneď, ako to počasie dovolí, aby sme využili zimnú zásobu vody na klíčenie, čo je dôležité hlavne vtedy, keď nemáme možnosť zavlažovania. Zistili sme, že rastliny zo skoršej sejby majú predstih vo vývoji a pri dobrých poveternostných podmienkach dávajú vyššie úrody ako rastliny z neskoršej sejby, ktoré však zase môžu poškodiť, prípadne zničiť jarné mrazy.
Pri paprike sme skúšali optimálny počet rastlín na jednotku plochy v troch variantoch, a to výsev na 0,6 x 0,05 m, 0,6 x 0,1 m a 0,6 x 0,15 m. Osivo cukrového melóna sme vysiali v spone 1,0 x 0,8 m a 1,0 x 1,0 m, červenej dyne 1,5 x 1,0 m a 2,0 x 1,0 m na mulčovaciu fóliu. Na základe 3ročného sledovania sme zistili, že v prípade zeleninovej papriky pestovanej z priamej sejby sa optimálny počet rastlín na 1 m2 plochy pohybuje medzi 15 až 25, pri cukrovom melóne medzi 1,0 až 1,3 a pri červenej dyni medzi 0,5 až 0,7, podľa mohutnosti vzrastu jednotlivých odrôd.
Pri zeleninovej paprike je ťažké presne určiť množstvo osiva na dosiahnutie potrebnej hustoty rastlín na jednotku plochy. Malé množstvo osiva alebo horšia poľná vzchádzavosť nezaručujú potrebné množstvo rastlín a tak ani očakávanú úrodu. V prípade väčšieho výsevného množstva a dobrej poľnej vzchádzavosti porast môže byť natoľko hustý, že je potrebné ho jednotiť, čo zvyšuje náklady. Klíčivosť osiva použitého na priamy výsev má byť nad 90 %. Keď sa po sejbe vytvorí pôdny prísušok, je potrebné ho odstrániť. Silný prísušok môže znížiť vzchádzavosť až na minimum. Na základe výsledkov odporúčame na dosiahnutie potrebného počtu rastlín na jednotku plochy rátať s rezervou 75 % osiva pri sejbe.
Pri pestovaní cukrového melóna a červenej dyne z priamej sejby na mulč nie je problém dosiahnuť žiadaný počet rastlín. Mulčovacia fólia vytvorí pre klíčenie a vzchádzanie priaznivé podmienky. Na porovnávanie spôsobu pestovania sme založili kontrolné parcelky, na ktoré sme vysadili priesady tých istých odrôd ako pri priamej sejbe.
Najvyššiu úrodu papriky na 1 m2 v oboch rokoch sme dosiahli na parcelách s najväčšou, najmenšiu na parcelách s najmenšou hustotou rastlín. Úroda na jednu rastlinu bola najvyššia na parcelách s najmenšiou a najnižšia na parcelách s najvyššou hustotou rastlín.
Aj v prípade cukrového melóna platí, že vyššia hustota rastlín na jednotku plochy dáva vyššie úrody. Červená dyňa pestovaná z priamej sejby pri tej istej hustote rastlín na jednotku plochy dávala menej úrody ako kontrolné rastliny pestované z priesad. To znamená, že hustota rastlín z priamej sejby na jednotku plochy má byť vyššia ako v prípade porastov pestovaných z priesad.
Pri klíčení, resp. vzchádzaní papriky sa nevyskytli choroby ani škodce, taktiež ani počas vegetácie. Rastliny z priameho výsevu mali mohutnejší koreňový systém a v druhej polovici vegetácie vyrovnali rastový náskok kontrolných rastlín pestovaných z priesad. Rastliny z priameho výsevu mali dlhšie vegetačné obdobie, neskoršie odumierali ako kontrolné rastliny.
Pri cukrovom melóne a červenej dyni sa rastliny z priameho výsevu vyvíjali od vzchádzania dobre, bez vážnejších ochorení. V skorosti dozrievania prvých plodov medzi kontrolnými rastlinami pestovanými z priesad a rastlinami z priameho výsevu nebol preukazný rozdiel.
Hlavný význam pestovania z priamej sejby spočíva v znížení podielu ručnej práce (odpadne pestovanie priesad a výsadba) a menšom výskyte hlavne vírusových ochorení (prenášajú sa hlavne pri pestovaní priesad a manipulácii s nimi). Rastliny pestované z priamej sejby majú mohutnejší a hlbší koreňový systém, ktorý umožňuje lepšie využitie živín, vlahy a pod.
