Poškodenie ríbezlí voškou ríbezľovou

Ríbezle patria pre vysoký obsah vitamínu C medzi obľúbené a často vysádzané druhy drobného ovocia. Z hľadiska obsahu nutričných látok patria predovšetkým čierne ríbezle medzi najcennejšie druhy ovocia.
Sú vyhľadávané pre jednoduché pestovanie a vysokú každoročnú rodivosť.

Ríbezle sa u nás tradične pestujú v tvare voľne rastúceho kríka s pravidelným obnovovaním kostrových konárov alebo vo forme stromčeka. Kríkovité formy sa ľahko zmladzujú a dlhšie vydržia na stanovišti. Podľa farby rozoznávame ríbezle červené, čierne a biele. Nároky ríbezlí na stanovište a pôdu nie sú vysoké, viac sa im darí v oblastiach, kde nehrozia neskoré jarné mrazy, kde je dostatok vlahy a priemerná ročná teplota 6 až 9 °C. Celkove môžeme ríbezle pestovať vo všetkých klimatických oblastiach, okrem vyložene extrémnych lokalít.

Najrozšírenejší škodca
Medzi najrozšírenejších a každoročne niekoľkokrát sa vyskytujúcich škodcov patria vošky. Ich premnoženie vedie k zastaveniu rastu výhonov, ich deformáciám, zníženiu asimilačnej plochy rastliny, následne k oslabeniu rastu a nižším úrodám. Patria medzi najväčších šíriteľov chorôb. Vošky sú najznámejšími a najrozšírenejšími škodcami ovocných drevín. Vyskytujú sa na jadrovinách, kôstkovinách aj drobnom ovocí, vrátane ríbezlí. Rod Cryptomyzus zahŕňa druhy vošiek, ktoré napádajú aj druhy rodu Ribes a bylinné druhy hostiteľských rastlín čeľade Lamiaceae.

Prejav poškodenia
Skoro na jar možno pozorovať nápadné červenofialové až žlté pľuzgiere na vrchnej strane listov predovšetkým červených odrôd ríbezlí. Je to vonkajší prejav poškodenia, ktoré spôsobuje voška ríbezľová Cryptomyzus ribis L. (Hemiptera, Sternorrhyncha: čeľaď Aphididae). Vošky na ríbezliach prezimujú v štádiu vajíčok, z ktorých sa v apríli liahnu larvy. Tie dospievajú na bezkrídle samičky. Bezkrídla živorodá samička je žltej, žltozelenej alebo oranžovej farby so štíhlym 1,2 – 1,8 mm dlhým telom. Rovnako ako aj ostatné štádiá vošiek cicia na spodnej strane listov.

Vývojová fáza vošiek
Vývoj vošiek prebieha na mladých listoch, z ktorých vyciciavajú šťavu. Vplyvom cicania, ako aj vylúčenými slinami rastlinné pletivo dráždia, reakciou pletiva listov je produkcia zvýšeného počtu buniek a nakoniec zdurenie a zafarbenie listov. V dutinkách zdureného pletiva sa usadzujú kolónie vošiek, ktoré tu žijú až do neskorého leta. Tu sa vyvíjajú aj okrídlené samičky, veľmi podobné bezkrídlym samičkám, ktoré odlietajú na sekundárne hostiteľské rastliny (hluchavka, čistec), kde sa rozmnožujú. Na jeseň sa vracajú na ríbezle, kde vznikajú pohlavné formy. Dospelé oplodnené samičky kladú vajíčka na ríbezle až k púčikom, kde vajíčka prezimujú.

Ochrana proti voškam
Ovocné dreviny sa ošetrujú proti prezimujúcim škodcom vždy až po vypučaní. V marci sa postrekujú zvyčajne len skôr pučiace druhy, napr. aj ríbezle. Týmto postrekom sa úspešne ničia najmä vošky, prípadne aj puklice a štítničky. V prípade napadnutia ríbezlí voškami ochrana spočíva buď v odstránení silno napadnutých vetví, čím sa zníži následný výskyt vošiek alebo v použití insekticídov, ako Calypso 480 SC, Karate Zeon 5 CS, Mospilan 20 SP, Neudosan, Pirimor 50 WG, Spruzit-Flussig a Vektafid A.