Účastníci 12. Medzinárodného sympózia v dňoch 10. - 14. septembra 2001 organizovanom ISHS v Avignone a venovanom problematike marhúľ, mali možnosť v rámci odborných exkurzií prezrieť si aj niekoľko výskumných pracovísk v oblasti južného Francúzska.
INRA (Institut National de la Recherche Agronomique) - Národný ústav agronomického výskumu je celoštátna organizácia, ktorej náplňou je vytvárať a zabezpečovať celkový poľnohospodársky výskum vo Francúzsku. Je to strategická výskumná inštitúcia, ktorú z väčšej časti financuje ministerstvo výskumu a ministerstvo poľnohospodárstva. Ďalšie zdroje získava z výroby, uplatňovania svojich výsledkov v praxi, ale aj zo zahraničných grantov a projektov hlavne z EÚ.
História rozvoja tejto inštitúcie je úzko spojená s rozvojom a rozkvetom agropotravinárskeho sektora vo Francúzsku. Rôznorodosťou svojich aktivít a prístupov, odbornosťou a technikou získala INRA v rámci agronomického výskumu v Európe jedinečné postavenie. Je to logický dôsledok toho, že jej pracovníci každodenne citlivo reagujú na všetky zmeny, ktoré nastávajú vo vzťahoch medzi vedou a spoločnosťou. Hlavným sledovaným cieľom je zlepšenie kvality potravín a udržanie zdravého životného prostredia.
Tak ako všetky veľké organizácie, aj INRA neustále prechádza, v záujme čo najlepšieho napomáhania rozvoju poľnohospodárstva a potravinárstva, zmenami a reorganizáciou. Dnes je to veľká, celoštátne pôsobiaca inštitúcia, ktorú tvorí 17 výskumných oddelení. Oddelenia hrajú dôležitú úlohu vo výchove, zhromažďovaní poznatkov, know-how a použití zručností v praxi. Vo Francúzsku pôsobí 21 regionálnych výskumných centier vytvorených z výskumných jednotiek. Celkový počet základných výskumných jednotiek je 375, sú rozmiestnené po celej krajine a intenzívne sa zapájajú do rozvoja regiónov. Pracujú pod dozorom jedného alebo viacerých oddelení, ktoré vplývajú na výskumné jednotky, pokusné stanice a servisné služby.
V celej štruktúre INRA pracuje celkom 8900 pracovníkov, z toho je 3900 výskumníkov a 2000 asistentov. Ďalej tu ročne pôsobí asi 1000 výskumníkov a študentov zo zahraničia.
INRA spolupracuje s rôznymi univerzitami, výskumnými ústavmi a ďalšími inštitúciami, zapája sa do medzinárodných projektov v rámci Európy a celého sveta. Postupne sa výsledkami svojej práce a projektmi dostala z regionálnej úrovne na európsku, neskôr
podieľaním sa na medzinárodných projektoch a globalizácii na svetovú úroveň.
V roku 2000 získala 187 francúzskych patentov, 3111 patentov zaregistrovaných v zahraničí, 450 registrovaných odrôd ako výsledkov výskumu.
Výskumné centrum INRA Avignon
Toto pracovisko, založené v roku 1953, malo pôvodne slúžiť rozvoju pestovania marhúľ v oblasti južného Francúzska. Dnes sa špecializuje na šľachtenie ovocia a zeleniny, zvýšenie rezistencie týchto druhov k chorobám a škodcom. V rokoch 1960 - 1970 k výskumu ovocia a zeleniny pričlenili aj problematiku lesov oblasti Stredozemného mora.
Začiatkom sedemdesiatych rokov sa výskumné programy orientovali najmä na zvýšenie úrodnosti, adaptácie odrôd na dané klimatické a pôdne podmienky. V súčasnosti sa pri ovocí a zelenine zameriavajú
hlavne na zlepšenie kvality plodov genetickou cestou, bezpečnosť potravín vo vzťahu k skladovaniu a uchovaniu čerstvých produktov a integrovanú produkciu rastlín v skleníkových a poľných podmienkach. V oblasti lesníckej problematiky sústreďujú pozornosť najmä na pochopenie a modelovanie reakcií, ktoré prebiehajú v pôde, rastline a atmosfére.
Väčšina prác sa vzťahuje hlavne na pestovanie rastlín v podmienkach oblasti Stredozemného mora, no riešitelia sú zapojení aj v mnohých výskumných projektoch v rámci EÚ.
Problematika šľachtenia a genetiky je sústredená na dvoch výskumných pracoviskách, a to v St. Maurice a St. Paul. Z ovocných plodín sa venujú odrodám a podpníkom marhúľ a broskýň, zo zelenín sa zaoberajú šalátom, baklažánmi, melónmi, paprikami, rajčiakmi a zemiakmi. Výskumné centrum Avignon má biochemické, biotechnologické (bunečné a molekulárne) laboratórium, skladovacie komory, skleníky (4400 m2), fóliové tunely (5100 m2) a 10 ha pokusných polí. Ovocnými a zeleninovými druhmi sa zaoberá celkom 83 stálych pracovníkov, z toho je 28 výskumníkov a 3 študenti (PhD).
Hlavné výskumné a šľachtiteľské ciele sa sústreďujú na genetickú rezistenciu k chorobám a škodcom, kvalitu plodov, vzťahy pdpník - odroda a na optimalizáciu šľachtiteľských metód. Spolupráca so semenárskymi, množiteľskými firmami a organizáciami uvádzajúcimi nové odrody na trh, je samozrejmosťou.
Výskumná jednotka L'Amarine
Toto pokusné pracovisko leží v srdci oblasti zameranej na pestovanie ovocia a zeleniny, v teplých klimatických podmienkach Francúzska. Má vyhovujúce pôdne podmienky najmä na pestovanie kôstkovín. V rámci výskumných pokusov používa sa táto oblasť na overovanie výskumných projektov so zlepšovaním odrôd a podpníkov marhúľ a broskýň. Je to tiež miesto, kde sa overuje aj pestovanie jabloní a hrušiek určených pre klimatické podmienky oblasti Stredozemného mora. Šľachtenie jadrovín je inak sústredené na severe krajiny, v Angrés.
Pokusné plochy na rozlohe 20 ha tvoria kolekcie genetických zdrojov, odrodové pokusy, pokusy odrôd s právnou ochranou a pod. Je to hlavné pracovisko na overovanie výsledkov francúzskeho novošľachtenia marhúľ, miesto, odkiaľ sa dostávajú nové odrody do praxe.
Výskumné centrum INRA Gotheron
Gotheron leží v strednej časti údolia Rhôny. Výskumný program je sústredený najmä na marhule, broskyne, jablone a hrušky. Nachádzajú sa tam šľachtiteľské plochy, pokusy so sledovaním ochrany rastlín, hodnotením faktorov ovplyvňujúcich produkciu. Existuje tam veľmi úzke prepojenie medzi základným výskumom, šľachtením, spracovateľským priemyslom a pestovateľskými organizáciami.
K hlavným výskumným úlohám tohto pracoviska patria tvorba a šľachtenie marhúľ a broskýň prispôsobených na miestne podmienky, sledovanie faktorov vplývajúcich na rozvoj bakteriálnej rakoviny spôsobenej Pseudomonas syringae, integrovaná výroba ovocia (kvalita plodov, pozberové dozrievanie, vplyv sadov na životné prostredie, faunu a pod.), integrované pestovanie pri marhuliach a jabloniach.
Po pracoviskách základného výskumu sú na ďalšom organizačnom stupni technické centrá CTIFL. Centrá Balandran a St. Rémy de Provence sa nachádzajú na juhu, ďalšie - Lanxade, Carquefoi, Paríž a Rungis - sú rozmiestnené po celej krajine a zaoberajú sa rôznymi druhmi ovocia a zeleniny.
Technické centrum CTIFL Balandran
Toto centrum, ktoré vlastní 70 ha voľnej plochy a 2 ha fóliových tunelov a skleníkov, leží v hlavnej oblasti pestovania ovocia a zeleniny. Zamestnáva celkom 73 pracovníkov, z toho 37 vedeckých a technických pracovníkov.
Hlavným programom centra je spolupráca s pestovateľskými organizáciami, pokusnými stanicami a servisnými službami. Náplňou činnosti je overovanie výskumných výsledkov a ich odporúčanie pre pestovateľskú prax. Z ovocných druhov sa sústreďujú na broskyne, marhule, čerešne, jablone, hrušky, jahody a olivy, zo zelenín na rajčiaky, baklažány, papriky, šaláty, melóny a hľuzovky.
V závislosti od požiadaviek pestovateľov sa zameriavajú na hodnotenie odrôd a podpníkov, produkciu ovocných sadov, stanovovanie optimálneho času zberu plodov, tvarovanie stromov, ochranu rastlín, fyzikálne a chemické analýzy plodov a pod. Výsledkom činnosti okrem iného je aj dodávanie metodík na rez a tvarovanie, chemickú ochranu rastlín, tabuliek opeľovacích pomerov ovocných druhov, metodiky pozberovej ochrany plodov, pestovania in vitro ai. Veľmi úzka je spolupráca s centrom CTIFL v St. Rémy, ktoré sa špecializuje na kvalitu a pozberovú úpravu plodov ovocia a zeleniny.
Na poslednom stupni pred pestovateľskou praxou sú regionálne výskumné stanice, ktorých sa vo Francúzsku nachádza 14. V oblasti južného Francúzska sú známe napr. výskumné stanice SERFEL v St. Gilles, SEFRA v Etoile a CENTREX v Perpignone. K významným programom regionálnych staníc patria najmä prispôsobenie sa odrôd a podpníkov podmienkam regiónu, ich zlepšovanie, vývoj technických podmienok zabezpečujúcich kvalitu plodov a ekonomiku pestovania, technické a ekonomické porovnanie integrovanej výroby ovocia a zeleniny a ekologického pestovania.
Regionálna výskumná stanica SERFEL (Sica d' Experimentation Régionale pour les Fruits et Légumes) v St. Gilles
Je to špeciálna stanica najmä pre kôstkoviny (marhule, broskyne, čerešne). Hlavnou náplňou činnosti je vypracovať technické odporúčania pre pestovateľov ovocia v produkčnej oblasti Rhôny a Stredozemného mora, zabezpečiť šírenie výsledkov ich vlastných pokusov k pestovateľom a poradcom, organizovať stretnutia medzi pestovateľmi ako producentmi a ich ďalšími partnermi z ovocinárskeho priemyslu (spracovatelia, predajcovia, skladovatelia a pod.).
Momentálne stanica skúša v odrodových pokusoch asi 80 odrôd marhúľ, z nich je 15 takých, ktoré sa už pestujú vo výsadbách. Výsledkom ostatných rokov je aj jedna zaujímavá, právne chránená odroda marhule, a to °Orangered° R Bhart (cov.). Pochádza z USA a v Európe ju zastupuje firma StarFruits R , ktorá zastupuje aj skupinu škôlkárov pôsobiacich práve v oblasti južného Francúzska. Je to jedna z piatich hlavných odrôd pestovaných v tejto krajine, ktorá je zaujímavá @CT 1
Mimoriadne okolnosti pri pestovaní zeleniny v roku 2001
Všeobecne možno konštatovať, že v ostatmých rokoch sa spravidla na začiatku vegetácie dostavuje veľmi suché a horúce počasie, ktoré v júli vystrieda dlhšia, chladná perióda. Tento rok sa zopakovala dvakrát, aj na začiatku septembra, kedy dlhotrvajúce chladné a daždivé počasie spôsobilo veľké rozšírenie hubových chorôb (fytoftóra na rajčiakoch a zemiakoch, alternáriová škvrnitosť na listoch čínskej kapusty a čiastočne aj na ostatných hlúbovinách, bakterióza hlúbovín a papriky, brémia šalátu ai.).
Osobitne by som sa chcel zmieniť o veľkom výskyte žltnutia listov zeleru a papriky. So žltnutím listov zeleru som sa stretol už vlani, koncom júla, kedy u väčšiny pestovateľov poškodenie predstavovalo 5 - 6 %, avšak v jednom prípade až vyše 25 %. V tomto roku som zaznamenal u početných pestovateľov žltnutie alebo fialovenie listov až na 50-80 %.
Podľa oficiálneho vyjadrenia pracovníkov ÚKSÚPu ide o vírusovú mozaiku listov, ktorú prenáša voška mrkvová. Z tohto dôvodu by sa nemal zeler pestovať v blízkosti mrkvy a v období náletu vošiek, t.j. koncom mája, by sa mal porast zeleru postrekovať vhodným insekticídom.
Zaujímavé je, že v kyprých pôdach bohatých na živiny nedošlo k žltnutiu listov ani v tom prípade, keď sa zeler pestoval vedľa mrkvy. Tento fakt potvrdzuje už starý známy poznatok, že prvoradou ochranou je dobrá výživa, resp. vytvorenie optimálnych pôdnych podmienok na tvorbu vlasových korienkov. Vážnosť žltnutia alebo sfialovenia listov zeleru spočíva nielen v znížení hektárových úrod, ale aj v znehodnotení kvality buliev (žltá nervatúra).
