Čistec vlnatý (Stachys byzantina K. Koch, syn. S. lanata Jacq., S. olympica Poir., Stachys sublanata Fleischm.) ľudovo nazývaný aj jahňacie uško, veľké ucho alebo strieborný koberec je kvitnúca poliehavá trváca rastlina so striebrosivými plstnatými listami dorastajúca do výšky 30 až 40 cm. Patrí do čeľade hluchavkovitých (Lamiaceae), ktorú tvoria predovšetkým byliny alebo kry pochádzajúce z približne 200 rodov a 3200 druhov. Najčastejšie sú zastúpené aromatické byliny so štvoruholníkovými stonkami a praslenovitými kvetenstvami. Z nich okolo 300 druhov zahŕňajú druhy rodu Stachys L., z ktorých väčšina sú bylinné trvalky, hoci existuje aj niekoľko kríkovitých druhov.
Čistec – pôdopokryvná rastlina
Táto známa suchomilná trvalka pochádza z oblastí Stredného Východu, hlavne z Turecka a Iránu. Rastlina je obľúbená pre jej dekoratívne zamatovo-sivozelené plstnaté listy. Tvorí husté porasty silne chlpatých, pretiahnuto vajcovitých 5 až 10 cm dlhých striebristých listov vyrastajúcich z bazálnej ružice. Kvitne od polovice leta (jún − júl), v miernych podmienkach až do septembra, početnými ružovo až svetlofialovo zafarbenými kvietkami vyrastajúcimi vo vysokých klasovitých kvetenstvách na striebristo-plstnatých stonkách.
Čistec vyžaduje slnečné, suché stanovištia s dostatočnou cirkuláciou vzduchu. Najlepšie prospieva na priamom slnku v severných oblastiach, v teplejších klimatických podmienkach sa mu darí aj na stanovištiach s poobedňajším zatienením. Silné zatienenie však môže viesť k neestetickým listovým chorobám. Ľahké, priepustné pôdy sú najvhodnejšia pre rast týchto rastlín. Rastliny je najvhodnejšie polievať v ranných hodinách, aby listy pri zamokrení čo najrýchlejšie vyschli, pokiaľ možno tak, aby sa listy vôbec nedostali do kontaktu s vodou.
Čistec sa uplatňuje ako pôdopokryvná rastlina, na suchých miestach, múrikoch, skalkách, štrkovitých a slnečných okrajových výsadbách záhrad, pozdĺž chodníkov a ciest. Medzi drevinami vynikne rovnako dobre ako v zápoji trvaliek. Počas jarného obdobia vytvára veľmi atraktívne, husté pozemné koberce vhodné najmä pre pestrofarebné výsadby kvitnúcich rastlín.
Nebezpečná múčnatka
Zistili sme, že čistec vlnatý (Stachys byzantina) je napadnutý múčnatkou Neoerysiphe galeopsidis (DC.) U. Braun (syn. Erysiphe galeopsidis DC., Golovinomyces galeopsidis (DC.) V.P. Heluta). Huba je rozšírená v Európe, Ázii, severnej i južnej Amerike a Afrike na množstve hostiteľských druhov rozličných rodov čeľade Lamiaceae (hluchavkovité), častá je na bylinách rodu Betonica, Clinopodium, Melissa, Rosmarinus, Galeopsis, vrátane druhov rodu Stachys.
Druhy radu Erysiphales (múčnatkotvaré) z triedy Ascomycetes sú na Slovensku rozšírené na mnohých divorastúcich i kultúrnych rastlinách, vrátane bylín, stromov a krov. Väčšina druhov radu Erysiphales sa u nás vyskytuje každoročne. Huby rodu Erysiphe ako obligátni paraziti odčerpávajú z infikovaných rastlín značné množstvo hostiteľom syntetizovaných látok, ich povrchové mycélium zvyšuje výdaj vody, čo sa nepriaznivo prejavuje na fyziologických procesoch infikovaných rastlín a následne viditeľnými príznakmi na napadnutých rastlinách.
Múčnatka sa zvyčajne objavuje na rastlinách, ktoré nemajú zabezpečenú dostatočnú cirkuláciu vzduchu alebo adekvátne množstvo svetla. Problémy sa zhoršujú za chladných nocí a horúcich, vlhkých dní. Múčnatka tvorí biele alebo sivé povlaky na vrchnej strane listov alebo plodov. Listy často žltnú alebo hnednú, skrúcajú sa a opadávajú. Aj nové, rašiace listy sa stáčajú a deformujú. Plody zakrpatievajú a pomerne skoro opadajú. Infekcia múčnatkou znižuje fotosyntézu, čím sa redukuje rast rastlín, predčasne opadávajú listy a tým sa znižuje aj úroda, ktorá je priamoúmerná vážnosti poškodenia a dĺžke trvania infekcie.
Huba Neoerysiphe galeopsidis tvorí mycélium predovšetkým na vrchnej strane listov, ale je prítomná aj na stonkách. Elipsoidné alebo vajcovité vrecká huby Neoerysiphe galeopsidis dozrievajú až po prezimovaní plodníc – kleistotécií, na začiatku budúcej vegetácie. Kleistotéciá sú čiernohnedé, guľovité, početné, na spodnej strane sploštené až slabo vchlípené. Askospóry sú vajcovito elipsoidné, v jednom vrecku je najčastejšie 3 až 6 spór. Mycélium huby rastie na oboch stranách listov a na stonkách, kde vytvára biele až sivobiele, husté škvrny, prípadne nápadné povlaky, ktoré často pokrývajú celý povrch listov.
Povrchové hýfy sú rozvetvené, delené, hyalinné, priame alebo točité, 4 až 7,5 µm široké. Konídiofory tvorené z vonkajšieho mycélia sú hyalinné, hladké, delené, s koncovými priamymi bunkami, s veľkosťou 20 – 124 x 10 – 15 µm, niekedy sú 4 až 6 µm úzke, nasledujúce po jedné až troch (príp. 5) kratších bunkách. Na ich koncoch sa v retiazkach so zvlneným koncom tvoria hyalinné a hladké konídie. Prvé konídie tvoriace retiazku sú vajcovitého tvaru so zaguľateným vrcholom a sploštenou bázou, nasledujúce konídie sú väčšinou súdkovité, len zriedkavo cylindrické. Dospelé konídie majú veľkosť 22,5 - 42,5 x 15 – 25 µm.
Prevencia a ochrana
Prevenciou je výsadba rezistentných druhov, zabezpečenie dobrého prevzdušnenia a presvetlenia listov. Dôležité je vyhýbanie sa nadmernému pôsobeniu vody na listy, napr. aj v období intenzívnej rannej rosy. Na druhej strane, huby spôsobujúce múčnatku môžu rozširovať infekciu za relatívne suchých podmienok, keď inokulum obsahuje dostatok spór z vedľajších infikovaných rastlín.
Zlepšenie zdravotného stavu rastlín sa dá dosiahnuť hnojením dusíkatými hnojivami. Ďalším dôležitým opatrením je čistenie a odstránenie všetkých listov, kvetov alebo ich opadnutých zvyškov. Ak sa ochorenie stáva veľmi vážne až kritické, môžu sa použiť priemyselne vyrábané systémové fungicídy na báze účinnej látky triadimefon (Bayleton) a myclobutanil (Systhane) alebo kontaktné fungicídy na báze síry (Sulikol, Thiovit). V zahraničí sa na potlačenie infekcie vyvolanej múčnatkami začínajú čoraz viac využívať bioracionálne materiály s nízkou toxicitou pre rastliny. Používajú sa prirodzené a minerálne oleje, peroxigény, kravské mlieko, silikóny, amóniové soli a soli jednomocných katiónov sodíka a draslíka. V mnohých prípadoch je mechanizmus ich účinku často neznámy. Využívajú sa aj biofungicídy, kde aktívnu zložku tvoria spóry huby Ampelomyces quisqualis Ces., ktorá je parazitom huby spôsobujúcej múčnatku, alebo túto zložku tvorí baktéria Bacillus subtilis.
