Brezy patria medzi dreviny, ktoré sa pre svoju dobrú prispôsobivosť pestujú rovnako úspešne ako monokultúrne porasty, malebné skupinky či solitérne stromy. Dobre sa im darí v dendrologických zbierkach, vo verejnej a súkromnej zeleni a v rôznych typoch funkčnej zelene sídiel. Brezy poškodzujú parazitické huby, ktoré spôsobujú škvrnitosti listov a usychanie konárov.
Huba Marssonina betulae (Lib.) Magn. utvára na listoch nepravidelné, niekedy skoro okrúhle, tmavé škvrny. Tmavohnedé ložiská konídií vznikajú na škvrnách jednotlivo, neskôr sa spájajú. Spod pletiva sa uvoľňujú dvojbunkové, bezfarebné, kosákovito zahnuté konídie, ktoré vznikajú na krátkych konídionosičoch. Konídie v našich podmienkach dosahujú veľkosť 18-27 x 8-15 µm. Uvedená huba nepatrí medzi významné parazity asimilačných orgánov a vyskytuje sa skoro všade, kde rastú brezy. Na jednom liste môžeme nájsť 1 až 10 škvŕn. Podobné škvrny spôsobuje aj huba Gloeosporium betulae Fckl. Huba Taphrina betulina Rostr. napáda predovšetkým druh Betula verrucosa Ehrh., na ktorom spôsobuje metlovitosť, alebo „čarodejné metly“ v korunách stromov. Mycélium húb rodu Taphrina po dotyku s bunkami hostiteľa spôsobuje ich nadmerné a nekontrolovateľné bujnenie. Neprirodzený vývoj buniek nastáva v listoch, kvetoch, plodoch, pletivách v drevnej časti, očkách a spôsobuje voľným okom viditeľné deformácie. Listy na napadnutých konároch majú normálnu veľkosť, sú mierne skučeravené a o niečo tmavšie ako zdravé listy. Na ich spodnej strane sa utvárajú hnedé zamatové ložiská, husto pokryté jemným ochlpením. Uvedená huba sa v našich podmienkach vyskytuje zriedkavo a doteraz neznamenala pre pestovanie briez nijaké nebezpečenstvo.
Huba Phyllactinia guttata (Wallr. Ex Schlecht.) Lév. utvára na spodnej strane listov druhov rodu Betula okrúhle biele až sivobiele škvrny, na ktorých vznikajú jednobunkové konídie. Na okrúhlych, v priemere 140-260 µm veľkých kleistotéciách býva 5-18 príveskov, ktoré sú trikrát dlhšie ako priemerný rozmer plodničiek. V kleistotéciách sa utvára 5-15 valcovitých vreciek s veľkosťou 65-100 x 28-42 µm, obsahujúcich 2-3 askospóry s rozmermi 39-47 x 15-32 µm. Na Slovensku sme túto hubu zaznamenali na všetkých nami hodnotených lokalitách. Vzhľadom na to, že plodničky huby v tvare drobných, guľovitých útvarov sa na spodnej strane listov objavujú až koncom septembra a mycélium je takmer neviditeľné, často toto ochorenie uniká pozornosti. Huba sa v priebehu vegetácie rozširuje konídiami a askospórami.
Cytospora betulicola Fautr. spôsobuje usychanie konárov. Vreckaté štádium Valsa betulae Desm. utvára na oslabených stromoch strómy s početnými peritéciami. V plochých alebo mierne kužeľovitých peritéciách hnedosivej farby sú kyjovité vrecká (25-40 x 7-8 µm) s ôsmimi jednobunkovými hyalinnými askospórami (5-6 x 2,0 µm). Z pykníd sa uvoľňujú drobné, jednotlivo takmer bezfarebné, vo väčšom počte ružovooranžové konídie. Prvé príznaky ochorenia sa prejavujú tak, že krátko po úplnom olistení koruny listy náhle stratia prirodzenú zelenú farbu, vädnú a predčasne opadávajú. Postupne uschne napadnutý konár, alebo aj celý strom. Na kmeni a na konároch sa hojne vyskytujú strómy huby, ktoré po odlúpnutí kôry vidíme voľným okom. Pod kôrou sa v strómach utvárajú pyknídy s pyknospórami, ktoré sú zdrojom ďalšej infekcie. Cestami nákazy bývajú rôzne poranenia, ktoré vznikli mechanickým poškodením, živočíšnymi škodcami, krupobitím, mrazom, nevhodnými pestovateľskými zásahmi, olamovaním konárov na dekoratívne účely a pod. K infekcii dochádza v priebehu celého roka.
Melanconis stilbostoma (Fr.) Tul. žije saprofyticky na suchých konároch briez. Hýfy mycélia na oslabených stromoch, ktoré sa pestujú na nevhodných stanovištiach, prenikajú do kmeňa a spôsobujú usychanie vrcholca koruny. Kužeľovité strómy huby s veľkosťou 2-3 mm sú roztrúsené na konároch a kmeni. Vrecká sú valcovitého tvaru (80-100 x 13-16 µm) s ôsmimi askospórami (18-28 x 8-10 µm). Na napadnutých konároch v acervulách pod kôrou sú výrazné, tmavo sfarbené ložiská huby s jednobunkovými, čiernohnedými konídiami (13-16 x 8-9 µm), ktoré sa za optimálnych podmienok uvoľňujú. Konídiové štádium Melanconium betulinum (Schum.) et Kze. sa vyskytuje na suchých a polosuchých konároch v tvare sadzovitých vankúšikov, ponorených v kôre.
Na kmeni a konároch sa často vyskytuje huba Phlyctaena albocincta (Mont.) Desm. Tmavé pyknídy huby sa utvárajú pod pokožkou alebo kôrou, neskôr prerážajú na povrch kôry. Konídie sú hyalinné, jednobunkové, cylindrického alebo nitkovitého tvaru.
Huba Quaternaria quaternata (Pers. et Fr.) Schröet. poškodzuje konáre a niekedy aj kmene mladších briez a spôsobuje zasychanie konárov a celých stromov. Prvé príznaky ochorenia sa prejavujú tým, že sa biela kôra sfarbí do oranžovožlta, neskôr do hneda. Kôra a lyko na týchto miestach odumierajú, neskôr sa objavujú v kôre na vrcholku pozdĺžne pukajúce hrboľčeky, z ktorých vyteká ostro oranžová, za sucha tuhnúca hmota. Vytvárajú sa tak charakteristické oranžovočervené nitkovité útvary. V kvapke destilovanej vody pri mikroskopickom vyšetrení pozorujeme obrovské množstvo bezfarebných nitkovitých, oblúkovito prehnutých konídií (1-1,5 x 25-35 µm). Tmavé stromatické vlákna huby sú uložené v kôre. Toto konídiové štádium sa nazýva Libertella betulae Desm.
V zimných mesiacoch (január, február) sa v stromatických vláknach utvárajú peritécie, v ktorých sú ešte nezrelé spóry. Vrecká dozrievajú koncom apríla, začiatkom mája. Konídiové štádium sa dá nájsť v priebehu celého roka, najčastejšie na jeseň. Strómy s plodničkami majú plochokužeľovitý tvar a voľným okom ich vidíme ako drobné bodky. V peritéciách je veľký počet pretiahnutých vreciek, nasadených na bezfarebnej stopke, od ktorej sa pri mikroskopovaní často odlamujú. Vo vreckách (8-10 x 50-75 µm) sú nepravidelné, prehnuté, svetlohnedé, v dvoch radoch usporiadané askospóry fazuľovitého tvaru (14-20 x 3,5-5,5 µm). V literatúre sa uvádza, že táto huba sa vyskytuje na spodných, zatienených konároch a spôsobuje ich usychanie. Hýfy mycélia prenikajú až do dreva a spôsobujú bielu hnilobu.
Z ochranných opatrení pri výskyte uvedených húb na kmeni a konároch odporúčame mechanickú ochranu – odstraňovanie napadnutých častí a ich pálenie. Odstránením zdroja nákazy sa znižuje infekčný tlak, nedochádza k primárnej ani k sekundárnej infekcii. Z hygienických dôvodov neodporúčame na frekventovaných miestach (okrem kalamitného výskytu) používať žiadny chemický prípravok.
Pri hodnotení zdravotného stavu drevín v mestách sme zistili, že v predchádzajúcich desaťročiach sa pri obytných domoch na sídliskách, pri úradoch, školách a v inej špeciálnej zeleni v rámci „ozeleňovania“ vysádzali rýchlorastúce dreviny (brezy, topole) alebo stromoradia z tují bez ohľadu na to, že postupom času dorastú do väčších rozmerov.
Niektoré stromoradia z briez vysadené tesne pri obvodových múroch obytných domov vyvolávajú u mnohých ľudí alergiu. V čase kvitnutia a pri dozrievaní plodov (nažiek) trojlaločné papierovitoblanité šupiny, ktoré slúžia ako lietajúci aparát na šírenie semien, znečisťujú nielen svoje okolie, ale cez okná vnikajú do bytov a znepríjemňujú život obyvateľom. Z tohto dôvodu žiadajú o ich výrub a často sa stáva, že keď nedostanú súhlas, urobia sami radikálny rez konárov v korune stromu alebo záseky okolo celého kmeňa, aby strom vyschol. V spolupráci s mestskými, miestnymi a obecnými úradmi sa snažíme sťažovateľom vysvetliť, že počas kvitnutia (niekoľko dní) a dozrievania plodov (asi 14 dní) postačí na okná, ktoré sú v tesnej blízkosti korún stromov, namontovať hustú sieťovinu, ktorá neprepustí drobné semená a iné nečistoty. Niektorí alergológovia odporúčajú v tomto období vetrať v skorých ranných a neskorých večerných hodinách.
