Ovocný druh čierna ríbezľa Ribes nigrum L. patrí do čelade Grossulariaceae. Súčasné nové trendy v odrodách sú ovplyvnené krížením génov medzi ázijskými ríbezľami a čiernymi americkými odrodami.
Odrody čiernych ríbezlí sa do povedomia ovocinárov dostali hlavne po druhej svetovej vojne, keď sa z ríbezlí začal získavať vitamín C. Čierna ríbezľa je drevitý ker s mnohými výhonkami, ktorý dorastá do výšky 1 až 1,5 m. Je asi tak vysoký ako široký, v závislosti od pestovateľskej technológie. Plodom sú bobule usporiadané v strapci, ktoré vyrastajú z jednoročného dreva, na báze rastliny alebo z výhonkov staršieho dreva. Plodonosným obrastom môžu byť v závislosti od odrody aj kvitnúce kytičkovité útvary. Rastliny majú prenikavú arómu. Kvety sú usporiadané v strapci, z ktorom je od päť do 15 kvetov.
Z hľadiska obsahu nutričných látok patria čierne ríbezle medzi najcennejšie druhy ovocia. Už päťdesiat gramov čerstvých plodov alebo sedemdesiatpäť gramov čerstvej šťavy z čiernych ríbezlí prípadne šesťdesiat gramov mrazených bobúľ dodá organizmu odporúčanú dennú dávku vitamínu C. Ríbezle majú najvyšší podiel vlákniny zo všetkých druhov ovocia, v priemere 4 %. Z minerálnych látok obsahujú vápnik, železo, horčík, draslík a fosfor, z vitamínov B1, B2, A, ale najmä E a P.
Čierne ríbezle patria medzi ovocné druhy s vysokým obsahom vitamínu C a esenciálnych minerálov. Plody majú nízku kalorickú hodnotu, pretože obsah glycidu, tuku a dusíkatých látok je nízky. Celkový obsah cukrov sa pohybuje medzi 2,5 až 10 %. Čierne ríbezle sa líšia od väčšiny druhov ovocia aj tým, že obsahujú málo disacharidov (sacharózy). Rozhodujúci je obsah vysoko hodnotných monosacharidov (glukózy, fruktózy). Z polysacharidov je veľmi cenný výskyt pektínov, celulózy a škrobu, teda látok prítomných v nedozretom ovocí. Obsah pektínu býva od 0,1 do 1,6 %. Priemerný obsah tukov v čiernych ríbezliach sa pohybuje od 0,5 do 1,7 %, bielkovín od 0,9 do 1,9 %. Čierne ríbezle majú vysoký obsah minerálnych látok.
Z hľadiska výživy človeka je pri čiernych ríbezliach významný vysoký obsah vitamínov, predovšetkým vitamínu C, ktorého je v plodoch 95 % v redukovanej forme kyseliny L-askorbovej. Podľa genetických vlastností obsahujú jednotlivé odrody od 950 do 2890 mg.kg-1 vitamínu C. Čierne ríbezle obsahujú ďalej vitamín B 0,63 mg.kg-1, P a karotén, soli draslíka, triesloviny, bioflavonoidy, pektínové látky, 2 až 4 % volných kyselín a antokyanové farbivá. Listy obsahujú asi 0,75 % silíc. Čierna ríbezľa je zaujímavá i z hľadiska obsahu flavonoidných látok, provitamínu A a vitamínu skupiny B. Údaje o obsahu minerálnych látok sa často rozchádzajú, avšak je isté, že čierne ríbezle ako ovocie majú týchto látok najviac. Obsahujú aj vysoký podiel organických kyselín (1 až 4 %), ktoré majú antibakteriálne účinky. Pre spracovanie je dôležitý obsah trieslovín. Pri čiernych ríbezliach sa pohybujú triesloviny v rozpätí od 0,42 do 0,8 %. Význam v plodoch majú známe prírodné farbivá tzv. antokyány.
Odrody pestované na Slovensku
V nasledovných popisoch uvádzam najviac pestované odrody na Slovensku s ich najdôležitejšími kvalitatívnymi, ako aj kvantitatívnymi charakteristikami:
‘Titania‘ – vznikla krížením ‘Altajskaja desertnaja‘ x ‘Consort‘ x ‘Kajaanin musta‘ (Tamas). Je odolná voči hrdze ríbezľovej a rezistentná voči múčnatke na ríbezli. Bobule sú veľké, podobné ako pri odrode ‘Ben Lomond‘ a kvalita plodov je dobrá. V niektorých špecifických oblastiach dosahuje extrémne vysoké úrody. Kvitnutie a dozrievanie plodov je časovo porovnateľné s odrodou ‘Ben Lomond‘. Ker je vitálny a mohutný, dosahuje výšku okolo 2 metrov. Odroda ‘Titania‘ je vhodná na mechanizovaný zber. Je zaujímavá aj tým, že dospelosť dosahuje po troch rokoch na rozdiel od iných známych odrôd, ktoré plnú rodivosť dosiahnu až v štvrtom či piatom roku po výsadbe.
‘Ben Lomond‘– v našich podmienkach nová sľubná odroda čiernej ríbezle, ktorá sa adaptovala z podmienok severovýchodnej Číny. Pre komerčné účely vznikla selekciou z introdukovaných odrôd z Poľska, Dánska a USA. Pozitívnymi vlastnosťami sú vysoké úrody, rezistencia voči chladu, veľké plody (bobule), neskoršie dozrievanie, vysoký obsah cukrov a vysoká rezistencia voči chorobám. Je to prvá odroda zo série „Benov“, ktorá dosiahla všeobecný komerčný úspech. Šľachtiteľský program v SCRI sa snaží produkovať odrody, ktoré sú tolerantné voči nepriaznivým poveternostným podmienkam v období kvitnutia, hmotnosť úrody a dôsledný s rastom návyk vyhovujúci mechanizovanému zberu. Najdôležitejší znak odrody ‘Ben Lomond‘ je tolerancia voči mrazu počas kvitnutia, vyrovnané dozrievanie, vysoké úrody, veľké bobule, dlhá výdrž bobule na strapci a vysoký obsah vitamínu C.
‘Otelo‘ – vznikla v SR krížením ‘Boskoopská čierna‘ x ‘Silvergieterova‘. Je veľmi kvalitná, stredne neskoro dozrievajúca odroda. Dozrieva rovnomerne v prvej dekáde júla. Kry sú vzrastné, vysoké a majú stredne hustý rodivý obrast. Odroda kvitne stredne neskoro a je samoopelivá. Dosahuje pravidelné a vysoké úrody. Strapce sú dlhšie, bobule veľké, guľaté a pevné. Majú 185 mg % vitamínu C a pri prezretí neodpadávajú. Má veľmi dobrý zdravotný stav. Vyžaduje ochranu proti americkej múčnatke egreša.
‘Öjebyn‘ – vznikla vo Švédsku, pôvod odrody je neznámy. Kry sú polovzpriamené, stredne vysoké. Dozrieva skoro, štyri dni pred odrodou ‘Otelo‘. Strapce sú stredne dlhé až krátke, majú pomerne krátku stopku. Bobule sú guľaté, veľké, pevnej konzistencie. Ich počet v strapci je päť až sedem. Obsah vitamínu C v plodoch je nízky – len 99 mg %. Odroda je vhodná pre mechanizovaný zber, dosahuje pravidelné úrody. Má vyššiu odolnosť proti mrazom, dozrieva v prvej dekáde júla. Je vhodná do vyšších oblastí. Má vyššiu odolnosť proti múčnatke egrešovej.
‘Viola‘ – vznikla v SR krížením ‘Silvergieterova‘ x ‘Holandská čierna‘. Je to stredne skoro dozrievajúca samoopelivá odroda. Vytvára vysoký, vzpriamený a stredne hustý ker. Strapce sú dlhšie a majú silnejšiu stopku. Bobule sú stredne veľké až veľké, guľatého tvaru. Obsah vitamínu C v plodoch je 150 mg %. Dužina je tuhšia, stredne šťavnatá a sladšia. Nie je citlivá na spŕchanie strapcov. Bobule pri miernom prezretí neodpadávajú. Dozrievajú veľmi skoro, v stredných polohách obyčajne v poslednej dekáde júna. Odroda rodí bohato a pravidelne.
‘Katka‘ – vznikla z hybridných krížencov ‘Silvergieterova‘ x ‘Holandská čierna‘. Vytvára vzpriamené, vzrastné kríčky, optimálne zahustené. Kvitne stredne skoro, kvety majú vysoký stupeň rezistentnosti proti jarným mrazom. Odroda ja samoopelivá a je vhodným opeľovačom pre iné odrody. Bobule sú veľké, ich priemerný počet v strapci je jedenásť až sedemnásť. Po dozretí predčasne neopadávajú, majú príjemnú sladkokyslú chuť. Obsah vitamínu C je vysoký.
‘Eva‘ – vznikla v SR krížením ‘Silvergieterova‘ x ‘Holandská čierna‘. Je to kvalitná, stredne neskoro až neskoro dozrievajúca ríbezľa. Dozrieva po odrode ‘Otelo‘. Vytvára polovzpriamený a hustý ker. Strapina je stredne silná a dlhšia. Bobule sú veľké, mierne plochoguľovité, tmavo fialovočiernej farby. Predčasne neodpadávajú. Obsah vitamínu C v plodoch je 170 mg %. Odroda je stredne náchylná na americkú múčnatku egreša, má vysokú výťažnosť šťavy a je vhodná pre spracovateľský priemysel.
Nároky na pestovanie
Dôležitým ukazovateľom pre pestovanie ríbezlí sú priemerné ročné teploty. V klimatických podmienkach Slovenska vyhovujú pre čierne ríbezle teploty 7 až 9 °C. Okrem priemernej teploty sú dôležité aj mikroklimatické pomery hlavne v období zvýšenej citlivosti generatívnych orgánov na nízke teploty. Z aspektu nárokov na slnečné svetlo patria čierne ríbezle k vyššie až stredne náročným ovocným druhom. Najvyššie nároky na vlahu má ríbezľa čierna v čase intenzívneho rastu letorastov, kvitnutia, nasadzovania a dozrievanie bobúľ. Ročný priemer atmosferických zrážok vyhovuje okolo 500 až 760 mm. Hladina podzemnej vody má byť najvyššie v hĺbke 0,7 až 0,9 m. Náročné sú na pôdne podmienky a hlavne na obsah humusu, ktorého má byť v pôde 2 až 2,5 %. Čierne ríbezle sú na pôdnu vlahu menej náročné, dobre sa im darí aj na ľahších, ale humóznych pôdach. Najvhodnejšia je mierne kyslá pôdna reakcia. Čiernym ríbezliam vyhovujú polohy do 350 m n.m., výnimočne aj vyššie. Najvhodnejšie sú lokality chránené pred silnými vetrami a sklon terénu by nemal byť väčší ako 8 až 10 °.
Pri hodnotení kvantitatívnych znakov ríbezlí v tomto prípade vychádzame z hodnotení pokusov, v ktorých sú čierne ríbezle pestované v spone 3 x 2 m. Rastliny sú pestované ako voľne rastúci pravokorenný krík. Spon dva metre medzi riadkami je metodicky zvolený tak, aby bolo možné porovnať každú rastlinu individuálne. Na skúmanom území sa nachádza pôda typu stredoeurópska hnedozem – HM. Pôda je hlboká, ornica je ťažká hlinitá, hĺbka ornice 40 cm.
V tabuľke sú uvedené výsledky úrod čiernych ríbezlí v tonách na hektár, prepočítané na spon 3,5 x 1,2 m, ktorý vychádza ako priemerný pestovateľský spon využívaný v ovocinárskej praxi.
V pestovateľskej praxi sa vyskytuje veľké množstvo závažných ochorení, ktoré ovplyvňujú ekonomiku a hospodárske výsledky pestovania čiernych ríbezlí. Medzi hospodársky najzávažnejšie škodlivé faktory vplývajúce na ríbezle patria americká múčnatka egrešov (Sphaeroteca morsuvae) a hrdza čiernej ríbezle (Cronartium ribicola).
Situácia na Slovensku
Pestovateľské plochy ríbezlí sa začali na Slovensku rozširovať hlavne po roku 2000, kedy bola realizačná cena ríbezlí okolo 22 až 30 Sk za kg. Nové trendy a kvalitné odrody v pestovaní ríbezlí prichádzali hlavne z Poľska, Švédska, vysádzali sa aj mnohé škótske odrody. Zároveň sledujeme vysoký podiel kvalitných slovenských odrôd ako sú ‘Otelo‘, ‘Eva‘, ‘Katka‘, ‘Viola‘, ‘Zuzka‘ a pod., ktoré sú na mnohých plantážach najviac zastúpené.
V súčasnej dobe sú mnohé plochy čiernych ríbezlí opustené hlavne z dôvodu nízkych realizačných cien, za hodnotu ktorých pestovatelia nevykonajú ani základnú agrotechniku. Kríčky ríbezlí napriek tomu, že sú zarodené, zostávajú na plantážach nepozberané. Ďalší nemenej dôležitý ukazovateľ, prečo sú plantáže drobného ovocia v súčasnej dobe ekonomicky neefektívne, je fakt, že na slovenskom trhu nie je dostatočne zabezpečený spracovateľský priemysel. Zostáva len dúfať, že ríbezle, ako aj iné drobné ovocie, sa stanú opäť významným pestovateľským druhom, pretože patria medzi významné druhy z hľadiska ľudskej výživy.
V európskom meradle sú spracovateľské firmy, ako aj celkový trh s drobným ovocím ovplyvňované hlavne exportom zo západnej Európy. Najväčšie percento produkcie čiernych ríbezlí sa použije na výrobu džúsov, ríbezľových štiav a koncentrátov. Celosvetový obchod s ríbezľami ovplyvňuje najmä produkcia ríbezlí v Austrálii.
Potenciálny pestovateľ čiernych ríbezlí si v našich podmienkach musí predovšetkým zabezpečiť odbyt, pretože dopestovaná kvalitná produkcia ešte nezaručuje očakávaný zisk. Podstatné je totiž v rámci tvrdých komerčných podmienok úspešne odpredať produkciu na európskych obchodných trhoch.
