Rozlohou neveľké Slovensko je známe svojou rozmanitosťou. Na malej ploche tu nájdeme úrodné nížiny ale aj strmé svahy pod zasneženými končiarmi. Aj keď takmer polovicu nášho územia pokrývajú lesy, na juhu sa rozprestiera pomerne veľká vinohradnícka lokalita. Na jej severnej hranici sa nachádza vinohradnícka obec Radošina, ktorá sa začleňuje do Radošinského rajónu patriaceho do Nitrianskej vinohradníckej oblasti.
V tejto obci má vinohradníctvo veľmi bohatú tradíciu, čo dokazujú aj prvé písomné zmienky z 15. storočia. Južne orientované svahy na úpätí pohoria Považský Inovec si už pred stáročiami prezieravo vybrali naši predkovia ako najvhodnejšie vinohradnícke lokality. Správy o dobrej kvalite miestneho vína dávno prekročili hranice našej krajiny. Údajne aj anglická kráľovná Alžbeta ho podávala na svojej svadbe. Veľkým míľnikom v miestnom vinohradníctve bolo založenie Šľachtiteľskej a semenárskej stanice už v roku 1894, čo ju radí k najstarším šľachtiteľským staniciam v krajine. Okrem šľachtenia obilia bolo jej úlohou od päťdesiatych rokov minulého storočia aj skúšanie rôznych odrôd a ich krížencov. Medzi významné osobnosti v tomto odbore patrili Ing. Papánek a Ing. Křivánek z partnerskej stanice v Polešoviciach na Morave.
Z histórie do súčasnosti
Rôznymi historickými okolnosťami sa dostali pozemky Nitrianskeho biskupstva, na ktorých súčasné vinohrady stoja, až ku dnešnému správcovi, ktorým je od roku 2004 spoločnosť Pivnica Radošina, s.r.o. S históriou a aktuálnym stavom radošinského vinohradníctva a vinárstva nás zoznámil vedúci výroby Bc. Peter Lukačovič: „Pôvodná rozloha viníc predstavovala 15 ha a postupne sa rozrástla až na aktuálnych 33 ha. Od roku 2001 staré výsadby nahrádzame novozaloženými v strednom vedení pri hustote 4100 koreňov na hektár. Najväčší podiel súčasne pestovaných odrôd pripadá na Rulandské šedé (Klevner), Sauvignon, Tramín, Rulandské biele, Rulandské modré a od roku 2008 ako doplnkové odrody Dunaj, Zweigeltrebe, Alibernet a Svätovavrinecké“. Nakoľko v tejto lokalite mala tradíciu predovšetkým výroba bielych vín, je pochopiteľná snaha o rozšírenie sortimentu aj o červené vína, čomu zodpovedá zavedenie ďalších odrôd.
Významným krokom bolo rozhodnutie spred troch rokov venovať sa integrovanej vinohradníckej výrobe. Preto už všetky nové výsadby spĺňajú prísnejšie kritéria, ktoré si toto ekologickejšie pestovanie vyžaduje. Z tohto dôvodu sa stali i členom Združenia vinohradníkov a vinárov Slovenska IPROVIN, ktoré vzniklo v roku 2002 a ktorého členovia produkujú hrozno a víno ekologicky orientovanou technológiou. Cieľom ich snaženia je splynutie s prírodou a produkcia špičkových vín bez reziduí pesticídov a cudzorodých látok pri minimálnom zaťažení krajiny hnojivami a pesticídmi. Integrované pestovanie okrem dôslednej kontroly používania povolených prípravkov a ich množstva so sebou prináša napr. i povinnosť, či odporúčanie vykonávať určité agrotechnické opatrenia, zatrávnenie minimálne každého druhého medziradia, používanie biologickej ochrany proti škodcom a chorobám (dravý roztoč Typhlodromus pyri, biologický fungicíd Trichomil) a iné. V blízkej budúcnosti by sa malo i na etiketách radošinských vín objaviť logo potvrdzujúce spĺňanie kritérií integrovaného vinohradníctva.
Podľa slov Ing. Lukačoviča náklady na založenie nových sadov predstavujú 23 000 – 30 000 EUR/ha. Po vyklčovaní starých výsadieb sa pôda nechá dva roky oddýchnuť, terén sa vyrovná, dôkladne sa odstránia zvyšky starých krov a vedenia, nasleduje jesenná rigolácia, analýza pôdy a zapravenie hnojív, prípadne zelené hnojenie. Samotná výsadba prichádza na rad na jar a to prostredníctvom modernej techniky s laserovým zameriavaním do sponu 2,4 x 1,0 m v rýnsko-hesenskom vedení. Oporná konštrukcia sa buduje v druhom roku po výsadbe. Starosti miestnym vinohradníkom z času na čas robí poškodzovanie nových výsadieb lesnou zverou, keďže vinohrad sa nachádza v tesnom susedstve lesa. Z tohto dôvodu je nevyhnutné počítať aj s dodatočné podsádzaním.
Za posledné roky sa darí udržovať priemerné úrody vo výške 8-9 t/ha, čo predstavuje cca 2 kg/koreň. Filozofiou radošinských vinohradníkov je v prvom rade dosahovanie kvalitného hrozna a vína a nie snaha o vysoké úrody. Preto je aj výška úrod regulovaná rezom, pričom sa doposiaľ darí dosiahnuť cukornatosť nad 20 °ČNM. V roku 2OO9 bola síce úroda nižšia o 30 až 40%, ale cukornatosť sa vyšplhala až na 25 °ČNM. Z tohto dôvodu sa aj minuloročná úroda hodnotí ako dobrá. V lepších rokoch sa vyrábajú i ľadové alebo slamové vína. Tak to bolo aj v ostatnej sezóne, keď cukornatosť Rulandského bieleho pri zbere bola 25 °ČNM, čo sa využilo na výrobu slamového vína. Následným sušením hrozna sa po troch mesiacoch dosiahla cukornatosť až 38 °ČNM.
Kvalita prináša ocenenia
Nedávne investície v tomto podniku smerovali predovšetkým do novej špecializovanej vinohradníckej mechanizácie, spracovateľskej linky, dobudovania pivníc s novými nerezovými a drevenými sudmi. V integrovanom pestovaní pomáha aj vlastná meteorologická stanica, ktorá umožňuje sledovanie vývoja počasia a signalizáciu infekčného tlaku chorôb a škodcov a plánovanie vhodnej ochrany.
Spomenuté investície zvýšili výrobnú a skladovaciu kapacitu a vytvorili aj pekné zázemie. Pre návštevníkov je k dispozícii štýlovo zariadená degustačná miestnosť s kapacitou postačujúcou pre 60 ľudí a k dispozícii je aj veľká terasa. Sem si počas Dní otvorených dverí, ktoré sa organizujú každý rok, môžu milovníci vína prísť posedieť v príjemnom prostredí a vychutnať kvalitné vína. A tých je v ponuke dostatok, veď zámerom spoločnosti je vyrábať predovšetkým vína s prívlastkom a pokračovať tak v tradícii výroby kvalitných vín. Radošinské vína sú dodávané do mnohých hotelov a reštaurácií, špecializovaných vinoték a na rôzne spoločenské podujatia.
Vína z pivnice Radošina sú typické ojedinelým charakterom vo vôni i chuti. Získali priazeň konzumentov ale aj viacero významných ocenení na výstavách: Chardonnay 2004, akostné - šampión na medzinárodnej prehliadke vín MUVINA PREŠOV 2005; Alibernet 2005, kabinetné - najvyššie hodnotené víno výstavy Agrovíno Nitra 2006; Radošinský Klevner 2007, výber z hrozna, polosladký a Rulandské modré 2007, výber z hrozna, suché - zlatá medaila na SLOVAK GOLD 2008; Rizling vlašský 2008, neskorý zber, suchý - ocenený zlatom na MUVINA PREŠOV 2009 a VINUM SUPERBUM MOJMÍROVCE 2009, a striebrom na VÍNO TIRNAVIA 2009; podobne aj voňavý Tramín červený 2008, neskorý zber, suchý, ktorý získal striebornú medailu na VÍNO BOJNICE 2009.
Text Martin Gálik, foto autor a rchív Pivnica Radošina, s. r. o.
