Spála jadrovín, spôsobovaná baktériou Erwinia amylovora, je bezpochyby najviac deštruktívnym ochorením rastlín. Prvýkrát chorobu pozoroval záhradník W. Denning v štáte New York v roku 1780. Aj napriek storočiam praktických skúseností a nesmiernemu množstvu vedeckých publikácií od roku 1880 až po súčasnosť stále nemáme k dispozícii spoľahlivý prostriedok, dlhodobo použiteľný na ochranu ovocných a okrasných výsadieb proti tejto chorobe.
Vďaka výskumu však už vieme mnoho o povahe patogéna z hľadiska ekológie a o jeho biologickom cykle. Tieto poznatky boli využité k zdokonaleniu dostupných ochranných opatrení z hľadiska techniky a načasovania, ako aj k produkcii nových prípravkov a rezistentných odrôd. Slovensko má v súčasnosti až na niekoľko vyňatých území status chránenej zóny pre spálu jadrovín, čo znamená, že je pokladané za územie bez výskytu spály. Z chránenej zóny sú vyňaté obce Blahová, Horné Mýto a Okoč v okrese Dunajská Streda, Hronovce a Hronské Kľačany v okrese Levice, Veľké Ripňany v okrese Topoľčany, Málinec v okrese Poltár, Hrhov v okrese Rožňava a Kazimír, Luhyňa, Malý Horeš, Svätuše a Zatín v okrese Trebišov, kde sa považuje spála za udomácnenú.
Ohlasovacia povinnosť
Podľa § 3 odseku 1 písmena b) zákona č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení neskorších predpisov (Slovenská republika) patrí pôvodca ochorenia – Erwinia amylovora, medzi nebezpečné karanténne organizmy, pri ktorých platí aj tzv. ohlasovacia povinnosť. To znamená, že každé podozrenie na výskyt spály jadrovín treba okamžite hlásiť príslušnému oblastnému fytoinšpektorovi Ústredného a kontrolného ústavu poľnohospodárskeho.
Více informací naleznete v tištěné verzi časopisu Zahradnictví 3/2010.
Text Ing. Martin Kárník, Ing. Peter Csanda, ÚKSÚP Bratislava
Foto ÚKSÚP Bratislava