V ročníku 2008 boli vytvorené priaznivé podmienky na výskyt plesni na rajčiakoch, hlavne v niektorých oblastiach na južnom Slovensku. Tento hospodarsky dolezity rod hub posobi škody na mnoha kultúrných plodinach.
Pôvodcom plesni na rajčiaku bol Phytophthora infestans, ktorá primárne napadá zemiaky. V našich podmienkach k primárnej infekcii zemiakov dochádza z napadnutého sadbového materiálu zemiakov alebo z hľúz, ktoré prezimovali vo voľnej pôde v štádii podhubia (mycélia). Primárna infekcia na skorých odrodách zemiakov sa môže objaviť už v máji príp. v polovici júna. Na rajčiaky infekcia prechádza už z porastov zemiakov vo forme spór, ktoré sa prenášajú vetrom. Optimálne podmienky pre vznik primárnej infekcie rajčiakov sú teploty v rozmedzí 12 až 23 °C a relatívna vlhkosť vzduchu okolo 80 %. Uvedené podmienky musia trvať minimálne dva dni. Významné faktory sú zarosenie listov a vodný film na listoch. K dynamickému šíreniu dochádza hlavne za vlhkého a chladného počasia, pri dlhodobom ovlhčení listov. Silnejšie výskyty podporuje aj jednostranná výživa dusíkom.
Vonkajšie príznaky napadnutia
Po napadnutí sa pri hlavne na starších listoch náchylných odrod rajčiaka jedlého objavujú symptómy v podobe nepravidelných tmavozelených vodnatých škvŕn, ktoré sa rozširujú aj na byľ. Okraje škvŕn sú hlavne za vlhka pokryté belavým povlakom plesni (tzv. spórangiofóry so spórangiami). Príznaky napadnutia na plodoch sa prejavujú už v ranných fázach vývoja. Na zelených nedozretých plodoch začínajú menšími sivozelenými drobnými škvrnami na pokožke, ktoré po rozšírení postupne stmavnú a objavujú sa hnedé nepravidelné škvrny. Ty môžu pokrývať takmer celú plochu plodu. Povrch napadnutej časti sa zvráskavie, u dozrievajúcich plodoch praská. Napadnuté časti plodu nemajú v dobe dozretia farbu zrelého rajčiaka, zostávajú tvrdé a napadnuté časti od zdravej sú oddelené zelenou obrubou. Napadnuté pletivo vo vnútri dužiny je zhnednuté až čierne a stvrdnuté. Vo vlhkých podmienkach sa aj na plodoch môže objaviť povlak plesni. Škodlivosť napadnutia sa okrem zníženia úrody prejavuje aj v dôsledku zničenia asimilačnej plochy. Patogén počas vegetácie rozkladá chlorofyl a škrob. Vo fytoftórových rokoch môže zničiť značnú časť úrody.
Možnosti ochrany
Stupeň odolnosti pestovaných odrôd rajčiaka zatiaľ nie je dostatočná hlavne proti agresívnej rase T-1. Preventívna ochrana (striedanie plodín, vylamovanie a vyväzovanie rajčiaka, neprehusťovanie porastov, neprehnojovanie dusíkom, optimálna závlaha, odstraňovanie spodných listov a pod.) má proti tejto chorobe uspokojivú účinnosť iba pri suchom a teplom počasí. V období dlhšie trvajúcich dažďov je spravidla nutná chemická ochrana. S postrekmi sa začína preventívne, najlepšie podľa signalizácie, ktorá býva ÚKSÚP-om zverejňovaná v tlači, na internete apod. Odporúča sa striedať fungicídy na báze rôznych účinných látok.
Prípravky sa aplikujú v 7 až 14 dňových intervaloch, ktoré závisia od počasia (kratšie intervaly pri častých dažďoch, dlhšie intervaly alebo vynechanie postreku pri suchom a teplom počasí) a typu prípravku (kontaktné – kratšie intervaly, systémové – dlhšie intervaly). Pred aplikáciou je treba pozorne naštudovať ochrannú dobu prípravkov, aby bola v období dozrievania plodov dodržaná. Mnohé prípravky majú totiž ochrannú dobu až 21 dní (prípravky na báze mancozebu ako sú Dithane M 45, Dithane DG Neo-Tec, Novozir MN 80 a Acrobat MZ WG), takže uvedené prípravky sú už na začiatku dozrievania rajčiakov nepoužiteľné, pretože plody dozrejú skôr ako uplynie ochranná doba. Takéto plody sú zo zdravotného hľadiska nekonzumné. Najkratšiu ochrannú dobu (tri dni) má iba prípravok Tanos, pričom ostatné registrované prípravky na báze medi majú sedem dňovú ochrannú dobu, okrem prípravku Ridomil Gold Plus, ktorý má ochrannú dobu desat dní, čo súvisí s účinnou zložkou metalaxylu.
