Zeleninu pestuje ľudstvo odpradávna. Podľa záznamov v Číne, Indii a Egypte pestovali celý rad zelenín už v staroveku. Orientálne znalosti o pestovaní zelenín prešli do antického sveta, starého Grécka a do Rímskej ríše. Ani starí Slovania nezaostávali tejto činnosti. Vedelo sa, že väčšinu zelenín je potrebné zavlažovať.
Komodita zeleniny patrí medzi najnáročnejšie na závlahu z pestovaných kultúr. Voda je jeden zo základných ekologických činiteľov. Ovplyvňuje výšku úrody, jej kvalitu a dĺžku vegetačného obdobia. Fyziologické procesy sa zintenzívňujú do optimálneho obsahu vody v pôde a pri nadbytku alebo nedostatku sa znižujú. Pri nedostatku vody má zelenina menší vzrast, vytvára tuhé, na celulózu bohaté pletivá. Napríklad karfiol vytvára menšie ružice, ktoré predčasne vybiehajú do kvetu. Kaleráb drevnatie, koreňová zelenina je drobná s tuhými pletivami a veľkým množstvom absorbčných koreňov.
Nepriaznivo vplýva aj nerovnomerné zásobovanie vodou. Dostatok vody na začiatku vegetácie a nedostatok v neskoršom období výraznejšie znižuje úrody, ako keď je to naopak. Zvýšené dávky vody po dlhšom vlahovom deficite spôsobuje praskanie koreňov, buliev a plodov.
Nároky na vodu nie sú rovnaké v priebehu vegetácie. Pri plodovej zelenine sa zvyšuje potreba vody v období nasadzovania plodov. Naopak, cibuľoviny vyžadujú najviac vody v období tvorby vňate a pri dozrievaní je vhodná nižšia vlhkosť. Rastliny s veľkou listovou plochou majú obvykle väčšiu spotrebu vody než tie, ktoré majú malé, kožovití alebo voskovité listy.
Rozhodujúcu úlohu zohráva aj koreňová sústava. Rastliny s mohutnou koreňovou sústavou alebo hlbokými koreňmi vedia čerpať vlahu z väčšej hĺbky. Menšia koreňová sústava bez pravidelnej závlahy nestačí zásobovať nadzemné orgány vodou. Rastliny pestované z priesad majú slabšiu koreňovú sústavu než priamej sejby.
Je známe, že vyššia teplota, intenzita svetla, zásoba živín a nižšia relatívna vlhkosť zvyšujú potrebu vody. V uvedenom prípade to súvisí so zvýšením transpirácie, keď pri nedostatku vody vzniká vodný deficit v pletivách. Prejaví sa to znížením fotosyntézy, zvýšením dýchania a rastliny vädnú.
Zeleninu nemôžeme zavlažovať podľa všeobecného návodu. Potreba závlahovej vody závisí od mnohých faktorov, napr. prirodzené zrážky, druh pôdy, intenzita vetra, technika zavlažovania, vlastnosti druhov, odrôd apod.
Text prof. Ing. Magdaléna Valšíková-Frey, PhD., FZKI SPU Nitra
Celý článek naleznete v časopisu Zahradnictví č. 7/2022.*
