Kapusta hlávková biela (Brassica oleracea var. capilata L. f. alba; ďalej: kapusta) tvorí jednu zo základných zložiek európskej flóry a na Slovensku je najrozšírenejšou zeleninou.
V rámci požiadaviek na prostredie teplota a vlhkosť vzduchu majú zodpovedať prímorskej klíme. Od rozvoja listovej plochy v období tvorby hlávok závisí prírastok sušiny.
Vysoké teploty a nízka vlhkosť vzduchu v tomto fenofázovom intervale brzdia fotosyntetickú aktivitu rastlín. Aktivuje sa dýchanie a spotreba energie, rýchlejšie starnú pletivá a výrazne sa znižuje úroda. Charakter stanovišťa, ak sa približuje k prímorskému, dáva lepšie podmienky pre výrobu neskorej kapusty. Pri skorej kapuste oproti tomu majú prednosť lokality dovoľujúce skorú výsadbu. Poloskoré až neskoré odrody kapusty nemajú také vyhranené stanovištné požiadavky a umiestnenie výroby sa môže riadiť ekonomickým hľadiskom (potreba zásobovania trhu, vzdialenosť od veľkých spotrebiteľských centier, požiadavky spracovateľského priemyslu).
Prvý návrh rajonizácie zeleniny pre agroklimatické podmienky Slovenska, vypracovaný Československou akadémiou poľnohospodárskych vied ešte v roku 1955, udáva pre kapustu v I. zóne vhodnosti nasledovné požiadavky na priemernú ročnú teplotu vzduchu a ročný úhrn zrážok: skoré odrody: 8,5 - 9,8 °C, 549 - 677 mm; neskoré odrody: 7,2 - 9,1 °C, 631 – 722 mm.
Vplyvom klimatickej zmeny vyvolanej rôznymi antropogénnymi činnosťami, hlavne však rastom koncentrácie tzv. skleníkových plynov v atmosfére (CO2, N2O, metán, freóny a i.) a zvýšeného skleníkového efektu, došlo v XX. storočí k výraznému narušeniu rovnováhy energetickej a vodnej bilancie atmosféry. Napr. v Hurbanove sa v rokoch 1901 až 2000 zvýšila priemerná ročná teplota o 1,1 °C, ročný úhrn zrážok poklesol približne o 90 mm. Pri zrážkach je však nutné poznamenať, že uvedené zmeny neplatia pre vysoké nadmorské polohy, v ktorých zrážkovú činnosť ovplyvňuje zvýšená tvorba miestnych prehánok. Všeobecne však možno konštatovať v XX. storočí výrazné zmeny agroklimatických podmienok prostredia, ktoré sa budú v budúcnosti ešte prehlbovať.
Predpokladané zmeny klímy sa stanovujú k časovým horizontom rokov 2010, 2030 a 2075 modelmi všeobecnej cirkulácie atmosféry vypracovanými významnými svetovými vedeckými inštitúciami podľa rastu koncentrácie CO2. Zdvojnásobenie koncentrácie CO2 sa predpokladá v roku 2075.
Predpokladaná zmena klímy výrazne ovplyvní agroklimatické podmienky pestovania kapusty. Vyplýva to hlavne z analýz jej fenologických pomerov.
Podľa fenologických záznamov Výskumného ústavu zeleninárskeho v Nových Zámkoch sme stanovili agrofenofázy začiatku výsadby (ďalej Zv) a konca zberu pre odrody kapusty s rôznym termínom dosiahnutia technickej zrelosti (ďalej Zt) za referenčný časový rad rokov 1951 – 1980. Za vegetačné periódy jednotlivých odrôd kapusty sme vypočítali sumy priemerných denných teplôt vzduchu v °C
K časovým horizontom rokov 2010, 2030 a 2075, v porovnaní s rokmi 1951 – 1980, sme potom vypočítali a graficky znázornili posuny vegetačných periód jednotlivých odrôd kapusty. Pre skoré a poloskoré odrody sme za základ posunu vegetačnej periódy zvolili agrofenofázu „začiatok výsadby“. Pre poloneskoré a neskoré odrody sme za základ posunu vegetačnej periódy zvolili agrofenofázu „koniec zberu“. Tým sa pri skorých a poloskorých odrodách ohraničil koniec vegetačnej periódy termínom nahromadenia t podľa tabulky.
Pri poloneskorých a neskorých odrodách sme opačne odvodili termín nahromadenia t podľa tabulky v predchádzajúcom období, čím sme vlastne stanovili termín výsadby, po ktorom sa do konca vegetácie stihne nahromadiť požadovaná t na dosiahnutie technickej zrelosti rastlín. Pri skorých odrodách sa k časovému horizontu 2075 postupne uskorujú začiatok vegetácie až o 31 dní a úmerne k tomu aj koniec zberu o 26 dní. Obdobná zmena platí aj pri poloskorých odrodách. Pri neskorých odrodách sa postupne oneskoruje koniec zberu o 16 dní. Začiatok výsadby sa vplyvom nižších priemerných denných teplôt v jesenných mesiacoch uskoruje až o 27 dní.
Celoročnú periódu možného produkčného procesu kapusty (VPRk) ohraničujú priemerné denné teploty vzduchu:
- na začiatku vegetačnej periódy: 4,5 °C
- na konci vegetačnej periódy: 7,5 °C
Podľa týchto teplôt považovaných pri kapuste za biologické teplotné minimum pre začiatok jarných a ukončenie jesenných produkčných procesov v prírodných podmienkach, sme stanovili „celoročnú periódu produkčného procesu“ k referenčnému radu rokov 1951 – 1980 a tiež podľa scenárov klimatickej zmeny k časovým horizontom rokov 2010, 2030 a 2075.
Zmenu dĺžky celoročnej vegetačnej periódy možného produkčného procesu kapusty na Slovensku podáva následujúca tabulka.
Z tabuľky všeobecne vyplýva predlžovanie celoročnej vegetačnej periódy kapusty k časovému horizontu 2075. Možno však konštatovať, že so vzrastajúcou nadmorskou výškou sa vplyv teploty na predlžovanie VPRk relatívne znižuje. Vyplýva to aj z nasledovného porovnania - celková vegetačná perióda kapusty sa od roku 1980 do roku 2075 zvýši:
- na klimatickej stanici Hurbanovo o 49 dní; t.j. 21 %
- na klimatickej stanici Liptovský Hrádok o 54 dní; t.j. 29 %.
Produkčný proces nelimituje iba dĺžka vegetačnej periódy, ale predovšetkým nahromadená suma priemerných denných teplôt za konkrétnu vegetačnú periódu alebo jej časti. Za celoročnú vegetačnú periódu kapusty sa môžu nahromadiť, predovšetkým v závislosti od nadmorskej výšky, rôzne sumy priemerných denných teplôt (t VPRk v °C).
Na Slovensku sa t za VPRk od roku 1980 do 2075 zvýši
- v južných oblastiach (Hurbanovo) o 1040 °C, t.j. o 30 %
- v severných oblastiach (L. Hrádok) o 952 °C, t.j. o 41 %.
Medzi t za VPRk od nadmorskej výšky platí funkčná závislosť, ktorou možno vyjadriť zmeny t k ľubovoľnému časovému horizontu. Napríklad ak poloneskorá kapusta má požiadavky na sumu teplôt
2498 v súčasnosti splnenú v nadmorskej výške asi 450 m, v roku 2010 to bude vo výške približne 650 m n.m., v roku 2030 v 760 m n.m. a v roku 2075 nepredpokladáme limitovanie pestovania kapusty teplotnou sumou v podmienkach poľnohospodársky využívaných pôd na Slovensku.
Zvyšovanie t za VPRk tiež priamo súvisí so zlepšením využívania pôdneho fondu. Vyplýva to z príkladu platného pre Hurbanovo: za roky 1951 – 1980 za VPRk bola stanovená t: 3450 °C. Pri tejto t sa po prvej vegetačnej perióde (napr. skorých odrôd) uvoľňuje časový priestor pre 0,58 ďalšej vegetačnej periódy (napr. poloneskorých odrôd). K roku 2010 sa uvoľní 0,73, k roku 2030 0,83 a k roku 2075 1,05 ďalšej vegetačnej periódy. To znamená, že na 1 parcele budú môcť v roku 2075 prebehnúť dva celé produkčné cykly, teda dve úrody. To má pravda aj značný ekonomický efekt.
Uvedené vzťahy k energetickej zložke prostredia budú pravdaže limitované vodným režimom, ktorý v budúcnosti bude jednoznačne priaznivejším vo vyšších nadmorských polohách. V nižších polohách, a teda v južných častiach Slovenska bude žiadúci riadený vodný režim.
Doc. Ing. Magdaléna Valšíková, PhD.,VÚZ Nové Zámky,
Prof. Ing. František Špánik, DrSc, SPU Nitra
