Spotreba zeleniny v Slovenskej republike za posledné roky je ustálená a predstavuje množstvo medzi 100–105 kg na osobu ročne, z toho v čerstvom stave sa skonzumuje okolo 75 kg. Z prieskumov spotrebiteľských názorov vyplýva, že vzrastá dopyt po nutrične hodnotnejších druhoch zelenín a výrobkov z nich. Rozhoduje aj zdravotná nezávadnosť, senzorické znaky, najmä vzhľad, chuť a vôňa. Konzumácia zeleniny prináša príjemné pocity zmyslového uspokojenia a zvyšuje sa tak výkonnosť celého organizmu.
Beta karotén, lycopén a ďalšie karotenoidy majú antioxidatívne účinky a pôsobia proti degeneratívnym chorobám. Vyskytujú sa v rajčiakoch, tekvicich, červenej dyni, mrkve ap. Ďalej je to lutein a zeaxantin, ktoré majú priaznivý vplyv na zrak. Sú prítomné vo vňati petržlenu a zeleru, v kôpri, špenáte, brokolici, ružičkovej kapuste, šaláte, póre, žltej a zelenej paprike v množstve 7–18 mg/kg.
Kapsantin v paprike pôsobí tiež ako antioxidant, znižuje hladinu cholesterolu a riziko nádorových ochorení. Na zníženie hladiny cholesterolu v krvi pôsobia izoflavony a genistein, kumesterol a ďalšie zložky. Antikancerogenné účinky majú niektoré flavonoidy, vyskytujúce sa v mnohých druhoch zelenín v množstve až 100 mg/kg. Podobne pôsobí rutín a kempferol. Kvercetin prítomný v cibuli (25–65 g/kg) a listových zeleninách znižuje riziko chorôb srdca.
Významný je účinok potravinovej vlákniny zeleniny. Jej neškrobové polysacharidy, pektíny, celulóza, lignín a oligosacharidy bránia poruchám metabolizmu, znižujú riziko cukrovky a potlačujú účinne rast patogénov v črevách a upravujú kyslosť. Pri tom sú zväčša nestráviteľné a nedodávajú telu energiu.*
Text prof. Ing. Magdaléna Valšíková-Frey, PhD., FZKI SPU Nitra
Celý článek naleznete v časopise Zahradnictví č. 5/2022.
