V súčasnosti sa dostáva do popredia otázka nutričnej hodnoty menej známych ovocných druhov. Pri vyjadrovaní nutričnej hodnoty máme na mysli prevažne pozitívne aspekty, teda obsah látok, ktoré sa priaznivo uplatňujú v ľudskej výžive, ich vnútorné zloženie a ich vzájomné pomery. Pojem nutričnej hodnoty zahŕňa jednak obsah energie, živín ako aj obsah hygienicky a senzoricky účinných látok.
Zástupcov rodu zemolez (Lonicera) poznáme takmer výlučne ako okrasné druhy so zaujímavými kvetmi a nejedlými plodmi. V ostatnom období sa však čoraz väčšia pozornosť venuje tzv. jedlým zemolezom, ktorých plody majú rôzny tvar a príjemnú chuť. Medzi druhy zemolezu s modrými jedlými plodmi patria napríklad botanické druhy zemolez kamčatský (L. kamtschatica), zemolez jedlý (L. edulis) a ďaľšie (L. Turczaninowii, L. caerulea, L. altaica). Najviac práce v oblasti pestovania a výskumu nutričnej hodnoty tohto u nás menej známeho ovocného druhu urobili výskumníci v Rusku. Pestovaniu jedlých zemolezov sa venujú tiež v Japonsku, Fínsku, Švédsku a v Kanade, no najväčší rozmach v jeho pestovaní bol zaznamenaný práve v Rusku, kde sa nachádza centrum pôvodu a genetickej variability týchto rastlín.
Zvýšený záujem o výskum jedlých druhov zemolezov na Slovensku podnietil celý rad jeho cenných vlastností, medzi ktorými dominuje mrazuodolnosť, nenáročnosť na podmienky prostredia, vysoká odolnosť voči chorobám a škodcom, dezertná chuť bobúľ, vysoký obsah biologicky aktívnych látok a v neposlednom rade liečivé účinky. Významnou vlastnosťou zemolezu je skorosť dozrievania plodov, ktoré dozrievajú o 7 - 14 dní skôr ako jahody. Obsahom vitamínov a biologicky účinných látok patrí zemolez medzi rastliny s dôležitými liečebnými a dietetickými vlastnosťami. Plody v závislosti od druhu a podmienok pestovania obsahujú 10 – 14 % sušiny, 3 – 13 % sacharidov, 1,1 – 1,6 % pektínov, 20 – 50 mg.100 g-1 kyseliny askorbovej, 400 – 1500 mg.100 g-1 fenolových látok, z toho 250 – 800 mg.100 g-1 katechínov, 400 – 1500 mg.100 g-1 antokyánov, 0,05 – 0,32 mg.100 g-1 karotenoidov, 2,8 – 3,8 mg.100 g-1 tiamínu, 2,5 – 3,8 mg.100 g-1 riboflavínu, 7 – 10 mg.100 g-1 vitamínu B9. Základnou cennou vlastnosťou zemolezu je obsah biologicky účinných fenolových látok, ktoré sa vyznačujú antisklerotickými účinkami. Patria sem hlavne antokyany 900 mg.100 g-1, monokatechíny 650 mg.100 g-1, proantokyany 700 mg.100 g-1, rutín 100 mg.100 g-1, kvercetín a izokvercetín 30 mg.100 g-1.
Genofond zemolezu je v rámci Slovenska sústredený na pracoviskách VÚOOD a. s. Bojnice, v spoločnosti Herbaton s. r. o. Klčov a na FZaKI v Nitre na Katedre ovocinárstva, vinohradníctva a vinárstva.
Poľný pokus za účelom sledovania nutričnej hodnoty s dvoma jedlými druhmi zemolezu - Lonicera kamtschatica ´Gerda 25´ a Lonicera edulis sme založili na jeseň v roku 1994 v Demonštračnej záhrade FZKI pri SPU Nitra na Katedre ovocinárstva, vinohradníctva a vinárstva. V pokuse sme hodnotili štyri varianty:
variant 1 – zemolez kamčatský - Lonicera kamtschatica ´Gerda 25´ bez závlahy
variant 2 – zemolez kamčatský - Lonicera kamtschatica ´Gerda 25´ so závlahou
variant 3 – zemolez jedlý - Lonicera edulis Turcz. ex Freyn bez závlahy
variant 4 - zemolez jedlý - Lonicera edulis Turcz. ex Freyn so závlahou
Výsadbu sme založili v spone 2,0 x 1,5 m. Celú pokusnú plochu sme rozdelili na dve rovnaké časti – na prvej sme použili systém kvapkovej závlahy Katif so samoregulovateľným kvapkovačom od firmy Plastro-Izrael. Varianty sme zavlažovali pri hladine sacieho tlaku pôdy 30 kPa.
Cieľom našej práce bolo stanoviť nutričnú kvalitu plodov zemolezu kamčatského a zemolezu jedlého. Konkrétne išlo o stanovenie sušiny, titrovateľných kyselín, celkového obsahu sacharidov, obsahu vitamínu C a makroelementov Na, K, Mg, P a Ca.
Organické kyseliny sme stanovovali titračnou metódou a prepočítavali na kyselinu citrónovú, sacharidy metódou Somogyiho, obsah vitamínu C polarograficky, makroelementy plameňovou fotometriou. Rovnako sme testovali aj vplyv závlah na obsah jednotlivých nutrientov.
Výsledky chemických rozborov za rok 2001
Vybrané kvalitatívne ukazovatele plodov zemolezu kamčatského a zemolezu jedlého
Varianty Sušina (%) Celkový obsah sacharidov (%) Organické kyseliny (%) Vitamín C
(mg.100 g-1)
1 14,42 4,30 3,84 63,13
2 14,52 4,90 3,60 86,95
3 16,92 5,50 3,52 71,26
4 15,54 5,80 3,84 85,19
Z údajov v tabuľke vyplýva, že medzi jednotlivými variantmi nenachádzame výrazné rozdiely v celkovom obsahu sušiny. Jej najvyšším obsahom sa vyznačuje zemolez jedlý, a to 16,92 % v prípade variantu nezavlažovaného. Z výsledkov stanovení ďalej zisťujeme, že zemolez jedlý sa v porovnaní so zemolezom kamčatským vyznačuje vyšším obsahom sacharidov. Pri nezavlažovanom variante zemolezu jedlého celkový obsah sacharidov predstavuje 5,50 % a zavlažovanom 5,80 %, zatiaľ čo pri zemoleze kamčatskom sú tieto hodnoty nižšie, a to 4,30 % v prípade variantu nezavlažovaného a 4,90 % pri variante zavlažovanom. Čo je dôležité z hľadiska aspektu cieľa práce, v oboch prípadoch sme zaznamenali vyšší obsah sacharidov pri zavlažovanom variante. Zastúpenie organických kyselín je približne rovnaké, nachádzame len nepatrné rozdiely medzi druhmi aj variantmi. Pri zemoleze kamčatskom tieto hodnoty predstavujú 3,84 % pri nezavlažovanom variante a 3,60 % pri variante zavlažovanom. Zemolez jedlý sa vyznačuje nižším obsahom organických kyselín - 3,52 % v prípade variantu nezavlažovaného a 3,84 % v prípade variantu zavlažovaného.
Výsledky analýz potvrdzujú význam závlah, nakoľko v prípade oboch botanických druhov sme zaznamenali zvýšený obsah vitamínu C v prípade variantu zavlažovaného. Z tabuľky ďalej vyplýva, že najvyšším obsahom vitamínu C sa vyznačuje zavlažovaný variant zemolezu kamčatského - 86,95 mg.100 g-1.
Zastúpenie makroelementov v plodoch zemolezu kamčatského a zemolezu jedlého
Varianty K
(mg.kg-1)
P
(mg.kg-1)
Ca
(mg.kg-1) Mg
(mg.kg-1) Na
(mg.kg-1)
1 11 575 2050 1160 751 125
2 11 150 2220 1390 870 132
3 10 525 2400 1675 766 117
4 10 175 2350 1275 687 140
Najvyšším obsahom K - 11 575 mg.kg-1 sa vyznačujú plody nezavlažovaného variantu zemolezu kamčatského, v prípade zavlažovaného variantu je táto hodnota o niečo nižšia a predstavuje 11 150 mg.kg-1. Nie je zanedbateľný ani obsah fosforu, ktorý pri nezavlažovanom variante zemolezu jedlého predstavuje 2400 mg.kg-1 a pri zavlažovanom 2350 mg.kg-1.
Pri zemoleze kamčatskom aj zemoleze jedlom nachádzame rozdiel medzi variantom zavlažovaným a nezavlažovaným aj v zastúpení Ca. V prípade zemolezu kamčatského pri nezavlažovanom variante tento obsah predstavuje 1160 mg.kg-1, pri zavlažovanom je táto hodnota vyššia - 1390 mg.kg-1. Pri zemoleze jedlom je obsah vápnika vyšší v prípade variantu bez závlahy - 1675 mg.kg-1 v porovnaní s variantom zavlažovaným - 1275 mg.kg-1. Z hľadiska obsahu horčíka sa jeho najvyšším obsahom vyznačuje zemolez kamčatský, a to konkrétne zavlažovaný variant s hodnotou 870 mg.kg-1.
Najmenej je v plodoch zastúpený sodík, ktorý pri zemoleze kamčatskom predstavuje hodnotu 125 mg.kg-1 v prípade variantu nezavlažovaného a 132 mg.kg-1 v prípade variantu zavlažovaného. V plodoch zemolezu jedlého je Na zastúpený 117 mg. kg-1 v prípade variantu nezavlažovaného a 140 mg. kg-1 pri variante zavlažovanom. Z uvedeného vyplýva, že závlaha pozitívne ovplyvňuje zastúpenie sodíka pri oboch botanických druhoch. Pozitívny vplyv závlah na obsah Ca, P a Mg sme zaznamenali len pri zemoleze kamčatskom.
Výsledky chemických rozborov za rok 2002
Vybrané kvalitatívne ukazovatele plodov zemolezu kamčatského a zemolezu jedlého
Varianty Sušina (%) Celkový obsah sacharidov (%) Organické kyseliny (%) Vitamín C
(mg.100 g-1)
1 15,33 8,5 3,84 56,7
2 17,13 9,1 3,52 65,8
3 18,54 6,4 3,84 53,06
4 18,91 9,1 4,16 54,3
Z hľadiska obsahu sušiny sa jej najvyšším obsahom vyznačuje zemolez jedlý, a to 18,54 % v prípade variantu nezavlažovaného a 18,91 % variantu zavlažovaného. Pri zemoleze kamčatskom sú tieto hodnoty nižšie - 15,33 % pri nezavlažovanom variante a 17,13 % pri variante zavlažovanom.
Z uvedeného vyplýva, že závlaha pozitívne ovplyvnila obsah sušiny v prípade oboch botanických druhov. Z výsledkov stanovenia celkového obsahu sacharidov ďalej zisťujeme, že zemolez kamčatský sa v porovnaní so zemolezom jedlým vyznačuje vyšším obsahom sacharidov. Pri nezavlažovanom variante predstavuje 8,5 %, zatiaľ čo v prípade zavlažovaného variantu je táto hodnota vyššia - 9,1 %. Rovnako pri zemoleze jedlom obsah sacharidov v prípade zavlažovaného variantu predstavuje 9,1 %, zatiaľ čo v prípade nezavlažovaného je táto hodnota nižšia - 6,4 %. Výsledky našich pokusov potvrdili pozitívny vplyv závlah na obsah sacharidov v prípade oboch botanických druhov. Zastúpenie organických kyselín je približne rovnaké, nachádzame len nepatrné rozdiely medzi druhmi aj variantmi. Z hľadiska obsahu kyselín sa najkyslejšími plodmi vyznačuje zavlažovaný variant zemolezu jedlého, a to konkrétne 4,16 %. Pri zemoleze kamčatskom závlaha znižuje obsah kyselín na 3,52 %, avšak v prípade zemolezu jedlého sa táto skutočnosť nepotvrdila. Z tabuľky ďalej vyplýva, že zemolez kamčatský sa v porovnaní so zemolezom jedlým vyznačuje vyšším obsahom vitamínu C - 65,8 mg.100 g-1 v prípade variantu zavlažovaného a 56,7. mg.100 g-1 pri variante nezavlažovanom. Pri zemoleze jedlom sú tieto hodnoty o niečo nižšie - 53,06 mg.100 g-1 v prípade variantu nezavlažovaného a 54,3 mg.100 g-1 pri zavlažovanom variante. Uvedená skutočnosť potvrdila význam závlah z hľadiska zvýšenia obsahu vitamínu C v prípade oboch druhov zemolezov. Táto skutočnosť je však najviac evidentná v prípade zemolezu kamčatského a súčasne predstavuje najvyššiu hodnotu zo štyroch skúmaných variantov - 65,8 mg.100 g-1.
Zastúpenie makroelementov v plodoch zemolezu kamčatského a zemolezu jedlého
Varianty K
(mg. kg-1) P
(mg. kg-1) Ca
(mg. kg-1) Mg
(mg. kg-1)
Na
(mg. kg-1)
1 14 764 2675 1053 695 57
2 13 624 2775 1280 922 55
3 12 723 2050 1664 952 54
4 10 991 1675 1416 810 63
Z výsledkov analýz makroelementov sme dospeli k poznatku, že v plodoch skúmaných druhov je najviac zastúpený draslík. Jeho najvyšším obsahom sa vyznačuje zemolez kamčatský, a to v prípade nezavlažovaného variantu 14 756 mg.kg-1 ako aj variantu so závlahou - 13 624 mg.kg-1. V prípade zemolezu jedlého sme zaznamenali nižšie hodnoty - 12 723 mg.kg–1 v prípade variantu nezavlažovaného a 10 991 mg.kg-1 pri variante zavlažovanom. Z hľadiska zastúpenia makroelementov je druhý v poradí fosfor, ktorý je najviac zastúpený v plodoch zemolezu kamčatského a v prípade zavlažovaného variantu predstavuje hodnotu 2775 mg.kg–1, zatiaľ čo pri variante nezavlažovanom je táto hodnota o niečo nižšia - 2675 mg.kg-1. Obsah vápnika dosahuje najvyššiu hodnotu v prípade zemolezu jedlého. Pri nezavlažovanom variante obsah vápnika dosahuje 1664 mg.kg-1 a pri variante zavlažovanom 1416 mg.kg-1. Nie menej významný je horčík, ktorý je v najväčšom množstve zastúpený pri zemoleze jedlom, nezavlažovanom variante - 952 mg.kg-1.
Za najmenej zastúpený môžeme v plodoch považovať sodík, ktorého množstvo kolíše od 57 mg.kg-1 do 63 mg.kg-1 Jeho najvyšším obsahom sa vyznačujú plody zemolezu jedlého. Z hľadiska vyhodnotenia vplyvu závlah na jednotlivé makroelementy môžeme konštatovať, že závlaha pozitívne ovplyvnila obsah Mg, Ca a P v prípade zemolezu kamčatského, rovnako ako aj obsah Na v plodoch zemolezu jedlého.
Predbežné zhrnutie výsledkov za rok 2001 a 2002
Pri sledovaní obsahu vitamínu C sme zaznamenali v oboch rokoch jeho vyšší obsah v prípade zemolezu kamčatského. V prípade oboch rokov aj druhov závlaha zvyšuje obsah vitamínu C v plodoch.
Z hľadiska celkového obsahu sacharidov sú plody v prípade oboch botanických druhov za rok 2002 sladšie. Rozdiely nachádzame aj medzi botanickými druhmi. Vyšším obsahom sacharidov sa za rok 2001 vyznačoval zemolez jedlý, v roku 2002 zemolez kamčatský. V oboch pestovateľských rokoch sme zaznamenali pozitívny vplyv závlahy na celkový obsah sacharidov.
Pri vyhodnocovaní organických kyselín sme zaznamenali iba nepatrné rozdiely medzi jednotlivými ročníkmi i variantmi.
V oboch sledovaných rokoch sa vyšším obsahom sušiny vyznačoval zemolez jedlý.
V priebehu oboch rokov trvania experimentu za najviac zastúpený prvok v plodoch môžeme považovať draslík, jeho najvyššie hodnoty sme zaznamenali v prípade zemolezu kamčatského. Závlaha vo všetkých prípadoch negatívne ovplyvnila obsah draslíka.
Pri vyhodnotení obsahu fosforu sme zaznamenali jeho vyšší obsah v roku 2001 v plodoch zemolezu jedlého a v roku 2002 v plodoch zemolezu kamčatského. Pozitívny vplyv zavlažovania je evidentný iba v prípade zemolezu kamčatského.
Vyšším obsahom vápnika v plodoch sa v priebehu trvania experimentu vyznačoval zemolez jedlý, podobne ako v prípade fosforu pozitívny vplyv závlah sme zaznamenali len pri zemoleze kamčatskom.
Vyšší obsah horčíka sme zistili pri zemoleze kamčatskom v roku 2001 a pri zemoleze jedlom v roku 2002.
V roku 2001 sme v plodoch zaznamenali vyššie hodnoty sodíka v porovnaní s rokom 2002. Jeho najvyššiu hodnotu sme v oboch rokoch zaznamenali pri zemoleze jedlom v zavlažovanom variante.
Doc. Ing. Ján Matuškovič, CSc.,
Mgr. Tündea Pokorná,
SPU, FZKI Nitra
