V tomto roku sme mohli na kvetoch, listoch a celých výhonkoch višní pozorovať veľmi výrazné pôsobenie huby Monilia laxa Sacc. Poškodenie bolo také masívne, že napadnuté stromy mali zničenú prevažnú časť kvetov a konárikov.
Poškodenie touto hubou má vždy sezónny charakter a spája sa s výskytom chladnejšieho a daždivého počasia v čase kvitnutia. Rozhodujúci je pokles teplôt pod 12 oC. K infekcii dochádza pri ovlhčení, ale vyskytnúť sa môže aj pri vysokej vzdušnej vlhkosti (nad 85 %). Vädnutie sa prejavuje na konci kvitnutia a neskôr tak, že vegetačné vrcholy postupne zasychajú, pričom suché kvety a listy ostávajú visieť na stromoch do konca vegetácie, niekedy aj dlhšie.
Moníliové ochorenie spôsobené hubou Monilia laxa Sacc. bolo prvýkrát opísané v roku 1897. Do tých čias sa mnohí pestovatelia domnievali, že ide o poškodenie nízkymi teplotami. Priebeh ochorenia je veľmi rýchly a má charakteristické príznaky. Po normálnom otvorení sa kvetného puku časť kvetu zhnedne a odumrie a za krátky čas (v závislosti od počasia) väčšinou odumierajú aj novovypučané prírastky v blízkom i vzdialenejšom okolí. Príčinou je huba Monilia laxa Sacc., ktorá vo forme mycélia prezimuje v mumifikovaných plodoch, visiacich na stromoch z minulého roka alebo v konárikoch napadnutých v predchádzajúcom roku. Na jar z nich vyrastajú sporodochie s konídiofórmi nesúcimi svetlé krémové povlaky konídií, ktoré infikujú kvety višní už od fenofázy bieleho púčika. Len výnimočne sa na mumifikovaných opadnutých plodoch tvoria plodnice apotécií s vreckami a askospórami. Zdrojom primárnej infekcie sú konídie aj askospóry.
Najdôležitejšou vstupnou bránou infekcie sú rozvinuté kvety. Konídie na bliznách klíčia, mycélium prerastá cez bliznu a čnelku do semenníka a stopkou do dreva, takže kvety a malé plody pôsobením vylučovaných toxínov hnednú a usychajú. Niekedy usychajú aj nerozvinuté puky a vetvy, ktoré môžu byť napadnuté pri poranení. Poškodené miesta reagujú na infekciu vznikom glejotokových ložísk, ktoré v ďalších rokoch môžu byť základom pre vznik rakovinových rán. V týchto ranách potom väčšinou pôsobia baktérie z rodu Pseudomonas.
Ochranu proti moníliovému usychaniu višní môžeme rozdeliť na priamu a nepriamu. Priama ochrana spočíva v ošetrovaní v čase kvitnutia, keď nastali vhodné podmienky na vznik infekcie (daždivé chladné počasie s teplotou pod 12 oC). Ošetrenie vykonávame na začiatku a na konci kvitnutia stromov kontaktne pôsobiacimi prípravkami Rovral 50 WP, Rovral Flo, alebo systémovo pôsobiacimi prípravkami Sporgon 50 WP a Baycor 25 WP. Medzi nepriamu ochranu zaraďujeme všetky preventívne opatrenia, založené na dôslednom odstraňovaní napadnutých častí stromov (vetvičiek, mumifikovaných plodov), ale aj výber vhodných stanovíšť, dostatočne prevzdušnených, s vyrovnanou výživou a dôslednou ochranou proti živočíšnym škodcom. Nemenej dôležitým faktorom je pestovanie odolných odrôd a správny rez.
