Sledovať vznik a formovanie kultúrnych rastlín z planých druhov je zaujímavé a poučné. Obdivujeme prirodzenú variabilitu rastlín a umenie primitívneho človeka vytvárať pozoruhodné nové formy. Vek a história jednotlivých kultúrnych druhov, a to aj zeleninových, sú veľmi rozdielne. O niektorých druhoch bezpečne vieme, že sprevádzali ľudstvo počas niekoľkých tisícročí, zatiaľ čo iné sú prekvapujúco mladé. Sú aj také, pri ktorých sme priamymi svedkami formovania. Všeobecne zeleninové druhy nepatria medzi najstaršie kultúrne rastliny.
Niektoré zeleniny sú nesporným produktom európskeho pôdno-klimatického prostredia a usilovného zušľachťovania tunajším obyvateľstvom. Neskôr niektoré opustili svoj pôvodný areál a postupne ich ocenil prakticky celý svet. Európa poskytla ostatným kontinentom hlávkovú kapustu, známu asi od 2. tisícročia pred naším letopočtom. Podobný pôvod má aj mrkva pestovaná v starom Grécku, Ríme aj na slovanskom a germánskom území. Európsky pôvod asi z 1. tisícročia pred n. l. majú aj čakanka a jej príbuzná čakanka štrbáková, petržlen, paštrnák, cvikla, mangold, loboda a pór. Omnoho neskôr sa tu objavila šalotka (13. storočie), pažítka (16. storočie), valeriánka poľná a karda. Už nachádzame planú mrkvu, čakanku, paštrnák a pažítku. Asi na začiatku nášho letopočtu sa začali pestovať rozličné hlúboviny, ktoré vznikli z variabilnej kapusty obyčajnej. Okrem spomenutej hlávkovej kapusty to bol listový kel (6. storočie pred n. l.), kaleráb (2. storočie pred n. l.), kel kučeravý (1. storočie n. l.) a hlávkový kel. O niekoľko storočí neskôr to bol ružičkový kel.
V porovnaní s niekoľko tisícročnou históriou niektorých zeleninových druhov sa na prvý pohľad bude zdať prekvapivo krátka existencia iných druhov. Vek určitej zeleniny vôbec nemusí súvisieť so súčasným rozšírením. O rímskom šaláte, ktorý sa pestuje prevažne v južnej Európe, vieme, že je najstarším šalátom a patril medzi najdôležitejšie zeleninové druhy už v starovekom Egypte. Listový šalát poznala Európa až v 6. storočí, hlávkový šalát v 16. storočí a ľadový šalát dokonca až koncom 19. storočia.
Pri ružičkovom keli poznáme presný dátum jeho prvého opisu v roku 1587 vo Francúzsku. Mladé je aj pestovanie čierneho koreňa, špenátu, dnešných foriem karfiolu (16. storočie) a stopkového zeleru (17. a 18. storočie). Reďkovku poznáme od 16. storočia. Cukrový hrášok sa objavuje v roku 1610 v Holandsku, uhorky nakladačky vznikli dokonca až v 20. storočí. Aj brokolica sa rozšírila až v 20. storočí.
Text prof. Ing. Magdaléna Valšíková-Frey, PhD., FZKI SPU Nitra
Celý článek naleznete v časopisu Zahradnictví č. 9/2023.*
