Na Slovensku sa obec Bešeňová, založená Tomášom Bešeňom v 15. storočí, stala známou hlavne prostredníctvom spisovateľa Jána Kalinčiaka, ktorý ju zvečnil vo svojej poviedke Reštavrácia (1860), najvýznamnejšom diele štúrovskej prózy. Zemanské rody Potockovcov a Bešeňovských súperiace v stoličných voľbách sa stali predmetom humoru majstra pera, ktorý príbeh spestril aj obrazmi zo životného prostredia.
Dnes tu ako pamätník na tieto doby stojí renesančný kaštieľ z polovice 17. storočia a prekrásna scenéria okolitej krajiny.
V ostatných rokoch, vďaka výdatnému geotermálnemu prameňu, obec vybudovala prírodné kúpalisko s celoročnou prevádzkou, čím sa stala vyhľadávaným miestom na rekreáciu pre domácich aj zahraničných návštevníkov. Záujem o využitie tepelného zdroja aj na pestovateľské účely prejavila firma GemConsulting s. r. o. so sídlom v Ružomberku, ktorá od roku 1998 spravuje 2ha skleníkový komplex, vybudovaný Holanďanmi. V skleníkoch, ktoré susedia s termálnym kúpaliskom pestujú hydroponickou technológiou už šiestu sezónu výhradne rajčiaky, v tejto sezóne dve odrody - ´Fuensanta´ a ´Šaman´. Osivo dovážajú z Holandska (firma Bruinsma) a sadenice im predpestovávajú v špeciálnych priestoroch vo firme Kvetozel s. r. o. v Bušinciach.
Tohtoročný porast zakladali 9. januára z 15-20cm sadeníc, ktoré do konca sezóny (15. 12.) dorastú do výšky 10 až 12 m. Termálnu vodu s teplotou do 60 0C upravujú výmenníkom tepla. Plyn využívajú na výrobu CO2, ktorý privádzajú perforovanými plastikovými rúrami do skleníka na podporu fotosyntézy a v zime pri silných mrazoch (-25 až –30 0C) na dokurovanie skleníkov. Tri druhy vykurovania – spodné, vegetatívne (vo výške 1,5 m) a horné (v zimných mesiacoch roztápa sneh na sklách) sú nastavené na automatiku. Za skleníkom je umelý bazén slúžiaci ako zásobník na dažďovú vodu, ktorá sa pri viac ako 30 0C v letných mesiacoch využíva na ochladzovanie postrekovaním sklenenej konštrukcie, z ktorej sa po odtokových žľaboch vracia späť do bazéna.
V skleníku uplatňujú len biologickú ochranu – proti moliciam nasadzujú z predátorov dravú osičku – moličiara skleníkového (Encarsia formosa) a parazitickú bzdochu (Macrolophus caliginosus). Na opeľovanie využívajú čmele – štyri úle na mesiac.
Z jedného m2 dosahujú úrodu 40 - 50 kg rajčiakov ročne. Na triedenie plodov slúži holandská linka Aweta, ktorou dvakrát do týždňa triedia rajčiaky podľa veľkosti a farby. Vytriedené plody ukladajú do vytvrdených papierových obalov do hmotnosti 7 kg a distribuujú ich prostredníctvom odberateľských firiem na domáci a poľský trh. S obchodnými reťazcami neuzatvorili zmluvu, pretože by ich viazala pravidelnými dodávkami tovaru v určitých množstvách.
Podľa informácie Ing. Tatiany Peršakovej, zástupkyne vedúceho prevádzky, zatiaľ neuvažujú s rozšírením pestovateľskej plochy ani s pestovaním ďalších kultúr. Touto otázkou sa budú zaoberať až po vstupe Slovenska do EÚ, kedy sa ukáže, o aké komodity bude na voľnom trhu záujem.
