Stolbur zemiaka sa dlho považoval za vírusové ochorenie. Až neskôr sa zistilo, že toto ochorenie zapríčiňujú organizmy príbuzné vírusom - fytoplazmy (starší názov je mykoplazmy). Stolbur zemiaka sa označuje ako fytoplazma potato stolbur phytoplasma.
Toto ochorenie opísali prvýkrát na území južnej Moravy a južného Slovenska v 30.rokoch minulého storočia (výskyt sa predpokladal už skôr). V 50.rokoch, kedy sa zistili výskyty na zemiakoch a rajčiakoch v rôznych oblastiach Československa, sa ochoreniu venovalo viac pozornosti. V roku 2000 sme zistili pozitívne lokality v teplejších oblastiach južného Slovenska - v Tešedíkove (okres Šaľa), Bučanoch (okres Trnava) a Veľkom Bieli (okres Senec).
Hostiteľské rastliny
Stolbur je z hospodárskeho hľadiska veľmi nebezpečným ochorením nielen zemiakov, ale aj rajčiakov a ďalších ľuľkovitých rastlín predovšetkým v teplejších a suchších oblastiach strednej a južnej Európy. Dôležitým hostiteľom je pupenec roľný (Convolvulus arvensis), ktorý je jedným z rezervoárov stolburu v prírode. K ďalším patria ďateliny (Trifolium spp.), kukučina (Cuscuta spp.), durman (Datura sp.), niektoré druhy z čeľade astrovitých (Asteraceae), vinič (Vitis vinifera) ai.
Vektory
Prenášačmi vírusu sú viaceré druhy cikádiek, z ktorých najvýznamnejšou je cikádka žilnatka vírusonosná (Hyalesthes obsoletus) z čeľade žilnatkovitých (Cixiidae). Je to hlavný vektor pre strednú a východnú Európu. Pravdepodobnosť prenosu stolburu mechanicky je veľmi malá. Hľuzami sa prenáša v malom rozsahu.
Príznaky ochorenia na zemiakoch
Prvé príznaky ochorenia sa objavujú zvyčajne až v druhej polovici leta. Pri včasnom napadnutí nie je úroda. Na začiatku infekcie dochádza k farebným zmenám vrcholových listov, ktoré sa sfarbujú do fialova, žlta, prípadne červena a lievikovite sa zvinujú pozdĺž hlavnej žilky, podobne ako je to pri vírusovej zvinutke. Z pazúch listov vyrastajú výhonky v ostrom uhle oproti hlavnej byli. V kolienkach dochádza k výrazným kyjakovitým zhrubnutiam. V pazuchách spodných listov sa vytvárajú adventívne hľuzky, na vrchole so zhlukom zakrpatených lístkov. V krčkovej časti stonky dochádza k nekrotizácii parenchýmu a lyka. Rastliny zakrpatievajú, majú skrátené internódiá a metlovitejú. Silne napadnuté rastliny postupne vädnú a odumierajú. Korunné lupienky zelenajú (fylódie) a jednotlivé kvetné časti sa redukujú. Hľuzy sú malé, mäkké, zavädnuté a špongiovitej konzistencie. Napadnuté hľuzy vytvárajú mnoho slabých, tenkých a nitkovitých klíčkov, často aj z pupkových očiek.
Príznaky ochorenia na rajčiakoch
Na rajčiakoch sa vytvárajú nápadné zmeny. Dochádza k vertikálnemu
rastu, skracovaniu internódií a redukcii všetkých orgánov, je potlačený rast vegetačného vrchola, prejavuje sa zvýšené vyrastanie výhonkov v pazuchách, čím vzniká metlovitosť a ružicovité nahromadenie listov. Listy sa pozdĺž hlavnej žilky stáčajú nahor, majú antokyanové sfarbenie, sú redukované (malolisté) a predčasne vädnú. Vo zvýšenej miere sa vytvárajú adventívne korienky. Kvety ostávajú abnormálne vzpriamené, korunné lupienky sú zelenkasté (zelenokvetosť), kalich môže byť slabo fialový, kalíšne lístky sú kompletne zrastené a kalich sa zväčšuje. Plody pomaly dozrievajú, zasychajú, sú malé a objavujú sa na nich nekrotické body. Pri včasnom napadnutí dochádza k silnej redukcii úrody.
Možnosť zámeny s inými chorobami
Stáčanie listov zapríčiňuje aj vírusové ochorenie - zvinutka zemiaka, ale pri ňom dochádza najskôr k zvinovaniu spodných listov, kým pri stolbure postupuje stáčanie listov odvrchu nadol. Stáčanie listov môže mať, v závislosti od poveternostných podmienok, aj fyziologický pôvod. Niektoré podobné príznaky môže vyvolať aj žltačka astier.
Opatrenia pri zistení podozrenia
Evidenciu o rozsahu prieskumu v porastoch a skladoch hľúz vedie Správa ochrany rastlín. Pri zistení podozrivých hľúz zemiaka sa pristupuje k zákazu ich distribúcie až do získania výsledku laboratórneho rozboru. Hľuzy sa v takomto prípade nemôžu uvádzať do obehu ako sadivo.
Zamorený porast a bezprostredne susediace hostiteľské rastliny stolburu sa chemicky ošetrujú proti cicavým škodcom a trvalým burinám, ktoré sú hostiteľskými rastlinami, prípravkami povolenými podľa Zoznamu registrovaných prípravkov v príslušnom roku.
Ak sa zistí podozrenie z výskytu stolburu v množiteľskom materiáli porastu hostiteľských rastlín prihláseného do uznávacieho pokračovania ÚKSÚP, postupuje sa podľa opatrení uvedených vo Vestníku MP SR, ročník XXXI z roku 1999, čiastka 7, príloha č.9 k výnosu 2785/1998-100.
Pri zistení výskytu na rajčiakoch, paprike, ľuľku je potrebné porasty zlikvidovať totálnym herbicídom a suché rastliny spáliť.
Stolbur možno očakávať predovšetkým v nížinných a teplých oblastiach štátu (do 400 m n.m.), preto treba zamerať prieskum predovšetkým na tieto oblasti.
Dôležitým opatrením proti stolburu je čistota polí a likvidácia pupenca roľného v ich okolí. Nepriamym spôsobom boja je ničenie prenášačov - cikádiek.
