23.04.2002 | 09:04
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Obávané bakteriózy zemiakov

V ostatných rokoch sa v Európe rozšírili nebezpečné baktériové ochorenia zemiakov - baktériová krúžkovitosť zemiaka (Clavibacter michiganensis subsp. sepedonicus) a hnedá hniloba, resp. slizovitosť zemiaka (Ralstonia solanacearum skôr označovaná ako Pseudomonas solanacearum).
Slovensko testuje všetky dovážané zemiaky a vlastné sadivo na výskyt týchto chorôb. Od roku 2000 testuje tiež vlasné skoré konzumné zemiaky. Doteraz sme nezistili výskyt týchto ochorení

Krúžkovitosť zemiaka
Baktéria má veľmi úzky okruh hostiteľských rastlín. Prirodzený výskyt sa zatiaľ uvádza na zemiaku. Umelými infekciami sa dá preniesť na niektorých ďalších zástupcov čeľade ľuľkovitých.
Doteraz sa toto ochorenie zistilo v ČR, Dánsku, Fínsku, Nemecku, Litve, Holandsku, Nórsku, Poľsku, Rusku, Švédsku a Ukrajine. V Rakúsku, Francúzsku a Švajčiarsku chorobu nezaznamenali, ale v ostatnej dobe nie je známy žiadny výskyt a choroba sa nepovažuje za udomácnenú. Nepotvrdené sú údaje o výskyte v Belgicku, Grécku, Libanone, Rumunsku a Turecku. Výskyt sa tiež uvádza v Číne, Japonsku, Kazachstane, Južnej Kórei, KĽR, Nepáli, Thajwane, Uzbekistane, Kanade, Peru a USA.
Príznaky ochorenia
Príznaky na rastlinách sú variabilné a počas vegetácie sa môžu zamieňať s inými chorobami. Nakoľko sa objavujú zvyčajne neskoršie, v priebehu vegetácie sa ľahko zamieňajú s plesňou zemiakovou, verticíliovým vädnutím a pod. Prvé príznaky vädnutia sa objavujú na spodných listoch buď po celej rastline, alebo len na jednej strane. Okraje listov sa zvinujú smerom nahor a povrch stráca lesklý vzhľad. Na priereze stonky vidno diskoloráciu cievnych zväzkov. Infekcia z vysadených napadnutých materských hľúz sa veľmi rýchlo šíri podzemkami do dcérskych hľúz, niekedy už v priebehu 8 týždňov po výsadbe. Dcérske hľuzy môžu bez vizuálnych príznakov uchovávať chorobu a ako sadivo sa môžu stať
zdrojom infekcie. Najskôr sa objavujú príznaky v mieste pupku, kde možno pozorovať krémovo sfarbený sliz. Okolo očiek sa môžu vytvárať hrdzavohnedé škvrvy a na šupke aj hviezdicovité praskliny. Popraskané hľuzy sú veľmi náchylné na sekundárne infekcie rôznymi hnilobnými organizmami, ktoré prekrývajú príznaky infekcie. Veľkým nebezpečenstvom sú najmä latentné (bezpríznakové) infekcie, ktoré vznikajú pri miernej infekcii náchylných aj tolerantných odrôd. Zisťujú sa špeciálnymi detekčnými metódami. Po stlačení napadnutej rozrezanej hľuzy sa pletivo zvonka cievneho zväzku ľahko oddelí od pletiva vo vnútri a vytekajú z neho pásiky krémovo sfarbeného slizu, ktorý sa podobá tvarohu a je bez zápachu.
Spôsob rozširovania
Pre šírenie choroby je najdôležitejšie infikované sadivo. Dokázalo sa, že chorobu môže mechanicky preniesť aj hmyz - napr. pásavka zemiaková, cikádky a vošky. Táto baktéria má relatívne nízke teplotné minimum, preto má väčšie šance udomácniť sa v našich podmienkach ako hnedá hniloba. Optimálna teplota pre množenie je 21 0C. Podnebie severnej, severozápadnej aj strednej Európy je pre choroby priaznivé. Baktéria ostáva infekčná aj pri teplotách okolo 0 0C. Uvádza sa, že pri tejto teplote vydrží na infikovaných vreciach až 18 mesiacov, čo znamená, že mechanický prenos môže nastať aj počas zberu a triedenia. Keď sa zdravé hľuzy skladujú spolu s napadnutými, môže dôjsť k prenosu infekcie na zdravé hľuzy. Tieto sa môžu infikovať aj nožom pri rozkrajovaní sadiva. Po rozrezaní infikovanej hľuzy sa nožom môže infikovať 20 až 30 zdravých hľúz.
Ochranné opatrenia
V súčasnosti nie je dostupná žiadna chemická ochrana. Šľachtením sa vyselektovali niektoré tolerantné odrody, ale prax ich zatiaľ nevyužíva. Najdôležitejšie je používať uznané zdravé sadivo, ktoré je tiež testované na výskyt patogéna a pri dovoze dodržiavať prísne karanténne predpisy. Použitím zlúčenín čpavku, bieliacich prostriedkov (chlór), oxidu uhličitého, jódu a fenolov počas najmenej 10minútového pôsobenia môžno urobiť dezinfekciu sadivového materiálu.
Hospodársky význam
Straty na úrode sú zapríčinené v dôsledku napadnutia cievnych zväzkov a následného vädnutia a hynutia rastlín, sekundárne tiež hnilobou hľúz na poli a aj v priebehu skladovania.
Text po obrázok: Krúžkovitosť zemiaka (foto:autorka)
Hnedá hniloba
Baktéria má široký okruh hostiteľských rastlín z čeľade ľuľkovitých, ale aj iných čeľadí; vyskytuje sa tiež na rôznych burinách, prevažne tropických a subtropických druhov. Napadá okolo 200 druhov rastlín. Podľa patogenity rastlinných druhov vytvára tri hlavné rasy. Pre naše podmienky je dôležitá agresívna rasa 3, ktorá napadá zemiak a rajčiak, prípadne ďalšie druhy z čeľade ľuľkovitých. Najväčšie ekonomické straty vo svete zaznamenali na zemiakoch, rajčiakoch, tabaku, baklažáne a paprike.
Ochorenie je rozšírené v tropickom, subtropickom pásme a v teplejších oblastiach mierneho pásma. Vyskytuje sa v Holandsku, Nemecku, Španielsku a Veľkej Británii, na ďalších svetadieloch v Číne, Indii, Indonézii, Iráne, Japonsku, Libanone, Nepáli, Pakistane, Filipínach, Sri Lanke, Burundi, Egypte, Keni, Lýbii, Reunione, Južnej Afrike, Zambii, Argentíne, Brazílii, Chile, Kostarike, Peru, Uruguaji a Austrálii.
Príznaky ochorenia
Prvým viditeľným príznakom je vädnutie listov v horúcich dňoch, neskoršie vädnutie trvalé. Listy sú sfarbené do bronzova. Na priereze vyteká z cievnych zväzkov belavý, slizovitý baktériový exudát. Na všetkých napadnutých častiach rastlín sa tvorí veľa baktériového slizu krémovobielej farby. Sliz vyteká aj z očiek, čo pri krúžkovitosti nebýva. Na sliz sa prilepí zemina, ktorá po jeho zaschnutí ostane prilepená na hľuze. Pri prerezaní hľuzy vidno zahnednuté cievne zväzky aj okolité pletivo až do hrúbky 0,5 cm po obidvoch stranách cievnych zväzkov. Na povrchu rastlín sa môžu vytvárať hnedé preliačiny a na stonkách pruhovité hnedé škvrny, Baktéria preniká do rastlín cez poranené korene a stonky alebo prieduchmi a v nich sa šíri cievnymi zväzkami. Na rajčiaku sú ako prvé postihnuté najmladšie listy, ktoré ochabujú, ale ostávajú prakticky bez príznakov. Pri nepriaznivých podmienkach pre baktériu sa choroba vyvíja pomaly a na stonke sa vytvorí veľa adventívnych koreňov, pri priaznivých môže nastať vädnutie okamžite. Cievne zväzky zahnednú a pri rozrezaní možno vidieť kvapky bieleho alebo žltkastého slizu. Ralstonia solanacearum je gramnegatívna tyčinka s jedným polárnym bičíkom. Diagnostikuje sa v laboratóriu metódami imunoflourescencie, PCR a potvrdzuje sa testami patogenity.
Spôsob rozširovania
K najväčšiemu rozširovaniu choroby dochádza pri lodnej preprave sadiva zemiakov. Infekcia v hľuzách môže byť latentná, čo môžu zapríčiniť mierne infekcie alebo čiastočne odolné odrody, prípadne nízka virulencia niektorých kmeňov patogéna. Baktéria sa
môže šíriť jednak v pôde, kde prežíva rôzne dlhé obdobie, jednak pomocou zavlažujúcej a presakujúcej vody. Keďže je teplomilná a vyžaduje aj vyššiu vlhkosť ako pôvodca krúžkovitosti, dobre sa jej darí v trópoch a subtrópoch. Choroba je najintenzívnejšia pri
teplotách 24-27 0C. Vyšší stupeň napadnutia býva pri daždivom počasí počas vegetácie. Optimálna teplota pre rast na živnej pôde je 28 0C. V oblastiach s miernym podnebím a teplotami pod 10 0C chorobu zaznamenali len zriedka.
Ochranné opatrenia
Ochrana proti baktériovému vädnutiu je veľmi zložitá. Chemická ochrana je málo účinná až neúčinná, pôdne fumiganty vykázali slabý alebo žiadny účinok. V jednotlivých krajinách overovali možnosť biologickej ochrany antagonistickými baktériami s rôznym
výsledkom. Použitie antibiotík bolo takmer neúčinné. Odporúča sa rotácia plodín tak, aby sa zemiaky dostali na tú istú plochu až po 5.-7. rokoch. Použitie fazule alebo kukurice ako medziplodiny redukovalo rozvoj choroby. Proti šíreniu baktérie dobre pôsobí aj
nízke pH pôdy (4-5), preto sa na napadnutých pozemkoch odporúča použitie hnojív, ktoré znižujú pH pôdy.
Hospodársky význam
Baktéria predstavuje vážne nebezpečenstvo, u nás najmä pre sadivo zemiakov. Sadivo by malo pochádzať z pozemkov, na ktorých sa počas dvoch rokov baktéria R.solanacearum nevyskytla. Ochorenie spôsobilo vážne straty na úrodách zemiakov napr. v Izraeli, Grécku a v iných častiach sveta. Intenzita choroby sa väčšinou zvyšuje vtedy, keď sa vyskytuje spolu s koreňovými háďatkami.

Napsat komentář

Napsat komentář

deník / newsletter

Odesláním souhlasíte se zpracováním osobních údajů za účelem zasílání obchodních sdělení.
Copyright © 2024 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down