Mnohé vždyzelené dreviny pochádzajú z klimaticky miernejších oblastí – z krajín s miernou zimou a zo stanovíšť, ktoré pred mrazivým a vysušujúcim vetrom chráni kulisa vyšších ihličnatých drevín. Ich listy pretrvávajú na rastline dlhšie ako jeden kalendárny rok.
Väčšina vždyzelených rastlín nie je odolná proti silnejším mrazom a vyžaduje celoročný dostatok vlahy a počas zimných mesiacov aj dokonalú ochranu pred vetrami a premrznutím koreňového balu.
Na slnečnom stanovišti niekedy počas holomrazov listy rastlín spáli silné zimné slnko. Riziko poškodenia mrazom alebo zimným slnkom sa zvyšuje, ak sa rastlina nachádza na nevhodnom stanovišti, napr. na pôdach zamokrených, ale aj prehnojených dusíkom. Tohoročná zima, ktorá nás neušetrila od nízkych teplôt a silne mrazových nocí, ktoré nastúpili mimoriadne skoro, ako aj od mrazivého denného slnka spôsobila na mnohých vždyzelených drevinách vážne poškodenia.
Z hľadiska prezimovania majú rozdielne nároky ihličnany, listnáče, vždyzelené dreviny a exotické druhy a ich kultivary. Listnaté dreviny, hlavne tie, ktoré pochádzajú z približne rovnakých klimatických podmienok, aké sú u nás, prezimujú bez väčších problémov, ak sme sa o ne primerane starali po celý rok. To platí všeobecne pre všetky rastliny, preto je dôležité ich v priebehu celého vegetačného obdobia prihnojovať a v prípade potreby aj polievať. Ihličnaté a vždyzelené dreviny potrebujú dostatok vody v pôde, pretože cez vždy zelené listy a ihlice odparujú vodu aj v zimných mesiacoch. Pred príchodom mrazov ich treba výdatne zaliať. Zalievať ich treba podľa potreby aj počas zimy, ak nie je pôda premrznutá. Vždyzelené listnaté dreviny sa musia chrániť pred zimným slnkom – ak nie sú vysadené na tienistom stanovišti, prikrývajú sa trstinovými rohožami, čečinou, netkanou textíliou, menšie stačí zasypať bukovým lístím.
Aucuba japonica Thunb. – aukuba japonská pôvodne pochádza z Číny a Japonska. Pokiaľ je vysadená na tienistom mieste, veľmi dobre znáša zimu a mráz. Na netienenom stanovišti počas holomrazov jej listy spáli silné zimné slnko (obr. 1).
Mahonia aquifolium (Pursh) Nutt. – mahónia cezmínolistá pochádza zo západnej oblasti severnej Ameriky. Vyžaduje kyslé, vlhké pôdy a polotieň, nevhodné sú veterné výslnné miesta. Dokáže sa prispôsobiť takmer všetkým podmienkam. Napriek tomu sa pomerne často koncom zimy a začiatkom jari na jej listoch objavuje svetlosivá nekróza, ktorá sa postupne rozširuje na celú listovú čepeľ (obr. 2). Takto poškodené listy treba na jar začiatkom vegetácie odstrániť. Zasychanie a okrajovú nekrózu listov v tomto období spôsobujú vysušujúce vetry vanúce počas dní s vyššou teplotou, kedy rastliny v dôsledku prebiehajúcej transpirácie strácajú vodu, ale tú si zo zamrznutej pôdy nevedia doplniť.
Skimmia japonica Thunb. – skimmia japonská je nízky vždyzelený ker pôvodom z Číny a Japonska. Výborne sa jej darí v polotieni a tieni, v dobre priepustnej, vlhkej humóznej pôde s obsahom rašeliny. Preto by sa mala vysádzať na polotienisté miesto, kde je počas chladnejších hodín cez deň slnko. Skimmia je u nás mrazuvzdorná, vydrží aj teploty pod bodom mrazu, ale neznáša zimný (obr. 3) a jarný slnečný úpal.
Prunus laurocerasus L. – tŕpka vavrínolistá pochádza z juhovýchodnej Európy a Kaukazu. Je to introdukovaná drevina, ktorá má nielen dekoratívnu funkciu, ale ako vždyzelená drevina zachytáva z ovzdušia rôzne znečistenia nielen v období vegetácie, ale aj v priebehu vegetačného pokoja. Na mráz je pomerne chúlostivá, preto sa musí vysádzať na chránené stanovištia. V opačnom prípade jej mladé koncové konáriky s listami spáli silné zimné slnko (obr. 4).
Cotoneaster sp. – skalník pochádza z Himálají, juhozápadnej Číny, severnej Afriky a Európy. Skalníky sú odolné proti exhalátom a intenzívnemu slnečnému žiareniu. Nemajú žiadne pôdne nároky, sú veľmi prispôsobivé. Vysádzajú sa na slnečné stanovištia. Vyskytujú sa v troch formách ako opadavý, poloopadavý, alebo vždyzelený ker. Vždyzelená forma je citlivejšia na nízke teploty, takže vo vyšších polohách sa na zimu musí prikryť čečinou, inak listy spáli silné zimné slnko (obr. 5).
Text a foto RNDr. Helena Ivanová, CSc., Ústav ekológie lesa SAV Zvolen, Nitra
