Vývoj rezistencie škodcov k pesticídom patrí k hlavným obavám pestovateľov pri používaní chemickej ochrany v skleníkoch. Kombinácia viacerých faktorov ako napríklad biológia škodcov, intenzita chemickej ochrany v minulosti a súčasnosti, prax a spôsob aplikácie pesticídov vedú často k problémom s rezistenciou škodcov k používaným účinným látkam insekticídov.
Špecifiká pestovateľského prostredia v skleníkoch, kde sú približne konštantné pestovateľské podmienky v priebehu roka umožňujúce niektorým škodcom vývoj až do 20 generácií za rok, zhoršený prístup prirodzených nepriateľov ku škodcom na kultúrach a takmer neobmedzený zdroj potravy pre škodcov, vytvárajú podmienky pre vznik rezistencie škodcov k často používaným insekticídom.
Rizikem je rezistencia
Insekticídy sa z chemického hľadiska rozdeľujú do skupín podľa spôsobu účinku. Toto rozdelenie má dôležitý význam nie len z chemického, ale i z praktického hľadiska. Pre praktické použitie insekticídov v ochrane rastlín je veľmi dôležité striedať prípravky s rôznymi účinnými látkami pri opakovanom zásahu proti určitému škodcovi počas sezóny. Dôvodom pre uplatňovanie takejto praxe je riziko vzniku rezistencie škodcov. Rezistencia v zmysle ochrany rastlín je schopnosť škodcov prežiť také dávky insekticídu, ktoré pôvodne usmrtili väčšinu jedincov populácie konkrétneho škodcu, ale po vzniku rezistencie už rovnaké dávky pôsobia nedostatočne. Prvým varovaním o vznikajúcej rezistencii v populácii škodcu môže byť znížená účinnosť prípravku, ktorú pestovateľ spozoruje po aplikácii. V takomto prípade je potrebné urýchlene zmeniť spektrum používaných účinných látok. Zníženú účinnosť však spôsobujú aj iné faktory, napríklad nevhodné podmienky v dobe aplikácie alebo nesprávna príprava postreku. Kvôli nebezpečenstvu vzniku rezistencie sa musí použiť pri opakovanom ošetrení účinná látka iného zloženia. Pričom je dôležité uvedomiť si, že v praxi sa často stretávame s tou istou účinnou látkou vo viacerých prípravkoch, preto nestačí použiť iba prípravok s iným názvom. Navyše rôzne účinné látky môžu mať rovnaký mechanizmus účinku na škodcov. Účinná látka insekticídu je biologicky aktívna zložka prípravku, ktorá určuje jeho insekticídnu aktivitu a spektrum účinnosti. Mechanizmus účinku insekticídu je špecifická biochemická reakcia akou účinná látka vyvoláva insekticídny účinok. Účinné látky insekticídov sa klasifikujú do tried podľa špecifického mechanizmu účinku. Účinné látky patriace do tej istej triedy majú podobný mechanizmus účinku, takže rezistencia škodcu voči jednej účinnej látke sa môže zároveň týkať aj iných účinných látok z tej istej triedy insekticídov. Dôležité je preto striedať účinné látky s rôznym mechanizmom účinku.
Rýchlosť vzniku rezistencie v populácii škodcu ovplyvňuje:
• časté používanie rovnakej účinnej látky; časté opakovanie insekticídov s rovnakým mechanizmom účinku urýchľuje vznik rezistentných populácií,
• nesprávna dávka insekticídu pri príprave postrekovej kvapaliny; nižšie dávky insekticídov, než sú odporúčané výrobcom podporujú selekciu odolnejších jedincov v populácii škodcu, ktoré sa následne rozmnožujú,
• podiel zasiahnutých jedincov, ktorí prežijú ošetrenie; čím vyšší podiel jedincov prežilo ošetrenie, tým je vyššie riziko vzniku rezistencie,
• dĺžka vývoja jednej generácie škodcu a ich počet za vegetáciu; pri škodcoch s kratšou dĺžkou jednej generácie a s vyšším počtom generácií za vegetáciu (napr. molice, vošky, roztočce) je pravdepodobnosť, že si vytvoria odolnosť k pesticídom vyššia, než pri škodcoch s jednou generáciou do roka,
• pomer medzi ošetrenou a neošetrenou kultúrou v skleníku; optimálna situácia nastáva vtedy, ak je ošetrená rovnomerne celá populácia škodcu,
• dominantnosť génov rezistencie; ak sú gény škodcu pre rezistenciu k určitej účinnej látke dominantné, tak je vyšší predpoklad vzniku rezistencie k tejto účinnej látke,
• špecifický („úzky“) mechanizmus účinku pesticídov.
Plánovanie chemickej ochrany
Pre úspešné zvládnutie rizík spojených so vznikom rezistencie škodcov je dôležité dôsledné plánovanie chemickej ochrany skleníkových kultúr a rešpektovanie viacerých základných pravidiel:
1. Minimalizácia insekticídnej ochrany
Existujú názory, že ak sa pri regulácii škodcov orientujeme výlučne na využitie syntetických insekticídov, tak nástupu rezistencie nie je možné predísť, môžeme ju iba čiastočne oddialiť. Používanie nechemických metód ochrany (eliminácia burín, sterilizácia pôdy, ochrana ventilačných otvorov a vchodov sieťkami) a biologickej ochrany (používanie prirodzených nepriateľov) by malo byť súčasťou každej optimalizovanej stratégie ochrany v skleníkoch.
2. Dodržiavanie správneho dávkovania podľa etikety prípravkov
Aplikačné dávky by sa v žiadnom prípade nemali znižovať. Insekticíd je vhodné doplniť zmáčadlom, čím sa podporí účinnosť prípravku.
3. Obmedziť používanie perzistentných insekticídov (insekticídov s predĺženou dobou účinku)
Pri chemickej ochrane nastáva ideálny stav vtedy, keď je prípravok aplikovaný v takej koncentrácii účinnej látky (samozrejme v povolených hygienických medziach), že dôjde k smrti všetkých jedincov v populácii škodcu. Zároveň sa preparát rýchlo po aplikácii rozloží v prostredí. Ak sa rezíduá insekticídov rozkladajú postupne v dlhšom časovom období (čo je typické pri perzistentných insekticídoch), znižujúca sa koncentrácia účinnej látky (tzv. subletálna koncentrácia) v prostredí pôsobí už iba selektívne na citlivejšie jedince z populácie škodcu a u zvyšných jedincoch môže vyvolať vznik rezistencie.
4. Používať metódy signalizácie výskytu škodcov
Signalizácia napríklad pomocou žltých a modrých lepových doštičiek v skleníkoch pomáha zvoliť správny termín chemického ošetrenia. Dôležité je ošetriť iba kultúry napadnuté, prípadne kultúry v ohrození. Niekedy postačí ošetriť iba tú časť pestovaných rastlín, ktoré sú skutočne napadnuté škodcom.
5. Použitie rovnakých insekticídov v dlhšom časovom slede v rámci navrhnutej rotácie
Pesticídy zaradené v rotačnom pláne by mali mať rôzny mechanizmus účinku a časové obdobie medzi použitím látok s rovnakým mechanizmom účinku v rámci rotácie by malo byť čo najdlhšie. Dôležité je dodržať zásadu, že počas vývoja jednej generácie škodcu by sa nemali použiť prípravky s rovnakým mechanizmom účinku viac ako raz. Keďže generácie škodcov sa v skleníkových kultúrach často prekrývajú, tak je dôležité zabezpečiť, aby sa insekticíd s rovnakým mechanizmom účinku použil opäť s časovým odstupom rovnajúcim sa dĺžke 2 až 3 generácií škodcu v daných pestovateľských podmienkach.
Pri vypracovanie optimálneho plánu insekticídnej ochrany skleníkových kultúr je nevyhnutné poznať účinnú látku a mechanizmus účinku insekticídov, ktoré pestovateľ plánuje použiť. Pre tento účel je možné použiť nasledovnú tabuľku, v ktorej je uvedená klasifikácia pesticídov podľa mechanizmu účinku. Podľa tejto klasifikácie je možné zostaviť plán rotácie insekticídov pri ošetrovaní skleníkových kultúr tak, aby sme znížili riziko tvorby rezistencie. Pričom je potrebné zachovať pravidlo, aby sa nestriedali prípravky umiestnené v rovnakej triede (t.j. majú rovnaký mechanizmus účinku). Napríklad prípravky v A1 triede sa nemôžu striedať s prípravkami v A2 alebo B triede a podobne.
