Niektoré príznaky chorôb Ficus benjamina L.

Ficus benjamina L. je vzpriamene rastúci ker až strom s rozkonárenými a jemne prevísajúcimi konármi. Jeho listy sú striedavé, lesklé, kopijovitého tvaru, jasno zelené, dlhé asi 8 cm a široké asi 2,5 cm. Pochádza z oblasti od Indie až po severné časti Austrálie.
Je to jedna z najznámejších izbových rastlín.

Svoj domov má však v dažďových pralesoch, kde dorastá až do výšky 5 metrov. Darí sa jej aj v našich suchých bytoch, ale dôležité je časté rosenie. Vyhovujú jej svetlé miesta, nie však priame slnečné lúče. Pestro zafarbené formy potrebujú viac svetla a umiestnenie na teplom mieste. Ficus benjamina vyžaduje miernu vlhkosť, svetlo a teploty minimálne 10 stupňov Celzia. Je veľmi citlivý na studený prievan.
Rozmnožuje sa v lete odrezkami (pri teplote 24 až 29° C). Rod Ficus má vyše 1000 druhov a veľa odrôd. Najznámejšie sú Bushy King, Exotica, Foliole, Golden King, Hawaii, Major, Nastasja, Reginald, Rianne, Starlight. Ficus benjamina sa presádza vzácne, len podľa potreby. Staré exempláre veľkých fikusov sa nepresádzajú, len sa odstráni vrchná časť pod rastlinou a nahradí čerstvou zeminou. Prihnojuje sa organickými hnojivami. Rastlinu možno dobre tvarovať rezom.

Škodcovia
Na slnečnom stanovišti môžu byť fikusy napadnuté sviluškami. Ich rozvoju napomáhajú vysoké teploty a nízka vzdušná vlhkosť. Sú veľké 0,4 až 0,7 mm, žijú na spodnej strane listov.
Listy silne napadnuté sviluškami postupne hnednú a predčasne usychajú. Ochrana: Postrek organofosfátovým insekticídom (Frutapon 7E).
Suchý vzduch a príliš teplé miesto prináša puklice a vošky. Zelený, žltý, čierny alebo šedý hmyz sa nachádza na mladých listoch a výhonkoch. Ochrana: Prípravok Pirimor 25 WG (vošky) a Anthio 33 (puklice) – postrek sa opakuje po troch týždňoch alebo postrek prípravkom Nurelle. Na ochranu možno využiť aj parazitickú voš – Methapycus helvolus.
Roztoče sa živia cicaním rastlinných štiav, pričom do postihnutých pletív vylučujú sekrécie, čím dráždia pokožkové bunky listu, ktoré sa predlžujú až vytvoria hálku. Hálky sa tvoria na rube listov, sú najprv bledozelené až žltkasté, okrúhle alebo nepravidelné, na povrchu vyduté, veľké asi 0,5 až 1 cm. Na listoch Ficus benjamina parazituje roztoč Camarothorax sp. Spôsobuje rôzne deformácie listov a tvorbu hálok.

Hubové choroby
Antraknóza je charakteristická žltými a neskôr tmavohnedými škvrnami kdekoľvek na listoch. Žltnúca masa spór sa tvorí pozdĺž listovej žilnatiny v koncentrických kruhoch. Ochorenie spôsobuje opadávanie listov. Je spôsobená hubami Glomerella cingulata (Ston.) Spauld. & Schrenk, anamorfa Colletotrichum spp. Corda. Ochrana: Vylúčenie stresových faktorov (vody a horúčavy) na minimum. Odporúča sa nepoužívať odrezky z takto poškodených rastlín. Pri zakoreňujúcich rastlinách treba obmedziť zavlažovanie.
Odumieranie konárov je spôsobené hubami Phomopsis spp., Diplodia spp. Malé a niekedy aj veľké konáre hnednú a odumierajú. Listy hnednú, vädnú, zostávajú visieť na konároch alebo opadávajú. Kôra na konároch sa odlupuje a hrubne. Drevo pod kôrou je čierne.
Ochrana: Udržať rovnakú vlhkosť pôdy. Poškodené časti konárov zrezať až na zdravé drevo. Minimalizovat stres a zvýšiť vitalitu rastlín.

Bakteriálne choroby
Bakteriálna listová škvrnitosť je spôsobená baktériou Xanthomonas campestris pv. fici (Pammel) Dowson. Je charakteristická vznikom hranatých žltých škvŕn niekedy so žltým okrajom vyskytujúcich sa pozdĺž listovej žilnatiny, ktoré sa rýchlo zväčšujú. V dôsledku infekcie listy hnednú a opadávajú.
Ochrana: Eliminácia rastlín napadnutých baktériou Xanthomonas campestris. Vylúčenie stresových faktorov (voda, premokrenie). Preventívny postrek baktericídmi obsahujúcimi meď. Použitie priemyselných hnojív, ktoré redukujú vznik listových škvrnitostí spôsobených baktériami Xanthomonas campestris.