V rámci predvstupovej prípravy do EÚ je nutné uvedomiť si potrebu zvýšenia kvality hektárových úrod a zníženia strát pri pestovaní zeleniny. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné uskutočniť súbor opatrení, ako napríklad špecializáciu výroby na menší počet pestovaných druhov, priebežnosť zberov, zlepšenie pozberovej úpravy, riešenie skladovacích kapacít podľa druhov a dĺžky skladovania, rezervných kapacít na zvládnutie zberových špičiek a prepojenie na spracovateľský priemysel.
Pri jednej z mojich návštev Holandska som sa informoval u istého pestovateľa karfiolu, aké vykazuje straty. Hanblivo sa priznal k 8 % a vzápätí dodal, že ich musí znížiť pod 5 %, pretože pri vývoze do Hamburgu mu konkuruje poľský karfiol pomerne dobrej kvality a za nízke ceny. Na porovnanie - straty pri pestovaní skorého a letného karfiolu u nás sa pohybujú v rozmedzí 30 - 35 %. Je pravda, že vlhké prímorské podnebie karfiolu vyhovuje viac ako naše suché podmienky, ale na druhej strane si môžeme pomocou mikrozávlahy alebo malých kruhových zavlažovačov vytvoriť na jeho pestovanie vhodnú mikroklímu.
K častým stratám dochádza u nás aj pri zvládaní zberových špičiek a odbytových problémov, preto je bezpodmienečne nutné, aby sa zvlášť väčší pestovatelia hlavne karfiolu, brokolice a koreňovej zeleniny napojili na spracovateľský priemysel.
Pri pestovaní skorého karfiolu nastal už dávnejšie určitý presun. Pre rizikovosť pestovania skorých odrôd, ako sú napr. ´Opál´, ´Elán´ F 1 ai., si mnohí pestovatelia vyberajú aj na skoré pestovanie istejšie neskoré, ťažké karfioly. Spravidla koncom júna, začiatkom júla sa vytvára potom výrobná špička – ponuka vtedy prevyšuje dopyt, čo sa ihneď premieta do nákupných cien. Pestovateľom by v tom období pomohlo, keby mraziarne pracovali na 3 smeny. Druhá zberová špička pri karfiole nastáva v polovici októbra. (V roku 2002 vplyvom omeškania vo vegetácii dorastal karfiol postupne - vďaka mimoriadne teplému počasiu v novembri - až do decembra, čím sa zberová špička zmiernila).
Zvláštnu pozornosť si zasluhuje pestovanie brokolice, spotreba ktorej, podobne ako pekinskej kapusty, u nás z roka na rok stúpa. Tento druh za teplého počasia rýchlo stráca kvalitu, a to jednak už v poraste, ale hlavne po zbere. Pri rokovaniach so zástupcami hypermarketov sme žiadali, aby rozšírili kapacity chladiarenských pultov, kde by mohli umiestniť nielen brokolicu, ale aj hrášok, fazuľku, klásky lahôdkovej kukurice, šaláty a pod., čím by sa zvýšila ich celková spotreba a zároveň by sa znížili straty. Zatiaľ je situácia taká, že ak v lete trvalejšie poklesne teplota, ihneď sa zvýšia požiadavky obchodu na uvedené chúlostivejšie druhy niekedy až o 40 - 50 %.
Treba si priznať, že aj pestovatelia majú ešte veľké rezervy v zachovaní kvality a znižovaní strát. K znižovaniu hektárových úrod dochádza často aj tým, že máme riedke, „štrbavé“ porasty, čo sa stáva najmä pri priamych výsevoch a pri výsadbe vytrhávaného sadiva. Tomuto sprievodnému javu možno predísť mikrozávlahou.
V Podunajskej nížine dochádza k stratám pre „lavórovitosť“ terénu. Na naplavenine v prípade prudších a väčších zrážok a pri väčších závlahových dávkach sa v nižšie položených miestach nahromadí voda, čím sa rastliny zdecimujú. Straty v takýchto prípadoch dosahujú miestami 10 - 20 %.
Na piesočnatých pôdach vznikajú straty často vplyvom veternej erózie už na začiatku vegetácie. Môžeme ich znížiť výberom vhodnejších, relatívne rovnejších a od vetrov trochu chránených pozemkov. Zaplavovanie môžeme čiastočne eliminovať častým kyprením, čím zlepšíme priesakovosť pôdy. Pri ťažších pôdach dostatočne pomáha aj hlboké skyprenie spodiny podryvákom.
Fyziologické poruchy
Pre nedostatok maštaľného hnoja dochádza k zníženiu mikrobiálnej činnosti, a tým následne aj k zníženiu celkovej úrodnosti pôdy. Tento nedostatok možno nahradiť cieleným zapracovaním biomasy do pôdy, zeleným hnojením a správnym osevným postupom. Aj keď to nie je pre pestovateľov nič nové, mnohí to podceňujú a zanedbávajú, čo v konečnom dôsledku spôsobuje rôzne vzájomné blokácie živín, najmä mikroprvkov a následne fyziologické poruchy.
K fyziologickým poruchám dochádza aj pri extrémnych zvratoch v počasí. Hlúboviny nevedia prijať fosfor pri teplotách pod 5 - 6 OC a paprika pod 15 OC a nad 37 OC, v dôsledku čoho vzniká antokyanové sfarbenie listov hlúbovín a plodov papriky. Pre nedostatok vápnika zasa dochádza k spále okrajov listov najmä šalátu, pekinskej kapusty, ako aj suchej škvrnitosti plodov papriky, rajčiakov ai. Často sa opakujúce suché vetry v ostatných rokoch znásobujú škody pre dočasný nedostatok vápnika najmä tam, kde nedokážeme optimalizovať závlahový režim (mikrozávlahy). Uvedeným fyziologickým poruchám možno predísť aplikáciou listových hnojív obohatených o rôzne prvky. Niektoré z nich sa aj používajú, ale ich účinok sa spravidla vo vzťahu k uvedeným poruchám vo veľkovýrobe nevyhodnocuje (je to vhodná téma na riešenie pre výskumné pracoviská).
Agrotechnické zásahy
V rámci veľkovýrobnej technológie pestujeme mrkvu a petržlen väčšinou na profilovanej pôde. Mnohí pestovatelia v záujme zachovania zimnej vlahy už úspešne uplatňujú jesennú profiláciu pôdy pre skorý jarný výsev. Jednou z nevýhod tohto spôsobu pestovania je obnažovanie koreňov mrkvy (a ich následné sfarbovanie dozelena), ktoré vzniká pri tradičnej závlahe a prudkých výdatných dažďoch splavovaním pôdy z horného profilu. Tento vážny kvalitatívny nedostatok je na závadu aj pri priemyselnom spracovaní. Vyhneme sa mu jednoduchým prihŕňaním pôdy po každej druhej závlahe alebo po výdatných prudkých dažďoch. Pri využívaní mikrozávlahy tento problém odpadá.
Často k veľkým škodám prichádza pri premnožení myší, ktorých letná invázia vychádza z trvalých trávnych porastov alebo z rôznych remíz, kde nerušene prezimujú. Včasné deratizačné opatrenia práve na týchto miestach sú lacné a účinné.
Reakcia na dôsledky globálneho otepľovania
Prevládajúce suché a teplé počasie žičí rozmnožovaniu strapiek, ktoré už pravidelne škodia na cibuli, kapuste, uhorkách a pod. Zvyšujú sa aj škody spôsobené červeným pavúčikom na poľných kultúrach (melóny, uhorky z priesad ai). K infekcii často dochádza už pri predpestovaní priesad.
V dôsledku globálneho otepľovania sa u nás rozširujú nové choroby a škodce. Z chorôb je to najmä stolbur, spôsobujúci žltnutie papriky, zelera a zemiakov a zo škodcov mora bavlníková. Ďalšími sprievodnými znakmi zmeny našej klímy sú už spomínané silné a suché južné vetry, ničivo pôsobiace na celú vegetáciu a následne častejší výskyt prívalových dažďov, pri ktorých spravidla dochádza k infekcii rastlín baktériami (Xanthomonas sp., Erwinia karotophora) najmä pri hlúbovinách, paprike a koreňovej zelenine.
V záujme lepšieho zabezpečenia výrobnej istoty bude potrebné i naďalej investovať do závlahových detailov, čím sa skrátia závlahové intervaly zo 7 - 8 dní na 3 - 4 dni (v piesočnatých pôdach ešte častejšie). Pestovatelia si často neuvedomujú, že za suchého, horúceho a veterného počasia denný úbytok vlahy činí asi 11mm, kým za normálneho, bezveterného iba 4 mm. Pri premeškaní termínu závlahy dochádza potom k fyziologickým poruchám (popraskanie kalerábu, žltnutie a fialovenie karfiolu, lyžičkovatenie listov kapusty, predčasné nútené dozrievanie melónov a papriky, deformácia a horknutie plodov uhoriek, krkatosť neskorých odrôd cibule a pod.).
Záver
Prvoradou prioritou pre vstup do EÚ je zracionalizovanie prvovýroby, čo obecne znamená stabilizovanie vysokých hektárových úrod, popri znížení nákladov a zvýšení kvality. Jednou z možností zlepšenia efektívnosti je zníženie strát, ku ktorým dochádza pri predaji v obchodoch a aj pri priemyselnom spracovaní. Niektoré možnosti zlepšenia odberateľsko-dodávateľských vzťahov, o ktorých som sa už zmienil, bude potrebné ešte dopracovať a prehĺbiť.
Od štátu požadujeme hlavne zrušenie elektrických výsečí v dobe odberových špičiek a poskytnutie závlahovej vody zdarma. Dúfame, že po vstupe do EÚ dostaneme nejaké dotácie na nákup závlahových detailov a na niektoré mechanizačné prostriedky.
Osobitnou kapitolou sú straty pri dlhodobom skladovaní najmasovejšie pestovaných druhov zeleniny (koreňová zelenina, neskoré hlúboviny, cibuľa). V prvom rade ide o to, aby sme dokázali pokryť vlastnú spotrebu, pri minimálnych stratách v zimných a jarných mesiacoch, našou vlastnou produkciou.
V súčasnosti sa už žiadny väčší pestovateľ neskorých druhov zeleniny nezaobíde bez zariadení na dočasné skladovanie, aj keď ide niekedy iba o záchranu úrody bez väčšieho zisku. Pestovatelia, ktorí dlho otáľali s výstavbou najmä klimatizovaných skladov, budú tento nedostatok v budúcnosti ťažšie doháňať.
