V súčasnosti sa dostáva do popredia otázka nutričnej hodnoty menej známych ovocných druhov. Pri vyjadrovaní nutričnej hodnoty máme na mysli prevažne pozitívne aspekty, teda obsah látok, ktoré sa priaznivo uplatňujú v ľudskej výžive, ich vnútorné zloženie a ich vzájomné pomery.
Pojem nutričnej hodnoty zahŕňa jednak obsah energie, živín ako aj obsah hygienicky a senzoricky účinných látok.
Zástupcov rodu zemolez (Lonicera) poznáme takmer výlučne ako okrasné druhy so zaujímavými kvetmi a nejedlými plodmi. V ostatnom období sa však čoraz väčšia pozornosť venuje tzv. jedlým zemolezom, ktorých plody majú rôzny tvar a príjemnú chuť. Medzi druhy zemolezu s modrými jedlými plodmi patria napríklad botanické druhy zemolez kamčatský (L. kamtschatica), zemolez jedlý (L. edulis) a ďaľšie (L. Turczaninowii, L. caerulea, L. altaica). Najviac práce v oblasti pestovania a výskumu nutričnej hodnoty tohto u nás menej známeho ovocného druhu urobili výskumníci v Rusku. Pestovaniu jedlých zemolezov sa venujú tiež v Japonsku, Fínsku, Švédsku a v Kanade, no najväčší rozmach v jeho pestovaní bol zaznamenaný práve v Rusku, kde sa nachádza centrum pôvodu a genetickej variability týchto rastlín.
Zvýšený záujem o výskum jedlých druhov zemolezov na Slovensku podnietil celý rad jeho cenných vlastností, medzi ktorými dominuje mrazuodolnosť, nenáročnosť na podmienky prostredia, vysoká odolnosť voči chorobám a škodcom, dezertná chuť bobúľ, vysoký obsah biologicky aktívnych látok a v neposlednom rade liečivé účinky. Významnou vlastnosťou zemolezu je skorosť dozrievania plodov, ktoré dozrievajú o 7 - 14 dní skôr ako jahody. Obsahom vitamínov a biologicky účinných látok patrí zemolez medzi rastliny s dôležitými liečebnými a dietetickými vlastnosťami. Plody v závislosti od druhu a podmienok pestovania obsahujú 10 – 14 % sušiny, 3 – 13 % sacharidov, 1,1 – 1,6 % pektínov, 20 – 50 mg.100 g-1 kyseliny askorbovej, 400 – 1500 mg.100 g-1 fenolových látok, z toho 250 – 800 mg.100 g-1 katechínov, 400 – 1500 mg.100 g-1 antokyánov, 0,05 – 0,32 mg.100 g-1 karotenoidov, 2,8 – 3,8 mg.100 g-1 tiamínu, 2,5 – 3,8 mg.100 g-1 riboflavínu, 7 – 10 mg.100 g-1 vitamínu B9. Základnou cennou vlastnosťou zemolezu je obsah biologicky účinných fenolových látok, ktoré sa vyznačujú antisklerotickými účinkami. Patria sem hlavne antokyany 900 mg.100 g-1, monokatechíny 650 mg.100 g-1, proantokyany 700 mg.100 g-1, rutín 100 mg.100 g-1, kvercetín a izokvercetín 30 mg.100 g-1.
Genofond zemolezu je v rámci Slovenska sústredený na pracoviskách VÚOOD a. s. Bojnice, v spoločnosti Herbaton s. r. o. Klčov a na FZaKI v Nitre na Katedre ovocinárstva, vinohradníctva a vinárstva.
Poľný pokus za účelom sledovania nutričnej hodnoty s dvoma jedlými druhmi zemolezu - Lonicera kamtschatica ´Gerda 25´ a Lonicera edulis sme založili na jeseň v roku 1994 v Demonštračnej záhrade FZKI pri SPU Nitra na Katedre ovocinárstva, vinohradníctva a vinárstva. V pokuse sme hodnotili štyri varianty:
variant 1 – zemolez kamčatský - Lonicera kamtschatica ´Gerda 25´ bez závlahy
variant 2 – zemolez kamčatský - Lonicera kamtschatica ´Gerda 25´ so závlahou
variant 3 – zemolez jedlý - Lonicera edulis Turcz. ex Freyn bez závlahy
variant 4- - zemolez jedlý - Lonicera edulis Turcz. ex Freyn so závlahou
Výsadbu sme založili v spone 2,0 x 1,5 m. Celú pokusnú plochu sme rozdelili na dve rovnaké časti – na prvej sme použili systém kvapkovej závlahy Katif so samoregulovateľným kvapkovačom od firmy Plastro-Izrael. Varianty sme zavlažovali pri hladine sacieho tlaku pôdy 30 kPa.
Cieľom našej práce bolo stanoviť nutričnú kvalitu plodov zemolezu kamčatského a zemolezu jedlého. Konkrétne išlo o stanovenie sušiny, titrovateľných kyselín, celkového obsahu sacharidov, obsahu vitamínu C a makroelementov Na, K, Mg, P a Ca.
Organické kyseliny sme stanovovali titračnou metódou a prepočítavali na kyselinu citrónovú, sacharidy metódou Somogyiho, obsah vitamínu C polarograficky, makroelementy plameňovou fotometriou. Rovnako sme testovali aj vplyv závlah na obsah jednotlivých nutrientov.
