Borovica čierna Pinus nigra Arn. je introdukovaná drevina, ktorú možno pestovať aj na extrémnych stanovištiach. U nás rastie v horských oblastiach a na pahorkatinách, ale s jej výsadbou sa stretávame aj vo verejnej zeleni. Pochádza z južnej Európy, preto dobre znáša vysoké letné teploty, ale skoro na jar trpí suchom.
Prudké výkyvy teplôt a teplotné extrémy v zime, hlavne náhle zmeny teplôt na konci zimy a skoro na jar, sa nepriaznivo podpisujú na jej celkovom zdravotnom stave.
V ostatných rokoch sa na viacerých lokalitách prejavuje presychanie borovice čiernej rastúcej hlavne v porastoch, ale aj na jedincoch vo veku nad 60 rokov. Na mladších drevinách (5 – 20ročných) rastúcich na extrémnych, dlhodobo suchých stanovištiach, bývajú často poškodené jednotlivé vetvy. Nebýva to však pravidlom - všeobecne môže ísť o prejav komplexného stresu, pri ktorom sa často aktivizujú aj rôzni hmyzí škodcovia.
Ochorenie sa prejavuje spomalením až zastavením rastu, skrátením ihlíc, ale charakteristickým a nápadným prejavom ochorenia je presychanie koruny, ktoré začína v jej spodnej časti. Tento jav nastáva dôsledkom sucha, kedy ihličnany prednostne zásobujú vodou vrcholec koruny. Odumieranie dreviny začína od konca ročného výhonku (letorastu), ale poškodené môžu byť aj púčiky. Ihlice odumierajú od bázy a na letorastoch tak zostávajú aj niekoľko mesiacov. Na vetvičkách a púčikoch dochádza k výronu živice, ktorá sa môže objaviť aj na kmeňoch. Postihnuté stromy niekoľko rokov prežívajú, potom v priebehu 1-3 rokov hynú, len niektoré revitalizujú. Dreviny odumierajú jednotlivo, nie hromadne, a to hlavne na konci jari a začiatku leta.
Príznaky odumierania letorastov sa okrem borovice čiernej objavujú aj na príbuzných druhoch borovíc: Pinus aristata Engelm., P. heldreichii H. Christ., P. jeffreyi Grev. et Balf., P. leucodermis Ant., P. ponderosa P. et C. Lawson.
Významným predpokladom infekcie je určitá predispozícia stromu, poškodenie v dôsledku zníženej transpirácie, pôsobenie mrazu a náhlych teplotných výkyvov. Rizikovým abiotickým faktorom je hlavne sucho na začiatku jarného obdobia. V ostatných troch rokoch možno tento jav zaradiť k najvýznamnejším rizikovým faktorom zhoršujúceho sa zdravotného stavu borovice čiernej.
K biotickým faktorom, ktoré urýchľujú zánik fyziologicky oslabených drevín, patrí nepriaznivé pôsobenie huby Sphaeropsis sapinea (Fr.) Dyko et Sutton, syn. Diplodia pinea (Desm.) Kickx. Všeobecne sa táto huba považuje za sekundárneho parazita borovice, ktorý sa šíri v poškodených pletivách letorastov a urýchľuje ich odumieranie. Niektorí autori ju považujú za saprofyta, ktorý reaguje na odumieranie pletív. Typické pre túto hubu je poškodenie a následné odumieranie púčikov sprevádzané výronom živice na borke vetvičiek a kmeňov. Plodnicami huby sú čierne pyknidy, ktoré sa vyskytujú na vetvičkách, na bázi ihlíc a zvlášť hojne na šiškách. Z pykníd sa uvoľňujú typické valcovité konídie, ktoré sú najprv priehľadné (hyalinné), jednobunkové, neskôr tmavohnedé, dvojbunkové, s veľkosťou 25 – 45 x 10 – 15 µm.
Huba Sphaeropsis sapinea je jedným z najvýznamnejšich a vysoko rizikových faktorov pozorovaného odumierania borovice čiernej. Pri jej rozšírení hrajú významnú úlohu abiotické faktory, z nich predovšetkým klimatické, ktoré sú jedným z predispozičných faktorov zapríčiňujúcich výrazné zníženie odolnosti borovíc voči poškodeniu biotickými faktormi. K biotickým faktorom patrí aj hmyz rodu Magdalis sp. pôsobiaci ako vektor huby. Spôsobuje rôzne poranenia a svojimi požerkami umožňuje hube Sphaeropsis sapinea preniknúť do vnútra pletív dreviny.
Celková situácia je výsledkom chronického poškodenia borovice čiernej a sekundárnej aktivácie niektorých patogénov, predovšetkým huby Sphaeropsis sapinea. Rýchle vyriešenie tohto stavu nie je také ľahké. Sucho, prípadne vplyv účinku klimatických extrémov hlavne v zimných mesiacoch nemôžeme účinne ovplyvniť. Najúčinnejším opatrením je odstránenie odumretých stromov. Určitým riešením, hlavne pre solitérne rastúce dreviny v mestách, môže byť chemický postrek fungicídmi, ktorých účinnou látkou je benomyl (Fundazol 50 WP v koncentrácii 20g na 10 l vody, Rowral Flo v koncentrácii 40 ml na 10 l vody), príp. thiophanatemethyl (Topsin M70 WP). Keďže huba napáda výhonky počas rastu, fungicídne prípravky musíme aplikovať v čase intenzívneho rastu dreviny, teda do konca júna.
